Psovod: Pod sutinou najlepšie nájde človeka pes

Čuch psa je nenahraditeľný a doteraz nebola vymyslená žiadna technika, ktorá by to dokázala. Alexander Berek, generálny riaditeľ Špeciálnej kynologickej záchrannej služby Slovakia, pripomína, že pes sa využíva pri záchranárskych akciách, keď sú ľudia zasypaní hŕbou sutiny. Podobne, ako je to teraz v Janove.

14.08.2018 18:36
janov, most Foto: ,
Zrútený diaľničný most v Janove na severozápade Talianska.
debata (3)

Ako prebieha záchranná akcia pri podobných udalostiach, ako sa stala v Janove?

Pri mimoriadnych udalostiach v prvom rade treba najskôr zabezpečiť miesto. Môže sa tam nachádzať plyn alebo elektrina, ktoré by mohli prácu záchranárov skomplikovať. Možnú prítomnosť nebezpečných látok overujú najprv hasiči alebo chemici. Samozrejme, celú akciu má pod palcom jeden veliteľ a ten rozhoduje o tom, ktoré sily a prostriedky budú pri záchrane použité. Veliteľ potom rozhodne, v akom poradí sa začínajú záchranné práce.

Pes potrebuje veľkú trpezlivosť, nie je to preň jednoduchá vec. Okrem toho, že pracuje medzi množstvom ľudí alebo techniky, ktorá je naokolo, musí spracovávať veľa podnetov.

Kedy a ako môže pomôcť pes?

Ak sú splnené všetky podmienky bezpečnosti, je tam psovod so špeciálne cvičenými psami, a je požiadaný veliteľom, aby začal svoju robotu. Potom v plnej miere zodpovedá za svoju činnosť. Musia byť nasadené skúsené psy a takí záchranári a psovodi, ktorí sa už na podobných zásahoch zúčastnili a navzájom sa vedia koordinovať a dopĺňať.

Dokáže pes odhaliť, že pod sutinou je človek?

Špeciálne cvičené psy dokážu určiť, či pod sutinou je ešte človek, bez ohľadu na to, v akom je stave. Ak sa už začali u zavalených ľudí nejaké hnilobné procesy, situácia je pre psa komplikovanejšia. Je to preň náročné. Pri podobných nešťastiach je navyše množstvo rozličných pachov, ktoré mu pripomínajú človeka. Preto musia byť psy veľmi dobre cvičené, aby vedeli tieto pachy rozlíšiť. Živého človeka dokážu lepšie vycítiť, pretože ešte vyžaruje určité pachové molekuly, ktoré zachytia.

Alexander Berek, generálny riaditeľ Špeciálnej... Foto: SITA, Nina Bednáriková
Alexander Berek Alexander Berek, generálny riaditeľ Špeciálnej kynologickej záchrannej služby Slovakia.

Za ako dlho pes dokáže nájsť zasypaného človeka?

Niektoré lokality môžu byť ťažké a sú prehľadávané aj dvomi psami po sebe, ak je tam taká možnosť. Pes potrebuje veľkú trpezlivosť, nie je to preň jednoduchá vec. Okrem toho, že pracuje medzi množstvom ľudí alebo techniky, ktorá je naokolo, musí spracovávať veľa podnetov. Môže tam byť rozliaty olej, benzín, iné chemické pachy alebo pachy nafúkané z vedľajšej lokality. V Turecku sme boli na záchrannej akcii po páde päťposchodových budov. Bolo tam 10 až 15 metrov sutiny, a navyše sa tam nachádzalo oblečenie, jedlo, nábytok… Psy musia tieto pachy dešifrovať.

Ako postupuje psovod?

V prvom rade veliteľ akcie určí, na ktorých miestach sa bude psovod so psom pohybovať. Záleží na veľkosti lokalít, kde sa nešťastie odohralo. Samozrejme, môžu tam byť nebezpečné miesta aj chemické látky, ktoré hasiči nemuseli zachytiť a odstrániť. Preto sa v spolupráci s veliteľom rozhodne, ktoré priestory a v akom poradí začnú prehľadávať. Život psa je v takýchto prípadoch menej dôležitý než život človeka. Preto do priestoru, kde by mohlo hroziť človeku nebezpečenstvo, ide najskôr pes. Nechcem znižovať hodnotu a život psa. Ale takto to pri záchrane životov chodí. Pes je prostriedok, ktorý je použitý. Potom za ním môže pokračovať aj psovod, ktorý by však nemal byť sám. Väčšinou s ním ide aj záchranár.

Môže sa pes pomýliť alebo zmiasť?

Pes je živý tvor, samozrejme, nie je to vylúčené. Je však jeden z prostriedkov, ktoré sa pri takýchto nešťastiach využívajú a sú veľmi účinné. Čuchové ústrojenstvo psa je nenahraditeľné. Doteraz nebola vymyslená žiadna technika, ktorá by to dokázala.

Môže byť v akcii viac psov naraz?

Ak ide o rozsiahlejšie priestory či územia, vtedy môže byť nasadených viac psov. Sú trénované na to, aby viaceré pracovali vedľa seba.

V televízii pri záchranných akciách vidíme hlavne nemeckého ovčiaka.

Každý pes sa dá na niečo vycvičiť, ale sú plemená, ktoré sú všestrannejšie a nemecký ovčiak je najvšestrannejším psom na takéto úkony. Pes musí byť dobre stavaný, dobre vycvičený, pretože ide o tvrdé podmienky a treba, aby sa im zvieratá prispôsobovali.

Výcvik je náročný?

Pokiaľ poznám psovodov záchranárov, majú výborne vycvičených psov a môžem povedať, že výcvik netrvá ani jeden mesiac, ani pol roka. Okrem toho psy potrebujú na vlastnej koži prežiť ťažké podmienky výcviku a robí sa to aj priamo na záchrannej akcii.

Ako prebieha medzinárodná spolupráca?

Zúčastnil som sa na záchrannej akcii nielen v Turecku, ale aj v Iráne. Vždy záleží na štáte, v ktorom sa nešťastie stalo, ako komunikuje so Slovenskom a či sme boli požiadaní o spoluprácu. V niektorých prípadoch krajina žiada len o záchranárov či techniku, v iných o lieky a stany. A tiež záleží na tom, aké sú vzťahy medzi jednotlivými štátmi.

Podarilo sa vám v Iráne zachrániť veľa ľudí?

V Iráne sme, bohužiaľ, našli veľa ľudí po smrti. Pod popadanými domami bolo päť či sedem tiel naraz. Ale určite sme našli aj živých. Celá akcia závisí od toho, ako rýchlo záchranné zložky dokážu človeka vyslobodiť, či tam má nejaký vzduch, či je zranený a podobne.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #zrútenie mosta v Janove