Ako hodnotíte globálny pakt OSN o migrácii, ktorý je základným rámcom pre medzinárodnú kooperáciu a zameriava sa na zlepšenie ľudskoprávneho štandardu migrantov?
Určite to hodnotíme ako krok správnym smerom, ale dalo by sa urobiť aj viac.
Napriek tomu krajiny ako USA, Česko, Rakúsko či Maďarsko odmietajú jeho prijatie. Prečo ich lídri zaujali takýto postoj? Je pakt naozaj hrozbou pre ich krajiny?
Tento pakt nie je hrozbou vôbec pre nikoho. Prijímanie akýchkoľvek osôb je v prípade jednotlivých krajín na dobrovoľnej báze. Čo sa týka tých vlád, ktoré zaujali negatívny postoj, tak zo slov politikov je absolútne jasné, že tento pakt vôbec nečítali alebo vedome klamú, pretože veci, ktoré rozprávajú, sa tam vôbec nenachádzajú. Dá sa usudzovať, že je to istým spôsobom politická hra pre voličov, ktorí sú buď vystrašení, xenofóbni, alebo rasistickí, a takýmto spôsobom sa dajú zmanipulovať zo strany politikov.
SNS navrhuje prijať uznesenie, ktorým by Slovensko odmietlo pristúpiť k paktu. Môže na tom získať politické body u svojich voličov?
Predpokladám, že to je úplne rovnaká situácia a rovnaká motivácia ako v prípade krajín, ktoré ste spomínali, a ich politických reprezentácií. Verím, že to neprejde a že Slovensko sa k týmto krajinám nepripojí. Či tým môžu získať nejakého voliča, to, samozrejme, s istotou nemôžem tvrdiť, ale bolo by asi lepšie, keby sme občanom hovorili pravdu a politické strany sa snažili získavať voličov na základe toho, čo dokázali, a nie toho, čo si vymysleli.
Čo by ste zmenili na súčasnej migračnej politike Slovenska?
Ešte predtým ako súčasná utečenecká kríza prepukla, Slovensko prijímalo veľmi malé množstvo utečencov a udeľovalo veľmi malé množstvo azylov. Ako krajina, ktorá má približne päť a pol milióna obyvateľov, je členom Európskej únie a momentálne má hospodárstvo na slušnej úrovni, má určite kapacity na to, aby prijímala viacej osôb.
Očakávate, že sa v budúcnosti u nás táto téma ešte viac spolitizuje?
Dúfam, že nie, ale nedá sa to vylúčiť, pokiaľ by znova prišlo k nejakým náhlym zmenám v počtoch utečencov, ako to bolo napríklad v dôsledku občianskej vojny v Sýrii. Chápem, že je to citlivá téma. Slovensko bolo dlhú dobu homogénnou krajinou, čo je trošku aj v Európe netypické. Takže do nejakej miery sa to dá chápať, ale tým nechcem ospravedlňovať politikov, ktorí sa práve v období vrcholiacej utečeneckej krízy snažili túto problematiku zneužiť.