Lubyová zaradila spiatočku

Viac ako rok pripravovanú reformu zmietla ministerka školstva Martina Lubyová (nom. SNS) šmahom ruky. Dokument o budúcnosti školstva označila začiatkom októbra za nezrealizovateľný. "Vlajková loď, ktorou mal byť práve tento dokument, je zrazu potápaná samotnou ministerkou," zhodnotila politická analytička Viera Žúborová.

22.10.2017 16:20
Martina Lubyová Foto: ,
Ministerka školstva Martina Lubyová
debata (82)

Ministerka viac ako mesiac vo funkcii podľa Žúborovej predviedla iba povinnú jazdu. V súvislosti so Slovenskou národnou stranou, ktorá Lubyovú nominovala, sa zatiaľ neprejavili žiadne ideové a hodnotové konflikty, ktoré by odkryli silu jej pozície, pripomenula analytička.

Ako hodnotíte doterajšie pôsobenie ministerky na poste?

Pred viac ako mesiacom nástup novej tváre na ministerstvo školstva sprevádzali viaceré očakávania. Mala vysoké hodnotenie nielen od svojich spolupracovníkov zo Slovenskej akadémie vied, ale aj zo strany odbornej a politickej elity. Bola vnímaná ako správny človek na mieste. Zároveň jej nástup do ministerskej funkcie dal nový dych školstvu, nachádzajúcemu sa v kŕči po jej predchodcovi Petrovi Plavčanovi. Už jeho vymenovanie bolo diskutabilné z hľadiska jeho minulosti, keď mu bola vyčítaná aféra týkajúca sa študentského fondu na podporu vzdelávania.

Prekvapil vás jej postoj k reforme?

Asi najviac diskutovaným problémom v školstve je budúcnosť reformného dokumentu Učiace sa Slovensko, ktorý už má za sebou tri verzie svojej mediálnej podoby. Samotná ministerka ho však nedávno poprela. Takúto komunikáciu považujem za neštandardnú, pretože potopiť ako zadávateľ vlajkovú loď nového smerovania školstva je nešťastné riešenie. Či už sa dokument stretol s pozitívnymi, alebo negatívnymi ohlasmi, kontinuita tu musí byť. Kritika z tohto pohľadu nie je na mieste. Kde nie je komunikácia, nie sú ani výsledky.

Očakávali ste od ministerky podporu dokumentu?

Výroky z jej strany, ktoré predtým odzneli na adresu reformy, boli pozitívne a jeho implementáciu vnímala ako svoju kľúčovú prioritu. No posledné vyhlásenia sú skôr zaradením spiatočky. Ako zadávateľ by sa malo ministerstvo na čele s ministerkou postaviť za dokument. Aj napriek tomu, že je tento materiál kritizovaný, sú v ňom uvedené viaceré tézy a riešenia, ktoré stoja za podporu. Niekto sa zaň musí postaviť, a kto iný, ak nie samotná ministerka. Áno, ďalej môžeme diskutovať o jeho nedostatkoch, ale netreba ,zaskliť' pozitívum, ktoré materiál dáva, a ním je práve zmena prístupu k deťom, ktorá je založená na individuálnom prístupe. Ale keď je označený ako nezrealizovateľný, je to ťažké. Navyše ak to povedal manažér, od ktorého sa očakáva pretavenie strategických a filozofických vízií do praxe vrátane stanovenia termínov plnenia. Zodpovednosť za reformu sa opäť prekladá z jedného človeka na druhého, hľadá sa vinník, ktorý neexistuje už 25 rokov.

Myslíte si, že reforma alebo časť z nej sa nakoniec dostane do praxe?

Myslím si, že opatrenia sa v praxi prejavia, no hlavným iniciátorom nebude ministerstvo. Neziskové organizácie spolu s novými školskými odbormi robia svoj malý prevrat vo vzdelávaní. Vyhlasujú rôzne súťaže, možnosti spolupráce a sieťovania, napríklad Školy pre všetkých. Nie je to nič prekvapujúce na Slovensku, viaceré mimovládne organizácie sa snažia suplovať na rôznych frontoch štátnu správu. Smutné je skôr to, že zadávateľ si objednal dielo, ktoré nakoniec po spoločenskej kritike odmietol. A preto si nemyslím, že sa dokument ako taký dokončí, respektíve bude stavebným prvkom pre reformu školstva. V tomto momente bola potrebná celospoločenská zhoda, nemožno donekonečna robiť veci duplicitne a zavádzať ich ad hoc s očakávaním pozitívneho alebo negatívneho výsledku.

Bývalý minister školstva Peter Plavčan (nom. SNS) pohorel na nedostatočnej komunikácii s médiami a s verejnosťou. Prevýšila ho Lubyová v tejto oblasti?

Jej komunikácia je odlišná, otvorenejšia. Na rozdiel od pána Plavčana vie ako žena využiť svoje odborné prednosti pri komunikácii s médiami. Pôsobí nadstranícky a odborne, keďže je tak vnímaná aj vďaka svojej minulosti. Z tohto pohľadu vie ,predať' svoje know-how, len sa to nie vždy zhoduje s myšlienkami ministerstva, kde pôsobí. Komunikácia s médiami v kauze eurofondov bola však omnoho lepšie zvládnutá ako u jej predchodcu. Bola to pre ňu v podstate povinná jazda, ktorú vyriešila štandardne dobre. Musela komunikovať, nič iné jej neostalo, otvorene vysvetliť niektoré pochybenia. Bola to jediná cesta, ako situáciu ustáť a dala poslednú nádej ministerstvu a školstvu, že sa to ešte dá zvládnuť a vyriešiť.

Odborná verejnosť kritizovala ministerku za to, že exminister Plavčan zostal na poste radcu a že sa do jej tímu dostal Lukáš Machala. Môže ju to ovplyvniť v praxi?

Samozrejme, že ľudia, ktorí okolo vás robia, vás ovplyvňujú. Nemôžete sa od nich len tak odčleniť. Ministerka je nominovaná Slovenskou národnou stranou, ľudia okolo nej z tohto prostredia pochádzajú. To, že ministerka SNS nevolila, neznamená, že ju nemôže ovplyvniť, je jej politickým nominantom. Môže začať komunikovať v prospech viacerých vecí. Je otázne, do akej miery bude mať slobodu razantnejšie presadzovať zámery, ktoré sa možno nestretnú s pochopením SNS, ako sú nové zákony obmedzujúce počet žiakov na gymnáziách či zavedenie povinnej výčby etiky. Zatiaľ sa však neprejavili žiadne ideové a hodnotové konflikty, ktoré by odkryli silu jej pozície. Zatiaľ je to povinná jazda.

Na čo by sa mala ministerka v najbližšej budúcnosti zamerať?

Máme veľa opatrení na papieri a len málo v praxi. Išla by som preto najskôr cestou menších, no zásadných zmien. Vyriešiť výučbu etickej a náboženskej výchovy či dejepisu. Neklásť si vysoké ciele a ambície, ktoré nevieme ponúknuť slovenskému školstvu bez dostatku financií. Skôr prísť s úpravami, ktoré sú aktuálne a žiaduce.

Smeruje rezort školstva k obnoveniu dôvery u verejnosti, ktorú stratil po kauze s eurofondmi?

Neexistujú k tomu dáta či výskumy. Treba však povedať, že spoločnosť sa za posledných 25 rokov stala cynickou. Rezorty školstva a zdravotníctva sú fackovacími panákmi, keďže v oboch pracujete s ľuďmi. Je ťažké presadiť nejakú reformu, keď pri každej výraznejšej zmene počuť nespokojnú masu ľudí za katedrou, ako aj pred ňou. Absentuje celospoločenský konsenzus, ktorý sme neboli schopní prijať za posledné desaťročia. Nič sa nezmení, žiadna reforma nebude adaptovaná, ak nedôjde k dohode na spoločenských tézach medzi verejnosťou a politickými elitami, ako a kam sa máme uberať. To vnímam ako najväčšie zlyhanie každého jedného ministra školstva, ktorý tu doteraz pôsobil.

© Autorské práva vyhradené

82 debata chyba
Viac na túto tému: #školstvo #Martina Lubyová