Podľa ľudí z technického tímu Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA) družica so Zemou stále komunikuje, neposiela však dáta z ďalších palubných systémov a zo senzorov. Teraz sa snažia nájsť spôsob, ako poruchu opraviť.
„K vzniknutému problému muselo dôjsť, keď sme s družicou nemali spojenie. Komunikačný systém však už pracuje bez problémov. Družica vysiela a počúva príkazy zo Zeme,“ povedal Jakub Kapuš, šéf projektu skCUBE.
Napriek tomu, že drobný satelit skCUBE povely prijíma, nedarí sa obnoviť jeho funkcie. „V našom laboratóriu spustíme vývojový prototyp družice a budeme sa snažiť nasimulovať podmienky, a tým vyvolať rovnaký problém, aký postihol jej dvojča vo vesmíre. Nevieme odhadnúť, koľko to bude trvať,“ doplnil Slavomír Petrík, vedúci softvérového vývoja skCUBE.
Ako najpravdepodobnejšia príčina vzniku problému sa javí poškodenie palubného počítača radiáciou. V čase výskytu poruchy, ešte 8. júla, sa družica nachádzala v oblasti tzv. juhoamerickej anomálie, teda v oblasti s výrazne zvýšeným počtom nebezpečných nabitých častíc. Tie dokážu narušiť správne fungovanie elektroniky.
Vyriešenie problému môže trvať aj týždne. Zároveň však chce tím skCUBE pracovať na vyhodnotení dát z experimentov, ktoré už prebehli.
„V tejto chvíli máme prijatých viac ako tritisíc dátových paketov z palubných systémov a zo senzorov. Máme informácie, ako pracoval stabilizačný systém družice, dáta z nami navrhnutých megentometrov, gyroskopu i to, ako pracoval palubný zdroj, nabíjanie batérií či solárne panely. To je to najpodstatnejšie,“ dodal Ondrej Závodský, riešiteľ palubného komunikačného systému skCUBE.
Slovensko sa stalo 78. krajinou, ktorá vlastnými silami postavila a vypustila do vesmíru družicu. Stalo sa tak práve na 60. výročie od vypustenia prvej umelej družice Zeme – Sputnik 1. Slovenská družica sa dostala do vesmíru 23. júna a až do 8. júla pracovala normálne. Pohybuje sa na obežnej dráhe vo výške 500 kilometrov nad Zemou a jedna „cesta okolo sveta“ jej trvá asi 94 minút.
Problémy s družicami nie sú ničím výnimočným. Opraviť sa dajú len prostredníctvom príkazov zo Zeme. Príkladom totálneho zlyhania z posledných rokov je prípad ruskej sondy Fobos-Grunt, ktorá sa v novembri 2011 vydala na cestu k Phobosu, jednému z dvoch mesiacov Marsu.
Po štarte z Bajkonuru však sonda nezareagovala na pokyny z riadiaceho strediska, ktoré ju mali nasmerovať do medziplanetárneho priestoru. Fungovanie aparátu sa nepodarilo obnoviť a družica za stovky miliónov rubľov nakoniec zhorela v atmosfére Zeme. Ak sa nepodarí obnoviť fungovanie skCUBE, rovnaký osud zrejme čaká aj slovenskú družicu.