Od apríla do konca septembra sme zažili rekordne veľa letných dní s teplotou vyššou ako 25 stupňov. „Napríklad v Žihárci ich bolo od apríla do septembra 138. To v histórii meteorologických meraní nemá obdobu. Normálny počet letných dní v Žihárci je 83 za rok, v Hurbanove 84, v Bratislave na letisku 75, v Rimavskej Sobote 81, pričom priemerný údaj sme počítali od roku 1981 do roku 2010,“ ilustruje klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu Pavel Faško.
Aj na iných meteorologických staniciach počet letných dní dosiahol 130, napríklad v Topoľčanoch či Podhájskej. Pozoruhodné je, že po ochladení na konci septembra a začiatku októbra, prišli opäť letné dni – 9., 10. i 11. októbra. V sérii troch dní v centrálnom jesennom mesiaci je to veľmi zaujímavý stav, ktorý môžeme označiť ako vývoj od jednej krajnosti k druhej, upozornil Faško.
„Leto malo zvláštny režim zrážok. Ich rozloženie nebolo rovnomerné,“ pokračoval klimatológ. Lokality, ktoré neboli ďaleko od seba, mali na jednom mieste problémy s prebytkom zrážok a na druhom mieste so suchom. Zrážky v júli v Tatrách priniesli povodne a začiatkom septembra aj na západe Slovenska.
Výrazné teplé obdobia klimatológovia evidujú od deväťdesiatych rokov minulého storočia. Takými boli letá v rokoch 1992, 1994, 2003. O štyri roky meteorológovia namerali po prvý raz v Hurbanove a Dudinciach štyridsiatky. Do výpočtu teplých letných mesiacov patria aj tie z rokov 2012, 2013, 2015, 2017, a napokon aj tohtoročné. „Teplých liet pribúda časom. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia boli veľmi teplé letá ako jednotlivé udalosti – v roku 1976, 1983,“ vyratúva klimatológ. Upozorňuje, že nadnormálne teplé letá sa teraz vyskytujú systematickejšie.
Čo nás môže čakať v nasledujúcich zimných mesiacoch? Blížiaca sa zima bude premenlivá, s prevahou nadnormálnych teplotných podmienok. „V medzičase sa môžu vyskytovať kratšie obdobia so silnejšími mrazmi. Preto aj snehová pokrývka, ktorá sa určite bude vytvárať, bude mať krátke trvanie,“ vysvetlil Faško.
Vo vysokohorských polohách sa sneh udrží, do tisíc metrov nad morom je prognóza stabilnejšej snehovej pokrývky zlá. „Nemôžeme vylúčiť ani náhle jesenné návaly dažďa či snehu v zime. Na výkyvy nás upozornila už jar, keď sa po chladnom marci za pár dní výrazne oteplilo,“ klimatológ predpokladá, že aj v nasledujúcich rokoch budeme zažívať prudké prechody ročných období. Akoby sme strácali štyri ročné obdobia a vnímali už len dve.
V tomto roku v susednej Českej republike pocítili nedostatok zrážok, chýbali tie, ktoré prinášali poveternostné fronty z Atlantického oceánu do vnútrozemnej Európy. „Naopak, prichádzajú častejšie od juhozápadu alebo od juhu, tie zasahujú viac Slovensko ako Česko. Ochladenie preto neprichádza zo západu, ale zo Škandinávie alebo z Ruska, kde snehová pokrývka ochladzuje vzduch a u nás vyvoláva vlnu mrazov, ako sme ich tento rok zažili na konci februára a marca,“ vysvetľuje Faško súvislosť zmien teplôt s prúdením vzduchu.
Klimatológ vysvetľuje, že príčinou zmien cirkulácie vzduchu v atmosfére je kontrast medzi teplotnými podmienkami nad severným polárnym kruhom a južnejšou časťou Európy. „Nie je taký výrazný, ako by mal byť. Klimatická zmena a otepľovanie sa relatívne najviac prejavujú v oblasti Severného ľadového oceánu. Topiaci sa ľad mení cirkuláciu vzduchu, čo narušuje teplotný kontrast medzi vysokými a nízkymi zemepisnými šírkami severnej pologule,“ hovorí o širších súvislostiach Faško. „Toto zrejme nie je prechodná záležitosť. Severný ľadový oceán bude pravdepodobne zamŕzať neskôr ako obvykle. Aj preto v zime dochádza k neštandardným situáciám, keď sa obdobia mrazu striedajú s výraznými otepleniami,“ uzatvára klimatológ.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom.