Hoci nám UNESCO dalo ešte jednu šancu, riziko vyškrtnutia lokality z prestížneho zoznamu sa celkom nevytratilo. Náčelník Lesoochranárskeho zoskupenia VLK Juraj Lukáč už roky opakuje, že ak nedokážeme pre oblasť zabezpečiť ochranu, ktorá jej náleží, mali by ju z UNESCO vyradiť. „Slovensko zdržuje a predstiera aktivitu, zatiaľ čo v území prebieha legálna ťažba a všetko smeruje k vyhláseniu, že už nie je čo chrániť, pretože všetko cenné bolo vyťažené,“ povedal Lukáč v rozhovore pre Pravdu.
UNESCO vyzvalo Slovensko na rázne kroky už minulý rok. Urobil štát v tejto veci za ostatných dvanásť mesiacov dosť?
Štátne orgány vykonávajú množstvo rôznych aktivít, no žiadna z nich nerieši základné problémy, ktorými sú návrh hraníc na rozlohe 5 766 hektárov v zmysle nominačného projektu a zabezpečenie prísnej ochrany tohto územia. V druhej polovici roku 2017 bola ustanovená pracovná skupina, ktorej úlohou bolo vymedziť hranice. Výsledkom bol návrh územia s rozlohou 3 600 hektárov. Tento návrh Slovensko prezentovalo Výboru Svetového dedičstva UNESCO 7. decembra 2017. Návrh nebol výborom akceptovaný. Podobne je to aj s deklaráciou Slovenskej republiky o pozastavení ťažby. Tá sa týka iba územia s rozlohou 3 600 hektárov, a nie 5 766 hektárov, ako je to uvedené v nominačnom projekte. Priamo povedané, Slovensko zdržuje a predstiera aktivitu, zatiaľ čo v území prebieha legálna ťažba a všetko smeruje k vyhláseniu, že už nie je čo chrániť, pretože všetko cenné bolo vyťažené.
Lesoochranárske zoskupenie VLK už viac ráz vyzývalo na to, aby bola slovenská časť pralesov zo zoznamu UNESCO vyradená. Trváte na tom aj ďalej? Čo konkrétne vám prekáža?
VLK na vyradení trvá. Základným podnetom pre podanie takéhoto návrhu z roku 2012 je pre nás jedenásťročná nečinnosť štátnych orgánov pri zabezpečení ochrany svetového dedičstva. V poslednej dobe sa zmenilo iba to, že štátne orgány, na základe tlaku z Výboru Svetového dedičstva UNESCO, imitujú činnosť. Keďže nedošlo k žiadnemu kroku, ktorý by riešil existujúce problémy, je jediným vysvetlením, že štátne orgány nemajú vôľu tento problém riešiť. Myslíme si, že je potrebné prestať klamať medzinárodnému spoločenstvu a slovenské komponenty vyňať zo zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.
Aká je súčasná situácia v pralesoch?
Na jednej tretine územia sa ešte stále legálne rúbe a poľuje.
Problémom pri zabezpečení ochrany pralesov je však fakt, že časť z ich rozlohy patrí neštátnym vlastníkom. Štát zatiaľ tento problém nevyriešil, stále prebiehajú rokovania. Aké by malo byť riešenie, ktoré na jednej strane zaistí dostatočnú ochranu lesov, no na druhej strane nepoškodí majiteľov tamojších pozemkov?
Je to zavádzanie. Iba časť súkromných vlastníkov nesúhlasí, a je to časť, ktorá vlastní najmenší podiel územia UNESCO-lokality. Napríklad vo Vihorlatských vrchoch súkromní vlastníci súhlasia s ochranou takmer 300 hektárov. Po všetkých doterajších rokovaniach sa ako jediné riešenie javí, že štát nájde alternatívu za pozemky urbariátov v Starinskej doline na štátnych pozemkoch.
Minulý rok ste odovzdali ministerstvu životného prostredia „petíciu za nič“ s požiadavkou, aby bolo minimálne päť percent z rozlohy Slovenska bezzásahovým územím, na ktorom sa nebude môcť rúbať, loviť a vznikne tam skutočná divočina. Petíciu podpísalo viac ako 50-tisíc ľudí. Pohlo sa niečo v tomto smere?
Po odovzdaní petície ministerstvu životného prostredia prebehlo viacero rokovaní a časť požiadaviek z petície sa dostala aj do Envirostratégie do roku 2030, ktorú pre ministerstvo životného prostredia pripravuje Inštitút environmentálnej politiky. Základná požiadavka petície na zabezpečenie bezzásahového režimu na päť percent územia Slovenskej republiky však zatiaľ nebola ministerstvom životného prostredia akceptovaná v plnej miere.
Ochrana pralesov je stále slabá
Výbor UNESCO skritizoval slabú ochranu pralesov už na vlaňajšom zasadaní. Problémom bola ťažba dreva a lov zveri, ale tiež nejasné hranice územia, keďže medzi textovou a mapovou časťou pôvodného nominačného projektu z roku 2007 je nesúlad. Hrozilo preto, že slovenská časť pralesov bude zo zoznamu UNESCO vyškrtnutá. Výbor vyzval vtedy Slovensko na rázne kroky smerujúce k zvýšenej ochrane lesov.
S odstupom roku teraz výbor skonštatoval, že hoci štát vo veci koná, ochrana prírodného bohatstva stále zabezpečená nie je. Slovensko má preto urýchliť proces určenia hraníc aj zvýšenia ochrany lesov. Do 1. decembra 2019 má potom predložiť výboru UNESCO aktualizovanú správu o stave prírodného dedičstva.
Pralesy sú na zozname UNESCO od roku 2007 a na Slovensku tvoria chránené územie štyri komponenty. Tri z nich sú súčasťou Národného parku Poloniny: Havešová, Rožok a Stužica-Bukovské vrchy. Štvrtý komponent je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. Podľa ministerstva životného prostredia je ochrana proti ťažbe a lovu zabezpečená v lokalitách Rožok a Havešová, v ktorých platí najvyšší, 5. stupeň ochrany. V lokalitách Stužica-Bukovské vrchy a Vihorlat sa pripravuje rozšírenie území s 5. stupňom ochrany vyhlásením troch nových prírodných rezervácií.