Svoje rozhodnutie zverejnil na stretnutí so zamestnancami automobilky GAZ v Nižnom Novgorode. Putin, ktorý doteraz vždy dôsledne uhýbal pred otázkou, či bude kandidovať aj štvrtý raz, prelomil mlčanie po dobiedzaní jedného z účastníkov mítingu.
„Dnes na fóre dobrovoľníkov sa vás opýtali, či budete kandidovať a vy ste odpovedali, že ak vás ľud podporí, tak áno. Dnes v tejto sále vás všetci bez výnimky podporujú. Vladimir Vladimirovič, nuž tak nám dajte darček a oznámte svoje rozhodnutie! Veď my, GAZ sme za vás!“ citoval robotníka spravodajský portál BBC. Jeho posledné slová sa v búrlivo skandovanom echu vzápätí ozývali sálou: „GAZ je za vás, GAZ je za vás!“
„Lepšie miesto a lepší dôvod na ohlásenie toho zrejme neexistuje,“ reagoval Putin a dodal: „Ďakujem vám za podporu. Budem kandidovať na post prezidenta Ruskej federácie. Som presvedčený, že sa nám spoločne všetko podarí.“
Putin, považovaný za jasného favorita volieb, sa až dovčera k svojej kandidatúre odmietal vyjadrovať. Žartom to vysvetľoval aj tým, že po spustení volebnej kampane „všetci prestanú pracovať“. V októbri na stretnutí diskusného klubu Valdaj zase šéf Kremľa na tradičnú otázku odpovedal anekdotou o skrachovanom biznismanovi a manželke, ktorá ho opustila: „On jej vraví, že budú musieť predať Mercedes a kúpiť Ladu, presťahovať sa z vily z luxusnej Rubľovky do bytu v Moskve, a pýta sa: ,Ale ty ma aj tak budeš ľúbiť, však?' Ona vraví: ,Budem ťa veľmi ľúbiť. A bude mi za tebou veľmi smutno'. Takže ja si nemyslím, že za mnou budú dlho smútiť,“ dodal prezident.
Prieskumy súčasnému šéfovi Kremľa, ktorý sa dlhodobo teší podpore vyše troch štvrtín Rusov, sľubujú hladké víťazstvo. O tom, že sa Putin nechystá utiahnuť do politického dôchodku, v Rusku nik nepochyboval. Špekulovalo sa len o tom, kedy a ako svoju kandidatúru ohlási.
„Radostná zvesť“
„Vedelo sa, že sa to stane v najbližších dňoch, lebo kampaň pred voľbami vypísanými na 18. marca 2018 sa má začať už v polovici decembra. Bolo tiež jasné, že to bude pred nejakým väčším zhromaždením pracujúcich, aby sa demonštrovala blízkosť vodcu k ľudu,“ povedal pre Pravdu ruský analytik Alexandr Goľc.
To, že ohlásenie „radostnej zvesti“ Kremeľ načasoval práve na deň, keď Rusko smúti, že jeho športovci pre dopingový škandál krajiny sa nebudú môcť zúčastniť na nadchádzajúcej zimnej olympiáde pod národnými symbolmi, však podľa neho nemusí byť náhoda. „Táto novinka dňa okamžite prekryla v celoštátnych médiách nepríjemné olympijské zvesti. Namiesto jatrenia pocitov poníženia a hanby sa v správach hovorí len o Putinovej kandidatúre,“ poznamenal Goľc.
O zvolenie za prezidenta sa 65-ročný Putin bude uchádať štvrtý raz. Víťazstvo mu zaručí, že si moc udrží prinajmenšom do jari 2024, keď bude mať 71 rokov. Prvé dva mandáty boli štvorročné, až kým ich parlament nepredĺžil na šesť rokov v čase, keď Putin stál na čele vlády (2008 – 2012), pretože mu ústava nedovoľovala zastávať najvyšší úrad tretí raz za sebou. Po pauze, počas ktorej aj ako premiér zostal najmocnejším mužom Ruska, vplyvnejším než vtedajší prezident Dmitrij Medvedev, sa Putin v roku 2012 znova vrátil do Kremľa.
Neohroziteľný
V posledný decembrový deň uplynie 18 rokov, čo sa Putin prvý raz nasťahoval do Kremľa, kde ako dovtedajší premiér nahradil prvého ruského prezidenta Borisa Jeľcina, ktorý sa rozhodol predčasne odstúpiť. V štátnickej dlhovekosti už koncom januára 2018 Putin prekoná aj niekdajšieho komunistického vládcu Leonida Brežneva, ktorý stál na čele Sovietskeho zväzu dlhých 6 601 dní.
Nik z doteraz známych vyzývateľov nemá šancu Putinovo znovuzvolenie ohroziť. Zámer kandidovať už ohlásila televízna moderátorka Xenia Sobčaková, vodca nacionalistov Vladimir Žirinovskij, podnikateľ Boris Titov a opozičný aktivista Alexej Navaľnyj, ktorého však úrady nechcú do volebného súboja pustiť s odôvodnením, že je súdne trestaný.