Domové prehliadky u Kočnera sa konali v polovici októbra v súvislosti s vyšetrovaním vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Informácia o nich prenikla na verejnosť tento týždeň. Ministerka vnútra Denisa Saková (Smer) si nie je istá, či obstoja ako dôkaz v súdnom konaní. Pripomína však, že ide len o jej súkromný názor. „Zachytila som to v médiách, nemám žiadne informácie zo spisu. Čakám na informáciu, ktorá vyjde z generálnej prokuratúry. Tá bližšie ozrejmí túto situáciu,“ dodala ministerka. Na otázku, či by mali byť nahrávky zverejnené, neodpovedala. „Môžem mať na to nejaký názor, ale nechajme to na orgány činné v trestnom konaní,“ uviedla Saková.
Podľa ministra spravodlivosti Gábora Gála (Most-Híd) vyšetrovací tím kauzy Gorila musí vyhodnotiť, či nahrávky zaradí do spisu. Závisieť to bude od zákonnosti ich získania.
Z hľadiska trestného konania zverejňovať dôkazy, s ktorými sa pracuje, by mohlo znamenať zmarenie účelu trestného konania.Lucia Kurilovská, odborníčka na trestné právo
„Nezákonne získané dôkazy ani v jednom konaní nemôžu byť vzaté do úvahy. Ale to, či bolo niečo zákonné, alebo nezákonné, to už je na detailoch,“ povedal Gál. „Ak sú vo zvukových nahrávkach Gorily dôkazy, ktoré môžu vyvolať politické zemetrasenie, mala by byť vyvodená aj politická zodpovednosť,“ doplnil minister.
Bývalý riaditeľ Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) Ján Mojžiš považuje spis aj nahrávky za autentické, a preto je podľa neho možné použiť ich ako dôkaz. „Som presvedčený, že spis vznikol podľa okolností, ktoré boli opísané, v prostredí informačnej služby. Všetky znaky, formálne aj neformálne, to potvrdzujú,“ mieni Mojžiš.
Skutočnosť, že sa nahrávky našli u Kočnera, Mojžiša neprekvapila. „Už to bolo dlho známe, že podnikateľ disponuje rôznymi kompromitujúcimi materiálmi, sám sa tým netajil,“ pripomenul exriaditeľ NBÚ, ktorý pracoval aj v SIS. Predpokladá, že Kočner ich kúpil. „Myslím si, že boli predmetom obchodu bývalých príslušníkov SIS. Hovorilo sa vtedy v radoch o piatich až desiatich miliónoch slovenských korún,“ spresnil Mojžiš.
Podľa neho by obsah nahrávok mala poznať aj verejnosť. Zverejňoval by ich však opatrne. „Myslím si, že kauza Gorila svojím dosahom na politiku a celkovú atmosféru spoločnosti je taká výrazná a dôležitá, že by verejnosť mala mať istotu toho, čo sa dialo v politike v tom období. Na druhej strane si myslím, že nahrávky môžu obsahovať aj osobné veci, ktorých zverejnenie nemusí byť vhodné na verejnú diskusiu,“ uvažuje Mojžiš. Pripomenul, že ide o kauzu, ktorá zas môže rozhýbať veci. „Aj v súvislosti s pánom Kočnerom sa tu otvárajú stále nové otázky. Nevieme si predstaviť, kde celý prípad nakoniec môže skončiť,“ skonštatoval Mojžiš.
Lucia Kurilovská, odborníčka na trestné právo, o sprístupnení nahrávok presvedčená nie je. „Z hľadiska trestného konania zverejňovať dôkazy, s ktorými sa pracuje, by mohlo znamenať zmarenie účelu trestného konania. Môžu ovplyvniť viaceré svedecké výpovede, prípadne prevolania aktérov, ktorí sú na nich identifikovateľní,“ vysvetlila rektorka Akadémie Policajného zboru v Bratislave. Zdôraznila, že v trestnom konaní je možné použiť dôkazy získané len zákonným spôsobom, teda v súlade s trestným poriadkom. „Ten umožňuje odpočúvanie pri zločinoch, ako je korupcia, zneužívanie právomocí verejného činiteľa či pri extrémizme,“ vymenovala rektorka. V prípade, že boli splnené podmienky a znalci nahrávky označia ako hodnoverné, dajú sa podľa nej použiť ako dôkazy.
Spis Gorila sa na verejnosti objavil v decembri 2011. Jeho obsah tvorili prepisy rozhovorov medzi viacerými politikmi a šéfom finančnej skupiny Penta Jaroslavom Haščákom v odpočúvanom byte na Vazovovej ulici v Bratislave. Prepisy naznačujú provízie a korupciu za druhej vlády Mikuláša Dzurindu z SDKÚ.
Za autora spisu je považovaný bývalý príslušník SIS Peter H. Penta od začiatku kauzy popiera pravosť spisu. Polícia autenticitu spisu, naopak, pripúšťa. Vyšetrovací tím Gorila zriadil v januári 2012 ešte minister vnútra Daniel Lipšic za vlády Ivety Radičovej. „Má osem členov a počet „živých“ vecí je desať,“ spresnilo pre Pravdu komunikačné oddelenie Prezídia Policajného zboru.
Kauza Gorila vypukla v decembri 2011. Do ulíci vyšli tisíce ľudí, ktorí požadovali jej vyšetrenie.
Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom z denníka Pravda.