Otázky a odpovede: V čom spočíva trestná činnosť v kauze Kiskovej firmy?

V roku 2014 firma KTAG (bývalý názov Kiska Travel Agency), kde bol a je spolumajiteľ Andrej Kiska, robila práce pred Kiskovou oficiálnou prezidentskou kampaňou. Išlo o propagáciu Andreja Kisku.

13.09.2017 07:00
debata (182)

Polícia na základe daňovej kontroly vykonanej v roku 2015 konštatovala, že firma si neoprávnene znížila základ dane o náklady 121 648,60 eura, ktoré nesúviseli so zdaniteľným príjmom.

Ďalšie náklady v sume 14 688,69 eura neboli na daňové účely dostatočne preukázané. Spolu išlo o sumu 136 337 eur a neodvedená daň z príjmu dosiahla 27 114,20 eura. Firma argumenty uznala a daň odviedla.

V čom je problém, ak firma daň dodatočne zaplatila?

Propagáciu má firma KTAG v predmete činnosti. Prečo teda daniari náklady na Kiskovu propagáciu neuznali ako daňový výdavok? Daniari argumentujú, že to „nesúviselo s daňovým príjmom“. Je teda otázne, či Kiska svojej firme za propagáciu zaplatil. Ak by nezaplatil, mohlo by z toho vyplývať podozrenie z formy tunelovania vlastnej spoločnosti, respektíve zámerného vytvárania straty.

Tiež je otázne, či Kiska náklady na propagáciu svojej osoby zahrnul do svojho osobného daňového priznania, či už ako výdavok, alebo ako nepeňažný príjem, z ktorého by potom musel odviesť aj daň z príjmu fyzických osôb. V opačnom prípade by krátil daň samotný prezident a nielen jeho firma.

Vyhýbala sa Kiskova firma plateniu dane z príjmu?

V spornom roku 2014 firma KTAG dosiahla účtovnú stratu 1,2 milióna eur. Ak by vo svojom účtovníctve spomínané výdavky na propagáciu Kiskovej prezidentskej predkampane neuviedla, tak či tak by žiadnu daň neplatila a odviedla by naďalej len daňovú licenciu 2 880 eur.

Firmy často robia služby pre svojich majiteľov bez účtovania dokladov. Tento prípad však bol citlivý vzhľadom na politické ambície Kisku. Je otázne, či firma mohla výdavky účtovať ako nedaňové, keďže išlo o jej predmet činnosti.

Nemal by Kiska zaplatiť pokutu za to, že prečerpal limit určený na volebnú kampaň?

Podľa zákona o volebnej kampani náklady na volebnú kampaň Andreja Kisku nemohli presiahnuť 265 550 eur (vrátane kampane pred druhým kolom volieb). Kiska v apríli 2014 priznal, že v čase oficiálnej kampane, t. j. od 28. februára do 27. marca 2014 (prvé plus druhé kolo volieb), minul 250 593 eur, čiže sa do limitu zmestil.

Ak by sa dokázalo, že 121 648,60 eura, ktoré KTAG použila na prezentáciu Kiskovho mena, boli použité v tomto období, zákonnú hranicu by tak vtedajší kandidát Kiska prekročil o 106 691,60 eura. Rezort financií by mu za to mohol vyrubiť pokutu vo výške desaťnásobku sumy, o ktorú limit prekročil, čiže v tomto prípade by išlo o sankciu 1 066 916 eur.

Aká je zodpovednosť prezidenta Kisku?

Kiska tvrdí, že náklady na kampaň neprekročil a v prípade účtovníctva mu v jeho firme povedali, že bude všetko v súlade so zákonom. Prezident sa občanom za danú kauzu zatiaľ neospravedlnil a ani nevyvodil žiadnu politickú zodpovednosť. Stále nevysvetlil, z akých peňazí vlastne financoval svoju kampaň, a nevyvrátil podozrenia o nezákonnom konaní.

Kto bude za kauzu potrestaný?

Polícia zastavila trestné stíhanie voči konateľovi KTAG, keďže firma si uplatnila inštitút účinnej ľútosti a dodatočne daň vo výške 27 114,2 eura uhradila do štátneho rozpočtu. V anonymnom liste sa zamestnanci finančnej správy obrátili na generálneho prokurátora s tým, že o konaní polície vedia a kauza ďalšieho vysokého politika ide do stratena. Generálny prokurátor sa rozhodol konať a dal celú vec ešte raz preveriť.

Otázne je, či sám Kiska za propagáciu zaplatil, alebo nie, a či to zohľadnil vo svojom daňovom priznaní a ovplyvnilo to daň, ktorú za daný rok sám štátu odviedol. Ak Kiska nezverejní svoje daňové priznanie alebo dokumenty opäť neuniknú, verejnosť sa pravdu ani nemusí dozvedieť. Finančná správa už pri súčasnej kauze upozornila, že sa obráti na orgány činné v trestnom konaní, aby preverili možný únik daňového tajomstva.

Môže vôbec politik svoje záujmy takto prelínať s biznisom?

Oficiálne môžu verejní činitelia vlastniť firmy, ale nemôžu ich riadiť, teda byť v nich manažérmi či konateľmi. Kiska si aj po získaní postu prezidenta nechal podiely v niektorých firmách, napríklad má mať spolupodiel v nebankovke v Česku.

Predtým pôsobil aj v nebankových spoločnostiach na Slovensku. Podľa mnohých súdnych verdiktov mali Kiskove nebankovky v zmluvách neprimerané sankcie, ktoré v prípade neplatenia dlh rýchlo zvyšovali. Súdy viaceré zmluvy označili za neplatné. Niektorí oklamaní klienti nebankoviek sa obrátili aj na Kisku, ale nápravy sa nedočkali.

© Autorské práva vyhradené

182 debata chyba
Viac na túto tému: #dane #daňový podvod #únik daní #Andrej Kiska