Do údržby chodníkov mestá a obce vrazia státisíce

Keď začiatkom roka parlament rokoval o návrhu novely zákona o pozemných komunikáciách, Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) vyzývalo poslancov, aby zmenu nepodporili. Nestalo sa a o chodníky sa musí postarať samospráva. Podľa hovorcu združenia Michala Kaliňáka sa nebral do úvahy fakt, že samosprávy nie sú finančne, technicky či personálne vybavené na údržbu ďalšieho veľkého počtu kilometrov komunikácií. „Spôsob prípravy novely a prerokovania nebol štandardný, ani zodpovedný voči samosprávam a ich ekonomickej stabilite. Okrem toho už v prvých dňoch zimy sa ukázalo, že je namieste prehodnotiť túto zmenu zákona a hľadať iné riešenie,“ povedal.

Kým sa tak stane, mestá sa budú musieť s týmto problémom popasovať. Napríklad v Žiline okrem ciest v celkovej dĺžke 255 kilometrov zaisťujú údržbu až 220 kilometrov chodníkov. „Aj preto muselo mesto a spoločnosť Žilinské komunikácie, ktorá zabezpečuje zimnú údržbu, navýšiť personálne i technické kapacity,“ uviedla hovorkyňa Barbora Zigová. Nárast kilometrov sa odrazil aj v peniazoch. „Náklady na zimnú údržbu sme zvýšili zhruba o 300-tisíc eur. Vlani sa na ňu minulo 700-tisíc,“ vysvetlila. Prioritne chcú v meste čistiť najdôležitejšie trasy, ďalšie podľa schváleného operačného plánu zimnej údržby. „Samozrejme, budeme sa snažiť urobiť maximum. Nový zákon platí len od mája, nedokázali sme do rozpočtu zahrnúť dostatočný objem peňazí, teda 1,4 milióna eur. Prednostne teda budeme zimnú údržbu vykonávať na hlavných chodníkoch v okolí bytových domov. Novú techniku nedokupujeme,“ dodala.

V metropole Šariša sa o zimnú údržbu stará akciová spoločnosť Technické služby mesta Prešov. Pod palcom bude mať 181 kilometrov mestských chodníkov. „Do terénu môže podľa potreby vyraziť dvadsať multifunkčných mechanizmov,“ informoval tlačový referent Michal Grejták. Skúsenosti zo začiatku tejto zimy podľa neho naznačujú, že problémom sú najmä úzke chodníky, kam sa stroje nedostanú. V niektorých zónach spôsobuje komplikácie aj parkovanie áut na chodníkoch.

V Prešove používajú na posyp mletý kameň alebo jeho mix so soľou. V centre a na šiestich autobusových zastávkach prvýkrát vyskúšajú špeciálny mäkký, mimoriadne nasiakavý materiál, ktorý lepšie vysušuje udržiavanú plochu a časom sa rozpúšťa. Pohyb ľudí tak bude komfortnejší.

Zo „zimnej novinky“ sa netešia ani v historickej Kremnici. „Doteraz sme sa starali o 25 kilometrov miestnych komunikácií, 20 kilometrov chodníkov a 700 schodov. Teraz nám pribudne 7 kilometrov chodníkov a 500 schodov,“ hovorí primátor Alexander Ferenčík. Problémom je, že väčšina lokalít sa nedá robiť strojovo. „Máme úzke uličky a technika sa tam nedostane. Dá sa to robiť len ručne, teda lopatovať. Rovnako sú na tom zóny, ktoré nám pribudnú,“ tvrdí. Jednoduché to nemajú ani s personálom. „Zohnať pracovnú silu, ktorá by to pohotovostne vykonávala, je fuška,“ podotkol. Koľko ich údržba najnovšie bude stáť, sa podľa neho zatiaľ vyčísliť nedá. „To budeme vedieť až po sezóne,“ uzavrel.

Marián Galajda z Mestského úradu v Poprade potvrdil, že nová situácia a potreba jej riešenia si vyžaduje zvýšené personálne, technické, organizačné a finančné nároky. Odpratávanie snehu a ľadu riešia pluhovaním, ručným a mechanickým posypom. V porovnaní s minulosťou im v rámci údržby pribudlo 70 kilometrov chodníkov a 15 kilometrov ciest. Správe mestských komunikácií mimoriadne navýšili sumu o 50-tisíc eur. „Presný účet bude známy až po ukončení zimnej údržby,“ vysvetlil Galajda. Na výpomoc zazmluvnili šesť externých dodávateľov, ktorí disponujú potrebnou technikou a personálom. V týchto dňoch nasadzujú do zimnej údržby nový univerzálny mechanizmus prioritne určený na čistenie chodníkov.

Banská Bystrica priznáva, že tiež nie je schopná v plnej miere zabezpečiť povinnosti správcov chodníkov. „Do zimnej údržby chodníkov je zapojená príspevková organizácia ZaRES a nezisková organizácia Podnik medzitrhu práce – Šanca pre všetkých. Riešenie je tiež v zmluvnej spolupráci s podnikateľmi v meste. S návrhom dobrovoľnej spolupráce sme oslovili aj obyvateľov prostredníctvom organizácií, ktoré zabezpečujú správu bytových domov s tým, že im budeme distribuovať posypovú soľ,“ hovorí Dominika Smoleňová z kancelárie primátora.

V porovnaní s minulosťou, keď sa starali o 165-tisíc štvorcových metrov chodníkov, najnovšie to bude až 450-tisíc štvorcových metrov, čo je trojnásobok pôvodnej plochy. Smoleňová pripomína, že sa to odzrkadlilo aj na finančnej náročnosti, ktorú však nekonkretizuje.

Podobne ako v Kremnici, aj pod Urpínom majú v tejto súvislosti problém s pracovnou silou. „Máme predstavu, ako by sme tento nápor práce chceli zvládnuť. Máme na to vyčlenené peniaze a budeme hľadať čo najefektívnejší spôsob ich využitia,“ dodala s tým, že do nákupu novej techniky neinvestujú, lebo zimnú údržbu zabezpečujú zazmluvnené spoločnosti.

V Bratislave primátor Matúš Vallo ohlásil zriadenie linky, kde môžu obyvatelia nahlasovať neodhrnuté či zľadovatené chodníky. Pripravené budú štyri čaty pracovníkov z dodávateľských firiem, ktoré sa o nahlásené chodníky postarajú. Aj tak však podľa Valla nedokážu očistiť chodník pred každým domom v hlavnom meste.

Michal Kaliňák zo Združenia miest a obcí Slovenska samosprávam odkazuje, aby zimnú údržbu robili najlepšie, ako vedia. „Aj tak sa ukáže, že tieto nové povinnosti sa nedajú reálne vykonať ani pri maximálnom úsilí,“ myslí si.