Slovensko v uplynulých rokoch vynakladalo na armádu sumu zodpovedajúcu iba približne percentu výkonu ekonomiky, hoci ako člen NATO by na tento účel malo vyčleňovať dvojnásobok spomínaného podielu na hrubom domácom produkte (HDP).
Slovenské ministerstvo obrany v materiáli o národnej stratégii v otázke európskej obrannej spolupráce uviedlo, že do roku 2020 na základe schváleného trojročného rozpočtového plánu výdavky na obranu stúpnu na 1,6 percenta HDP. Pre ďalšie obdobie je podľa ministerstva plánované navyšovanie obranných výdavkov k dvom percentám HDP. Podľa ministerstva rozpočet na armádu však bude závisieť od vývoja slovenského hospodárstva.
Slovenský plán záväzkov počíta s vyčleňovaním časti peňazí na modernizáciu armády či na výskum a vývoj v oblasti obrany, v ktorom krajina zaostáva. Dokument obsahuje aj spoluprácu štátov v rôznych oblastiach. Bratislava napríklad prejavila záujem o projekt vývoja presnej mobilnej delostreleckej platformy s dlhým dostrelom.
Slovensko až v poslednom období začalo modernizáciu svojej armády, ktorá sa potýka so zastaranou technikou. Krajina už kúpila nové viacúčelové vrtuľníky a vojenské dopravné lietadla. Pripravuje tiež modernizáciu stíhacieho letectva či obstaranie niekoľkých stoviek obrnených vozidiel. Do roku 2030 plánuje krajina na modernizačné projekty v armáde vynaložiť vyše šesť miliárd eur.