Foto: slovakiana.sk a SNM
VIDEO, ANKETA: Koho by navrhli známe osobnosti
Známi ľudia odpovedajú na otázku, ktorú osobnosť považujú za najvýznamnejšiu v našich dejinách. Svoj tip nám povedali publicista a popularizátor histórie Pavel Dvořák, kunsthistorik Peter Szalay, komentátor denníka Pravda Martin Krno a dcéry spisovateľa Vincenta Šikulu – spisovateľka Veronika Šikulová a Agáta Petrakovičová Šikulová, kurátorka z Múzea Ľudovíta Štúra/Múzea slovenskej keramickej plastiky v Modre.
Náš názov projektu svojím spôsobom diskriminuje ženy, napríklad významné spisovateľky Boženu Slančíkovú Timravu či Hanu Gregorovú, ako aj osobnosti, ktoré síce etnicky nie sú Slovákmi, ale prežili tu celý život a výrazne prispeli k rozvoju krajiny. Ak by sa televízna relácia volala Najvýznamnejšia historická osobnosť Slovenska, takéto protiargumenty by neboli na mieste.
Keď sa do projektu zapoja aj čitatelia denníka Pravda, bez toho, aby ich niekto na niečo navádzal, mali by si dať poradiť. Najmä aby túto anketu nebrali smrteľne vážne. Svojím spôsob ide o zmysluplnú súťaž, ktorá môže nenásilnou, zábavnou formou dopĺňať historické povedomie jej účastníkov a viesť ich k prehlbovaniu vlastenectva a etnických hodnôt. Bez toho, aby sa pripustil variant, že vojnový zločinec Jozef Tiso bol mučeníkom. Po kritike on ani Tuka, Mach, Kubala či iní právoplatne odsúdení fašisti v tejto ankete miesto nedostanú.
Prvé týždne kampane ukázali, že boj o titul Najväčší Slovák nebude jednoznačný. Padlo až prekvapujúco veľa mien. Nielen z radov národných buditeľov a politikov, ale aj umelcov, vedcov, architektov, lekárov, športovcov. Táto pluralita názorov je sympatickejšia, ako keby väčšina ľudí mala automaticky hlasovať za jednu osobnosť. A asi by nemal zabodovať ten, kto sa síce narodil na Slovensku a potom v ďalekom sveta aj veľa dokázal, no k starej vlasti mal iba vlažný vzťah.
Prelomovým obdobím našich dejín boli meruôsme roky 19. storočia. Iste, aj predtým sa nájdu významné postavy opradené legendami, napríklad neobmedzený pán Váhu a Tatier Matúš Čák Trenčiansky, Matej Korvín, ktorý sa ako jediný uhorský kráľ dostal menovite do slovenských povestí s tým, že bol nielen múdry a spravodlivý, ale aj vtipný figliar, či Juraj Jánošík. Nie je pravda, ako tvrdia pochybovači, že by bol Jánošík vrahom, nič také mu vtedajší súd neprišil. A že rozdával chudobným z toho, čo zobral bohatým, je fakt. Veľa toho však za dve letné sezóny nenazbíjal…
Iste, mohol by zabodovať i renesančný palatín (miestokráľ) Juraj Thurzo, viacerí osvietenci, počnúc „veľkou ozdobou Uhorska“ Matejom Belom, slovenským Leonardom da Vincim Samuelom Mikovínim, pokračujúc Antonom Bernolákom, Jánom Hollým, Jánom Kollárom a ďalšími. Potom však nastúpila nová éra.
Dlho som neuvažoval, koho by som v tejto ankete podporil – pre všetkých Slovákov a Slovenky nekontroverzného Ľudovíta Štúra. Nebol iba rozhľadeným mysliteľom, významným literátom, publicistom s ostrým perom, kodifikátorom spisovnej slovenčiny, ale aj vynikajúcim organizátorom. Podnietil zrod nového pokolenia progresívnej inteligencie, ktorá položila základy modernej slovenskej spoločnosti.
Rodák z Uhrovca spustil snehovú guľu, ktorá postupne na seba nabalila tisícky národne uvedomelých, tvorivých ľudí, prekračujúc konfesionálne, geografické či sociálne rozdiely. Štúr síce predčasne tragicky zomrel, no v tomto úsilí pokračovali jeho druhovia, ich deti, synovci a netere, ku ktorým sa pridávali ďalšie rodiny. Kým na prahu meruôsmych rokov sa k štúrovcom hlásilo zo 120 nadšencov, o dvanásť rokov neskôr sa na Memorandovom zhromaždení v Turčianskom Sv. Martine zišlo už okolo 1 600 mužov a žien odhodlaných nezištne urobiť maximum pre pozdvihnutie svojho národa.
ANKETA: Dubček alebo Štefánik? V uliciach sme sa pýtali na najväčšieho Slováka
V uliciach Bratislavy sme zisťovali, koho považujú Slováci a Slovenky za najvýznamnejšiu osobnosť našich dejín a súčasnosti. Pozrite si, aké mená zazneli.
Tie isté priezviská zaznievali vo všestranných aktivitách Matice slovenskej a ostatných organizácií, v školstve a osvete, vo finančných a hospodárskych kruhoch, pri zakladaní spoločného štátu s Čechmi. Iste sa medzi nominantmi na Najväčšieho Slováka objaví Štúrov najbližší priateľ, prvý predseda Slovenskej národnej rady, spisovateľ a najtvrdší kritik politických pomerov v Uhorsku Jozef M. Hurban, prvý predseda Matice, biskup a národovec Štefan Moyzes či nezabudnuteľný generál Milan R. Štefánik, spoluzakladateľ Československej republiky, ktorého sté výročie tragickej smrti si pripomenieme na budúci rok.
Niekto možno zase uprednostní predstaviteľa hlasistov a ministra s plnou mocou pre správu Slovenska Vavra Šrobára, prvého prezidenta ČSR so slovenskými koreňmi Tomáša G. Masaryka, synovca Michala M. Hodžu Milana, ktorý pôsobil ako prvý Slovák vo funkcii predsedu vlády alebo vodcu autonomistického hnutia, katolíckeho kňaza Andreja Hlinku.
Z viacerých osobností zapojených do protifašistického hnutia iste oslovia povstaleckí generáli Ján Golian a Rudolf Viest, ktorí zahynuli v nacistickom koncentračnom tábore, z obetí absurdných monsterprocesov 50. rokov Vladimír Clementis, z tých novších politikov predstaviteľ československej jari, svetoznámy Alexander Dubček. S definitívnym hodnotením ostatných z druhej polovice minulého storočia, či už negatívnym, alebo pozitívnym, by sme radšej mali počkať. O tých ešte žijúcich to platí dvojnásobne. Nechajme to na nasledujúce generácie.
V každom prípade vybrať desať-dvadsať – nehovoriac o stovke – najvýznamnejších historických osobností Slovenska by bolo menej náročné, hoci v každej súťaži môže byť víťaz iba jeden.
