Kiska mal hradiť cez spoločnosť KTAG obe kampane

Prezident SR Andrej Kiska hradil obe svoje prezidentské kampane, teda nielen neoficiálnu informačnú, ale aj oficiálnu, cez spoločnosť KTAG, ktorej je spolumajiteľom. Informovala o tom TV Markíza.

24.05.2018 10:34 , aktualizované: 11:23
Andrej Kiska Foto: ,
Andrej Kiska v čase keď sa stal slovenským prezidentom.
debata (330)

Televízia sa pri tom opiera o faktúry za kampaň, ktoré má k dispozícii. Ich pravosť potvrdila aj kancelária prezidenta. „Andrej Kiska platil celú prezidentskú kampaň zo svojich peňazí, zo svojho účtu takým spôsobom, že ich previedol zo svojho súkromného účtu na účet spoločnosti KTAG, a to aj v rámci oficiálnej aj neoficiálnej kampane. A spoločnosť KTAG uhrádzala všetky faktúry médiám, ktoré zverejňovali kampaň Andreja Kisku,“ uviedol hovorca prezidenta Roman Krpelan.

Spoločnosť KTAG teda podľa neho objednávala lepenie plagátov, reklamné služby či prieskum verejnej mienky, čiže zabezpečovala servis v rámci kampane, uviedla televízia.

Prezidentská kancelária zároveň poprela, že by prezident Kiska v doterajších vyjadreniach o financovaní kampane klamal. Z klamstva však Markíza Kisku zároveň vo svojej reportáži usvedčila. Kiska totiž pre Markízu najprv povedal, že predkampaň si financoval cez KTAG a samotnú kampaň financoval inak a to sám ako osoba, teda vraj nie cez firmu. „Kampaň pred prezidentskými voľbami som si financoval ja ako osoba,“ povedal Kiska. Jeho hovorca však pre Markízu povedal niečo iné a to, že obe kampane si Kiska financoval cez KTAG a to cez pôžičku, ktorú firme predtým poskytol.

Vo veci koná polícia

Denník Pravda už informoval, že Kiskova popradská eseročka KTAG si uplatila za apríl 2014 vratku DPH v sume vyše 146-tisíc eur z nákladov 770-tisíc eur vynaložených na prezidentskú kampaň svojho majiteľa. Už táto suma výrazne prevyšuje limit na kampaň. Keďže išlo o vratku za apríl a medzi nákladmi boli aj faktúry v čase oficiálnej prezidentskej kampane, je zjavné, že išlo náklady na samotnú kampaň. Daniari sa touto vratkou zaoberali ešte v roku 2014 a zistili, že vratka bola neoprávnená, keďže za náklady na kampaň firma nedostala zaplatené. Kiska teda neplatil svojej vlastnej firme za služby, ktoré mu financovala. Daniari vratku 146-tisíc eur neuznali a dorubili firme daň 14 590 eur. KTAG ju v októbri 2014 zaplatila.

Po vlaňajšej medializácii vo veci koná polícia. „Vo veci podozrenia zo zločinu daňového podvodu podľa bolo dňa 10. januára 2018 začaté trestné stíhanie v zmysle pokynu Generálnej prokuratúry SR v súvislosti s podaným daňovým priznaním spoločnosti KTAG, ktorá si mala neoprávnené uplatniť nadmerný odpočet DPH za mesiac apríl 2014. Vec dozoruje Krajská prokuratúra v Prešove,“ informovalo komunikačné oddelenie Prezídia Policajného zboru.

Vlani na jeseň uniklo do médií stanovisko KTAG na polícii, z ktorého vyplýva, že náklady neoprávnene zaradené do daňových nákladov na propagáciu svojho spolumajiteľa neslúžili na zaistenie príjmov. Navyše Kiska vtedy priznal, že v čase vraj mimo oficiálnej prezidentskej kampane minul oveľa viac a to až 1 095 482 eur a cez kampaň ďalších 250 593 eur, teda limit vraj nepresiahol. „Volebnú kampaň v zákonom stanovenom čase, ale aj výdavky pred oficiálnou kampaňou si hradil Andrej Kiska z vlastných úspor a z financií, ktoré vložil do spoločnosti KTAG v roku 2005,“ povedal už na jeseň 2017 prezidentov hovorca Roman Krpelan.

Je Kiskova pôžička len ďalší úskok?

Kiska už vlani na jeseň tvrdil, že mal údajne v minulosti dať firme pôžičku. Pôžička však nie je úhradou, ktorá by firme mohla vykompenzovať náklady. Pôžička v skutočnosti bola pre KTAG len ďalší záväzok, a nie príjem. Pôžička môže mať navyše aj ďalšiu daňovú zápletku, keďže aj keď ide o spriaznenú osobu, firma si o časť úrokov môže znížiť základ dane. Popradská eseročka bola pritom do roku 2014 dlhodobo v strate.

Prezident na svoju obhajobu tiež tvrdil, že nie je účtovníkom a nechal si poradiť. Kiska sa zároveň bránil pochybným tvrdením, že na oplátku firma profitovala z predaja jeho kníh a prednášok. Podľa výkazov oficiálne zverejnených na internete zinkasovala firma KTAG v roku 2014 z predaja Kiskovej knihy „Cesta manažéra z pekla“ sumu len 854 eur, čo nie je ani jedna tisícina z toho, koľko KTAG dala na Kiskovu propagáciu.

Denník Pravda už vlani v septembri tiež informoval, že v účtovníctve Kiskovej eseročky sa v roku 2014 ocitli viaceré čudné položky. Z registra účtovných závierok, ktorý je voľne prístupný na internete, ako aj z uniknutých záverov kontroly daniarov vyplýva, že KTAG v roku 2014 nefakturovala Kiskovi za to, že zabezpečila jeho propagáciu. Dlhodobé záväzky firmy tak stúpli za rok takmer o 900–tisíc eur na 2,84 milióna eur. Firme o spomínaných 900–tisíc eur stúpli najmä pôžičky, ktoré má splatiť do roku 2028. Pôžičku firme v minulosti poskytol práve Andrej Kiska a firma ju prezidentovi postupne splácala. V roku 2016 mu splatila necelých 94–tisíc eur a suma pôžičky klesla na 2,12 milióna eur.

Pôvod peňazí, ktoré Kiska vložil do KTAG nie je jasný, ale mohlo by ísť o zdroje, ktoré v minulosti zarobil vo svojom nebankovom biznise. Aj pri ňom čelil Kiska kritike a to za to, že zmluvy boli postavené jednostranne v neprospech spotrebiteľov. Kto nezaplatil čo i len jednu splátku, dlžná suma sa mu znásobovala. Súdy konštatovali, že to bolo v rozpore so zákonmi a kto sa súdil, vo veci neplatnosti zmlúv uspel. Keďže Kiskove nebankovky mali zmluvy podobné až rovnaké pre všetkých, zo súdnych verdiktov vyplýva, že neplaté mohli byť všetky zmluvy. Do roku 2005 Kiska vlastnil niekoľko nebankoviek. Ich predajom zarobil asi desať miliónov eur. Jednu nebankovku si v susednom Česku nechal aj po vyhratých prezidentských voľbách.

© Autorské práva vyhradené

330 debata chyba
Viac na túto tému: #Andrej Kiska #Kiskovo financovanie prezidentskej kampane