Ide o týždňovú diskusiu o potravinách a zdravej výžive, ktorú vedú učitelia s deťmi na základných školách. Po piatich rokoch možno hovoriť o celonárodnom podujatí, zásluhou ktorého sa rodí nová generácia uvedomelých spotrebiteľov.
Nápad oprieť sa pri predaji potravín o deti, rodičov a učiteľov prišiel vo chvíli, keď podiel slovenských potravín na pultoch obchodov klesol hlboko pod 50 percent. Vtedy v Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore začali hľadať prirodzených spojencov. „Našli sme ich v školách,“ povedal šéf roľníckej samosprávy Milan Semančík, ktorý ocenil, že úsilie mobilizovať deti, rodičov a učiteľov od začiatku podporili rezorty pôdohospodárstva, školstva aj zdravotníctva.
O jedle sa doteraz hovorilo na 1 760 základných školách. Týždňové podujatie zásadne zmenilo na stovkách škôl spôsob vyučovania niektorých predmetov po celý rok. Môžu za to zapálení pedagógovia, učiteľky predovšetkým, ale aj ich priaznivci a podporovatelia z radov poľnohospodárov, zdravotníkov a, pravdaže, sami rodičia.
Zmenu, ktorá prebehla v mysliach detí, vtipne komentovala ministerka Gabriela Matečná: „Konečne naše deti nepozerajú v mobiloch rôzne aplikácie, ale premýšľajú nad tým, čo majú na tanieri.“
Školský potravinový základ
Čo znamená hovoriť o jedle? Najlepšie to vysvetlila riaditeľka ZŠ v Gelnici Bibiana Krajníková. Táto škola v jednej z hladových dolín Slovenska bola po druhý raz za sebou ocenená ako najlepšia pri rozvíjaní aktivít správnych stravovacích návykov a vôbec životných postojov.
„Máme vlastný sad, fóliovník aj bylinkový sad,“ povedala riaditeľka gelnickej školy a dodala, že „ak chceme deti dobre vzdelávať, musíme ich naučiť dobre jesť, aby mohli podať očakávaný výkon“. Na škole majú v rámci voliteľných predmetov hodinu, ktorá sa volá Svet práce. Práve na nej sa deti naučia vlastnými rukami dopestovať zeleninu, ovocie, aj ich spracovať. Bibiana Krajníková sa drží osvedčenej Komenského zásady: Lepšie je niečo raz zažiť, ako stokrát o tom počuť. Riaditeľka zdôrazňuje, že mladí ľudia musia byť pripravení na to, aby si vedeli zabezpečiť živobytie.
Nejde tu, samozrejme, o to, aby si doma každý čosi pestoval, skôr o to, aby deti spoznali, aká je cesta potraviny na stôl, koľko stojí námahy, prečo je čerstvá chutnejšia ako tá, ktorá doputovala do obchodu z druhého konca Európy. „Stále si myslím, že základná škola je odvodená od slova základ a my deti učíme, čo tvorí onen potravinový základ, od ktorého sa odvíja ich zdravie,“ hovorí riaditeľka.
Ako deti vnímajú potraviny? Týždeň o jedle je svojráznym potravinovým testom. Deti píšu práce, porotcovia ich vzletne nazvali esejami, v ktorých vyjadrujú svoj vzťah k potravinám. Alebo maľujú. A nádherne, ako povedala porotkyňa Radka Fullerová zo ZUŠ Ľudovíta Rajtera v Bratislave. Niektoré úvahy detí naozaj prekročili rámec obyčajného školského slohu, nebol to len opis toho, ako súčasníci plytvajú potravinami, ktoré iným deťom chýbajú. A nielen v Afrike. Šiestačka Bronislava Najvirtová si všimla, ako hladné rómske deti v Gelnici vyberajú starý chlieb z kontajnerov.
Denis Oros, deviatak z Pavloviec nad Uhom písal o troch súrodencoch, ktorí stratili mamu a vychovávali ich starí rodičia na malom roľníckom gazdovstve. Deti sa striedali pri vyháňaní kraviek na pašu, pomáhali babičke piecť chlieb. Jedlo, ktoré sa doma nezjedlo, šlo do válova prasiatkam. Tento spôsob života je na Slovensku minulosťou, ale vnímavý školák postrehol, že vedie k šetrnému hospodáreniu s potravinami, ktoré bolo pre našich starých rodičov typické.
Vlastiveda dobrého jedla
Viola Žilínková učí na ZŠ v Dojči neďaleko Senice 43 rokov. Vďaka nej vedia deti, čo vlastne znamená názov okresného mesta. Je odvodený od toho, že sa do tamojšieho chotára chodili v lete hrabať sená. Pani Žilínková je obecná kronikárka, ale predovšetkým skvelá učiteľka. Učí fyziku aj zemepis. Nie hocijaký – mohli by sme ho nazvať potravinový. Ona však dodáva, že je to aj zemepis politický, pretože deťom vysvetľuje nielen geografické súvislosti, ktoré sa viažu k potravinám.
„Deti čelia informačnému chaosu a učiteľ im môže pomôcť rozobrať sa v tom, čo je za potravinovým škandálom,“ vraví Viola Žilínková. Škola v Dojči sa zapojila do aktivity Hovorme o jedle hneď na samom začiatku. Môže za to aj jej riaditeľ Radovan Prstek – je to poľnohospodársky inžinier aj pedagóg v jednej osobe. "Potraviny teraz v médiách denne rezonujú. Sme zodpovední za výchovu mladých spotrebiteľov, ktorí budú mať v hlavách jasno, prečo sa im oplatí siahnuť po domácich potravinách.
Učiteľ a dobrý riaditeľ školy pripomína horiacu fakľu. Riaditeľka málotriedky z Podhájskej Ľubica Steinerová nadchla deti, aby sa zúčastnili na miestnom festivale klobás. Sama im ušila kuchárske čapice. Štvorica chlapcov – Adam, Roman, Alex a Patrik priniesli mlynčeky aj osvedčenú receptúru jedného z ich starých otcov a vlastnoručne vyrobili chutné klobásy.
„Už vieme, čo budeme jesť ako špecialitu na oslavách konca školského roka,“ povedala riaditeľka. V škole už piekli chlieb, tlačili kapustu do suda. " Učíme deti samostatnosti, niektoré po prvý raz rozbijú vajíčko na prípravu jedla až v škole," dá do pozornosti zaujímavý detail zo života mladých rodín Ľubica Steinerová.
Zápas o oživenie domácej výroby potravín nie je stratený. O desaťročie vstúpi do života generácia, ktorej škola dáva dobrý potravinový základ do života. Hovoriť o jedle sa oplatí.