Také úvahy a otázky padali na včerajšej konferencii k ústavnému zákonu o dôchodkovom systéme, o ktorom práve v prvom čítaní rokuje parlament. „Ide o viacgeneračnú tému,“ zdôraznil Ján Richter, šéf ministerstva práce, ktoré podujatie s účasťou poslancov, sociálnych partnerov a odborníkov zorganizovalo. Pripomenul, že jedným z cieľov zákona je zodpovedne stanoviť limit pre penzijný vek, aby ľudia nežili v strachu, že aj ťažké manuálne činnosti budú vykonávať do sedemdesiatky či dlhšie. Vyčíslil, že slovenské ženy sa síce aktuálne v priemere dožívajú 80,34 a muži 73,75 roka, no v plnom zdraví žijú iba 57, resp. 56,4 roka. „Tu sa nachádzame na chvoste Európy,“ argumentoval.
Generálna riaditeľka sekcie sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia na ministerstve práce Jana Kolesárová zase podrobne rozobrala ďalšiu ambíciu chystaného zákona – ústavnú ochranu všetkých troch penzijných pilierov. Popri skutočnosti, že prvý priebežný pilier bude naďalej ťažiskom systému, budúca právna norma podľa Kolesárovej primerane ochráni aj druhý sporiaci pilier, aby neskončil ako v ostatných krajinách V4, kde ho veľmi výrazne oslabili či úplne zrušili. Zároveň, dodala šéfka sekcie, ústavná garancia podporí záujem o sporenie v treťom dobrovoľnom pilieri. „Návrh tohto ustanovenia zákona je určite veľkým krokom vpred,“ skonštatovala.
Naopak, Lucia Šrámková z Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií upozornila, že Slovensko je v rámci EÚ treťou najrýchlejšie starnúcou krajinou a výdavky na dôchodky, ktoré nateraz vďaka penzijnej reforme z roku 2012 klesajú, začnú zastropovaním veku po roku 2034 opäť výrazne stúpať, takže na dôchodok síce odídeme skôr, ale zrejme s nižšou penzijnou dávkou. „Za akú cenu zaviedli strop na úrovni 65 rokov v okolitých krajinách? V Poľsku za cenu polovičných dôchodkov, v Česku na úkor dlhodobej udržateľnosti verejných financií,“ varovala Šrámková.