Turecko označenie sto rokov starého masakra v Osmanskej ríši za genocídu odmieta a kritizuje krajiny, ktoré vyvražďovanie Arménov označili za genocídu.
„Netajím sa tým, že som z tých ľudí na Slovensku, ktorí majú obrovskú úctu a rešpekt k hodnotám kresťanstva, ale najmä k utrpeniu, ktoré zažili niektorí ľudia bojujúci proti islamizácii. Práve Arméni, ako ostrov kresťanov, si veľa vytrpeli. Milióny Arménov boli terčom útokov, utrpenia a biedy,“ povedal pred novinármi Danko. Položil si tiež rečnícku otázku, že „kto iný ako Arméni majú skúsenosti s genocídou“.
Foto: SITA, Diana Černáková
Podľa šéfa SNS sa aj terajšieho Slovenska v minulosti dotkla rozpínavosť Osmanskej ríše. „V našej literatúre aj v našich dejinách naši predkovia popisovali utrpenie nášho národa. Možno aj preto naši ľudia chápu pozíciu Arménov,“ uviedol Danko.
Predseda parlamentu vyjadril hrdosť nad tým, že naša snemovňa už pred rokmi odsúdila vyvražďovanie Arménov. „Som veľmi rád, že Európska únia a všetky vyspelé štáty sa pridali k odsúdeniu arménskej genocídy a že vyzvali Turecko, aby sa vyrovnalo so svojou históriu,“ povedal.
Masaker 1,5 milióna ľudí
NR SR v roku 2004 prijala rezolúciu, v ktorej označila genocídu Arménov za zločin proti ľudskosti. Európsky parlament zase pred tromi rokmi prijal uznesenie, že turecké uznanie genocídy Arménov by otvorilo cestu k skutočnému zmiereniu.
Babloyan povedal, že časť arménskeho národa v počte 1,5 milióna ľudí bola v roku 1915 zmasakrovaná pri genocíde. Spolu s Dankom v Bratislave tiež položil vence k pamätníku obetiam arménskej genocídy.
Turecko označenie masakru za genocídu odmieta, aj keď smrť mnohých nevinných ľudí uznáva. Podľa Ankary nešlo o zámerný akt Osmanskej ríše, ale o prejav občianskej vojny, ktorej obeťami boli aj Turci.
Danko: Spolupráca by sa mala prehĺbiť ešte viac
Slovensko-arménske vzťahy by sa mohli naďalej upevňovať a spolupráca medzi oboma krajinami by sa mohla rozvíjať vo viacerých oblastiach. „Som hrdý na to, že ľudskými prístupmi, ľudskými rozmermi prispievane my dvaja dnes k tomu, aby sme ešte viac prehĺbili arménsko-slovenskú spoluprácu,“ uviedol v na brífingu po stretnutí s Babloyanom Danko.
Vzájomné vzťahy medzi krajinami označil za priateľské, bezproblémové a s potenciálom ďalšieho rozvoja. Ten je podľa Danka nielen v obchodno-ekonomických a podnikateľských vzťahoch, ale tiež v oblasti vzdelávania, výmeny študentov, športu či kultúry. Možnosti spolupráce vidí slovenská strana aj v spolupráci na úrovni parlamentných výborov, predovšetkým medzi Výborom NR SR pre európske záležitosti, Zahraničným výborom NR SR a ich partnerskými výbormi v Národnom zhromaždení Arménska.
Chcel by prebrať múdrosť parlamentu
„Tak veľmi rád by som chcel preberať múdrosť i niektoré dokumenty arménskeho parlamentu. Pracovné rokovania budú pokračovať, aby sme sa poučili o mechanizmoch parlamentu, parlamentnej demokracie. Aby sme sa ešte viac zblížili, hoc svojimi srdcami blízki sme si,“ doplnil Danko, ktorý zároveň víta demokratizačné procesy zo strany Arménska a zmeny, ktoré táto krajina dáva ako signál EÚ.
O dôležitosti aktívnej bilaterálnej spolupráce v rámci rôznych medzinárodných a medziparlamentných organizácií i o väčšej podpore kontaktov medzi oboma parlamentmi sa zmienil aj arménsky predseda parlamentu. Debaty sa podľa neho nevyhli ani potrebe mierového riešenia otázky Náhorného Karabachu či dohode o komplexnom a rozšírenom partnerstve medzi EÚ a Arménskom podpísanej koncom novembra minulého roka.
„Dohoda bude slúžiť ako osnova pre všestranné partnerstvo vo všetkých oblastiach predstavujúcich spoločné záujmy a stane sa najlepšou zárukou spoločného zväzku vyvíjať úsilie pre pozdvihnutie vzťahov medzi Arménskom a EÚ na novú úroveň,“ skonštatoval Babloyan. Zároveň očakáva podporu Slovenska v rámci procesu liberalizácie vízového režimu schengenského priestoru pre občanov Arménskej republiky. Práve vo vzájomných stretnutiach vidí i on impulz na novú kvalitu a perspektívy rozšírenia bilaterálnej spolupráce.