Rád porovnávam toto nálezisko s inými takýmito centrami, ktoré sa skúmajú sedemdesiat rokov a stále je tam čo objavovať.Karol Pieta, Archeologický ústav SAV
Do rekonštrukcie brány ohradenej vysokými valmi sa pustila obec na čele s historickým zanietencom, starostom Jozefom Stankovským. „Obnova východnej brány hradiska Valy, jedného z najvýznamnejších hradísk Nitrianskeho kniežatstva, vznikla vďaka podpore ministerstva kultúry. Práce sme začali v zimných mesiacoch ťažbou dreva, odlesňovaním valu a následne sme pristúpili k hypotetickej modelovej rekonštrukcii vstupnej brány, ktorá vychádza z archeologických nálezov na danom mieste. Tie realizoval Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre,“ hovorí starosta Stankovský.
Brána mala podľa výskumov kedysi 7-metrový tunel, ktorý slúžil na obranu, a obnovili ju pod dohľadom archeológov a pamiatkarov. Stavalo sa z vyťaženého dreva, guľatiny. Na stavbu brány sa použilo drevo z duba. Strecha je z červeného smreka, zo štiepaných lát. Brána je vysoká vyše dvanásť metrov, na šírku má viac ako desať metrov. Oporné stĺpy, na ktorých stojí drevená nadstavba, sú aj zo statických dôvodov do polovice vysypané kamením. V priebehu leta k nej ešte pribudnú palisády.
Samotné hradisko bývalo v minulosti s vysokou pravdepodobnosťou sídlom neznámeho kniežaťa. „Svedčí o tom aj bohatosť nálezov. Našli sa tu pozlátené ostrohy, postriebrené nákončia pošvy meča, rôzne nákončia opaskov, ktoré sú tiež zdobené drahými kovmi. Treba vziať do úvahy aj to, že podobnú stavbu si mohol dovoliť vybudovať len niekto veľmi významný a bohatý, kto dokázal zabezpečiť dostatok pracovnej sily, uživiť ju a fungovať na hradisku,“ povedal starosta. Podľa neho je pozoruhodné, že ešte pred príchodom Cyrila a Metoda už obyvateľstvo hradiska na Bojnej prijalo kresťanstvo. Za bránou a valmi tak žili veľmi bohatí kresťania. Zbohatli z obchodu, súčasťou ktorého bol aj v tej dobe bežný obchod s otrokmi.
Hradisko malo dve brány a celé ho obklopovali niekoľkometrové valy z kameňa, hliny a kmeňov stromov. Budovali ho tri až päť rokov, čo zistili archeológovia z kmeňov stromov zachovaných vo vale. Jeho rozloha je až 14 hektárov a opevnenie je dlhé viac ako dva kilometre. Kresťanstvo so sebou prinieslo aj kultúru a tá sa tiež na hradisku zachovala. Našiel sa tu najstarší písomný nápis v rámci Slovenska na legendárnych bojnianskych plaketách, čo je najstarší dôkaz využitia písma u Slovanov. Okrem plakiet sa tu našiel aj zvon, unikát neopísateľnej hodnoty. Hradisko bolo napriek perfektnému zabezpečeniu napokon zničené a jeho koniec je záhadný. Obyvateľstvo zmizlo a nikdy viac sa nevrátilo. „Jeho koniec pripomína Pompeje, kde život náhle zanikol. Ale aj vďaka tomu, že sa tu už život neobnovil, sa hradisko zachovalo v takom dobrom stave, že je dnes možné z neho naozaj čítať,“ povedal starosta.
Foto: Tatiana Michalková, Pravda, Picasa
Výskum hradiska Valy prebieha už dvanásť rokov, ale dosiaľ sa preskúmalo iba malé percento z obrovskej rozlohy. Za archeologickým výskumom stojí archeológ Karol Pieta z Archeologického ústavu SAV. „Rozsah a veľkosť brány zodpovedá poslaniu, či už obrannému, ale aj reprezentatívnemu. Preto sa aj brány stávajú vo svete veľmi často objektmi prezentácie. Na Slovensku vzniká v tejto chvíli prvá takáto prezentácia brány hradiska Bojná-Valy, ktorá je zároveň jednou z najväčších v celom západnom slovanskom svete,“ priblížil Pieta. Podľa jeho slov slovanské brány zrekonštruovali v Poľsku, Bielorusku, Rusku alebo v Dolnom Rakúsku, ale tá bojnianska patrí k najväčším a najvýznamnejším.
Pri znovuzrodení brány nestáli len archeológovia, ale aj architekti, stavebníci, historici vojenstva. „Je to výsledok tímovej práce, ktorý by nebol možný bez podpory a zázemia obce Bojná, ktorá je nositeľkou projektu ministerstva kultúry a realizátorkou tohto diela,“ zdôraznil Pieta. Doplnil, že na hradisku sa stále vykonáva archeologický výskum, vďaka ktorému Bojnú pozná nielen odborný svet, ale aj záujemcovia o históriu. „Rád porovnávam toto nálezisko s inými takýmito centrami, ktoré sa skúmajú sedemdesiat rokov a stále je tam čo objavovať. My skladáme jednu obrovskú mozaiku, ktorú treba neustále starostlivo dopĺňať o ďalšie a ďalšie detaily. Z najvýznamnejších nálezov sú to najstaršie kresťanské pamiatky ako súčasti oltára, bojnianske plakety s figurálnymi motívmi Krista, archanjelov a svätcov, najstaršie nápisy v rámci našich národných dejín, alebo zvon, ktorý je jedným z mála zachovaných exemplárov z tejto doby. Je ich približne päť v celej Európe,“ dodal Pieta s tým, že v Bojnej bádajú aj zahraniční odborníci a nálezisko je letnou školou pre študentov archeológie napríklad z Ukrajiny či Poľska.