Strany zmenia spôsob svojho fungovania od januára 2019 podľa pravidiel, ktoré nastavila novela zákona o politických stranách. Politológ Jozef Lenč zhodnotil, že novela nerieši najdôležitejšie neduhy, ktoré zmietajú stranami, a politickú scénu zásadne neovplyvní.
Na Slovensku sú strany so zanedbateľným počtom členov, vlastní ich jeden človek, čo zamedzuje napríklad aj vnútrostraníckej kontrole. Ako hodnotíte novelu zákona o politických stranách, ktorá má ambíciu tento problém odstrániť už od budúceho januára?
Slovenské politické strany trpia viacerými už typickými chorobami tzv. nových demokracií. Väčšina z nich vznikla najmä z vôle „otcov“ zakladateľov politických strán a prednostne s cieľom naplnenia ich osobných politických a mocenských ambícií. Politické strany si aj z tohto dôvodu neplnia základné funkcie a de facto ani nie sú reálnymi politickými stranami.
Myslím si, že skutočným zámerom Andreja Danka je vrátiť SaS a špeciálne Igorovi Matovičovi „požičané“.
Vo väčšine prípadov sú len fanklubmi predsedov strán, súkromnými či rodinnými „firmami“, resp. nástrojom, ktorý slúži záujmovým skupinám na to, aby mali podiel na moci alebo „koristi“ v podobe ekonomického zisku. V tomto smere náš stranícky systém rozhodne potrebuje dôslednú reformu, ku ktorej však nepostačí iba zmena zákona o politických stranách a pravdepodobne ani ten spôsob, aký zvolili Andrej Danko a SNS, aby ho presadili.
Napriek tomu, že predkladatelia majú – aspoň verbálnu – ambíciu bojovať s neduhmi, ktoré ovládli naše politické strany, to, čo navrhujú, je už na prvý pohľad skôr snahou vyrovnať sa s politickými oponentmi (hoci možno oprávnene), ale nie je úsilím o reformu a väčšiu demokraciu vo fungovaní politických strán.
Zavedenie minimálneho kvóra pre počet členov strán nie je správnym riešením?
Minimálne kvórum nič nerieši, keďže fakticky nezabráni tomu, aby sa v stranách úplne odstránila stranícka oligarchia, kult predsedu alebo vplyv záujmových skupín na rozhodnutia strán. V niektorých prípadoch sa možno skomplikujú súčasné procesy rozhodovania (napr. v OĽaNO), ale v stranách, v ktorých absentuje vnútorná demokracia a dnes už majú viac členov, ako je návrh kvóra z dielne SNS, sa nič nezmení.
Novela nadobudne účinnosť od januára. Môžeme očakávať nejaké výrazné turbulencie v stranách?
Rozhodne si nemyslím, že by mali nastať výrazné turbulencie – ak ostanem len v rovine uvažovania o kvóre na počet členov – v stranách, ktoré by zatriasli slovenskou politikou. A to z toho dôvodu, že SaS dnes môže fakticky okamžite prijať (za členov) predsedom vybraných lojálnych poslancov či tzv. priateľov slobody. V prípade hnutia OĽaNO, ak by nebolo schopné a ochotné prijať nových členov, čo by znamenalo jeho zánik, si nemyslím, že toto by mohlo vyvolať situáciu, ktorá by sa dala, mohla alebo mala označovať za turbulenciu. Takže implementácia tohto zákona, hoci v tomto bode viac-menej nepodstatná a nepotrebná, bude zvládnuteľná.
Zámerom podľa Andreja Danka nie je útočenie, ale, naopak, posilnenie politickej kultúry.
Myslím si, že skutočným zámerom Andreja Danka je vrátiť SaS a špeciálne Igorovi Matovičovi „požičané“, resp. to, čo oni robili jemu, a tak ak sa mu aj nepodarí ich „vymazať“ zo slovenskej politickej mapy, tak im chce aspoň skomplikovať ich pôsobenie v stranách. Ak by Andrejovi Dankovi naozaj išlo o zmenu politickej kultúry na Slovensku, tak by sa zameral na oživenie a posilnenie funkcií politických strán, a nie na veľkosť ich členskej základne. Návrh by v tomto prípade riešil prednostne financovanie strán, spôsoby kreovania členskej základne a celkovú osvetovú činnosti politických strán v spoločnosti.
Opozícia vidí v novele neprimeraný zásah do vnútorného života politických strán, ktorý môže obmedziť ich demokratické fungovanie. Aký dosah môže mať zákonné zavedenie revíznej komisie, rozhodcovského orgánu a výkonného orgánu na činnosť strán?
Politické strany, ktoré sa obávajú zavedenia týchto vnútrostraníckych kontrolných orgánov a výkonného orgánu, ktorý by mal fakticky oslabiť postavenie a moc predsedu a straníckej oligarchie, majú pravdepodobne problém, resp. strach pred kontrolou a demokraciou. Takže si nemyslím, že tento argument je relevantný. Je tiež paradoxné, že to prekáža práve tým, ktorí sa sami deklarovali ako demokratická opozícia a volajú po slušnom Slovensku.
Strany budú po novom musieť predkladať evidenciu členov štátnej volebnej komisii. Je toto opatrenie opodstatnené a nevyhnutné?
Ak si predkladateľ stanovil za cieľ to, že bude od politických strán a hnutí požadovať prednostne konkrétny počet členov, ktorý bude viazaný na kandidátku vo voľbách, tak je logické, že musí určiť aj to, ktorý orgán štátnej správy bude kontrolovať splnenie tejto požiadavky, a tým je v tomto prípade štátna volebná komisia. V tomto duchu je požiadavka opodstatnená a de facto aj nevyhnutná.