Poslanci Európskeho parlamentu v utorok schválili pristúpenie k Istanbulskému dohovoru, ktorý sa týka predchádzania násiliu páchaného na ženách, domáceho násilia a bojom proti nemu. Za prijatie Dohovoru hlasovali Richard Sulík (SaS) a europoslankyňa Monika Beňová (Smer), ktorá upozornila na to, že Slovensko podpísalo dohovor medzi prvými ešte v roku 2011, no vláda ho doteraz neprerokovala a parlament neprijal. „Podstata dohovoru pritom spočíva v úcte k rovnocennému postaveniu žien a ich právam na ochranu, bezpečný a dôstojný život,“ uviedla Monika Beňová a pripomenula, že kritici dohovoru vyčítajú najmä nejednoznačné formulácie a podsúvanie takzvanej rodovej ideológie.
„Ide skutočne o zástupné témy, ktoré nie sú podstatou tohto dokumentu. Násilie páchané na ženách má cezhraničný charakter, no v EÚ nie je ani len minimálna miera harmonizácie, ktorá by nám pomohla v boji proti tomuto zlu,“ uviedla europoslankyňa. Istanbulský dohovor podľa nej ponúka aspoň čiastočný rámec, vďaka ktorému sa možno tejto forme násilia spoločne postaviť. „Pristúpenie EÚ k nemu môže byť podľa mňa motivačné pre krajiny, ktoré tak ešte neurobili,“ zdôraznila Beňová.
Sulík: Je to celoeurópska téma
Predseda strany Sloboda a Solidarita Richard Sulík podporil v Európskom parlamente takzvaný Istanbulský dohovor, ktorý zakazuje páchať násilie voči ženám. Informovala o tom hovorkyňa liberálov Katarína Svrčeková. Liberáli pripomenuli, že Istanbulský dohovor podporujú a vyzvali vládu Roberta Fica, ktorá sa podľa SaS verbálne hlási k európskym hodnotám, aby ich príklad nasledovala.
„Ochranu žien pred násilím považujem za celoeurópsku tému, za tému s dosahom na ochranu západnej civilizácie, ktorá ženám priznáva rovnaké práva a slobody ako mužom,“ uviedol europoslanec Sulík. Líder liberálov svoj hlas za Istanbulský dohovor opiera napríklad o zákaz nútených manželstiev, zákaz manželstiev detí a zákaz mrzačenia ženských pohlavných orgánov. „Voči týmto cudzím kultúrnym vplyvom, ktoré sa dostávajú do Európy prostredníctvom migrácie, musí západná civilizácia bojovať ako celok,“ povedal Richard Sulík a dodal, že na otázky rodovej rovnosti sa nedá pozerať len očami kresťansko-katolíckej tradície, pretože nereflektuje realitu v dostatočnej miere.