„Páčilo sa mi, že sme hovorili aj o veciach, ktoré nám ležia na srdci, ako sú príčiny migrácie. Chceme vyslať istý signál, že budeme spolupracovať pri potláčaní príčin migrácie,“ povedala Merkelová.
Český premiér Andrej Babiš za najdôležitejší míľnik v blízkej budúcnosti označil voľby do Európskeho parlamentu. „Rozhodnú o ďalšom smerovaní EÚ, ktorá má veľa problémov ako brexit, sankcie, napäté vzťahy s USA či migráciu. Je dôležité, aby sa Európska komisia vrátila späť do svojej roly. Aby bola rešpektovaným a nezávislým arbitrom. Od nového predsedu komisie očakávam, že bude načúvať všetkým členom Únie, že bude bojovať proti byrokracii,“ odkázal.
Podobne to vidí aj maďarský predseda vlády Viktor Orbán. „Neviem, aká bude EÚ po voľbách, jedno je však isté. Nebude to také ako doteraz. EÚ sa zmení, ale akým smerom, to určia občania,“ povedal.
Poľský premiér Mateusz Morawiecki na margo brexitu poznamenal, že je to veľmi zlá udalosť pre EÚ. „Ale rešpektujeme rozhodnutie Britov v referende. Potrebujeme flexibilné a kreatívne riešenie a čakáme na návrhy Theresy Mayovej. Všetci by sme si želali, aby Veľká Británia ostala súčasťou EÚ, ale finálne rozhodnutie bude na nich,“ uznal.
Merkelová na margo spolupráce s V4, ktorá má neraz iný postoj ako veľké štáty Únie, podotkla, že vidí viacero prienikov, napr. z hľadiska bezpečnosti. „Určite sme nie najlepšie zvládali utečeneckú krízu, ale to, že dnes prijímame tento projekt pomoci Maroku, je dôkazom, že tu chceme spolupracovať,“ odpovedala na otázku TASR.
Témou stretnutia bolo aj 30. výročie od zmeny režimov. „Zásadné zmeny z roku 1989 priniesli našim krajinám slobodu a rozvoj a umožnili podieľať sa na európskom integračnom procese. Preto sme prijali spoločnú deklaráciu, ktorou si chceme pripomínať význam zmien pre región strednej Európy,“ ozrejmil Pellegrini.
Podľa jeho slov za 30 rokov prekonali naše krajiny úspešnú cestu, sú súčasťou unikátneho politického, kultúrneho a civilizačného projektu mieru a slobody. „Dnes stojí Európa pred novými výzvami, ktoré môžu narušiť dosiahnutý pokrok. Prekonať ich môžme len spoločne cestou otvoreného a úprimného dialógu. Sme jednotní v úsilí vybudovať silnú, bezpečnú, konkurencieschopnú a zjednotenú Európu. Musíme hľadať cesty, ako upevniť EÚ v oblasti obrany, ochrániť funkčnosť Schengenu či dobudovať jednotný trh,“ apeloval.
TV Pravda: Čo si myslí niekdajší slovenský veľvyslanec v USA a v Maďarsku o tvrdení mienkotvorného nemeckého denníka Die Welt, že Merkelová prišla do Bratislavy na stretnutie s lídrami visegrádskej štvorky ako do jamy levovej?
Spolupráca medzi Slovenskom a Nemeckom
„Nemecko je nielen našim kľúčovým strategickým a obchodným partnerom, ale máme k sebe blízko aj hodnotovo. Čo z nás aspoň pocitovo robí susedské krajiny. Nemecko je pre Slovensko najdôležitejší obchodný trh, kľúčovým záujmom SR je preto mať s Nemeckom dobré vzťahy,“ povedal ďalej Pellegrini po osobitnom rokovaní s kancelrákou.
Podobne aj Merkelová vyzdvihla spoluprácu oboch štátov najmä v automobilovom priemysle. „Slovensko na to, že má iba 5,4 milióna obyvateľov, má s Nemeckom naozaj veľmi dobrú obchodnú bilanciu,“ povedala.
Lídri sa nevyhli ani kauze únosu vietnamského manažéra, ktorého mali uniesť z Berlína práve cez Bratislavu. „Krátko sme o tom hovorili. Nepochybujem o tom, že Slovensko robí všetko preto, aby sa tento únos vyšetril,“ konštatovala kancelárka.
Štátne vyznamenanie od Kisku
Prezident Andrej Kiska odovzdal nemeckej kancelárke najvyššie štátne vyznamenanie SR Rad Bieleho dvojkríža I. triedy. Kiska týmto spôsobom ocenil Merkelovej mimoriadne zásluhy o všestranný rozvoj vzťahov medzi Slovenskom a Nemeckom.
"Toto ocenenie je zároveň prejavom vďaky a uznania za osobný prínos kancelárky k posilňovaniu jednoty v Európe, a to najmä v kľúčových momentoch jej nedávnej histórie, a tiež za ochranu a presadzovanie hodnôt slobody, demokracie a solidarity, informovala kancelária prezidenta.
Počas stretnutia v Prezidentskom paláci si obaja štátnici pripomenuli blížiace sa 30. výročie pádu Berlínskeho múru a Nežnej revolúcie, ktoré otvorili dvere aj pre občanov Slovenska k slobodnému rozvoju a prosperite v Európskej únii.
Kiska a Merkelová diskutovali aj o vývoji vo V4, v Európe a vo svete a o ďalších perspektívach posilňovania európskej bezpečnosti a obrany. Témou rozhovoru boli tiež otázky ďalšieho ekonomického vývoja na našom kontinente a situácia na Ukrajine.
Zachovanie politík
Pre Slovensko je prioritou zachovanie tradičných politík, ktorými sú kohézia a spoločná poľnohospodárska politika. Hoci je Nemecko čistý prispievateľ, patrí k zástancom zachovania týchto politík. V diskusii o VFR niektoré krajiny navrhujú, aby boli eurofondy naviazané na dodržiavanie princípov právneho štátu, čo je narážka na Maďarsko a Poľsko. Slovensko medzi podporovateľov tohto návrhu nepatrí, argumentuje, že potom by sme mohli žiadať aj naviazanie eurofondov na dodržiavanie fiškálnych pravidiel.
TV Pravda: Merkelová zavítala do Bratislavy, kde sa stretla s premiérom Petrom Pellegrinim a predsedami vlád visegrádskej štvorky. V4 mala pre migračnú krízu napäté vzťahy s Berlínom. Prečo teda Merkelová na Slovensko prišla? Aj na túto otázku odpovedá komentátor denníka Pravda a expert na nemeckú politiku Marián Repa.
Slovensko chcelo, aby sa našla dohoda na rozpočte do májových eurovolieb, to je však pre rozdielnosť stanovísk členských štátov nepravdepodobné. Očakáva sa však, že sa nájde aspoň predbežná dohoda na základných princípoch tvorby rozpočtu.
Angela Merkelová navštívila Bratislavu naposledy 20. októbra 2014. Vtedy jej ako tretej žene v histórii udelili čestný doktorát na Univerzite Komenského. Vo februári 2011 sa už raz v Bratislave zúčastnila na vrcholnej schôdzke krajín Visegrádskej skupiny. Analytici upozorňujú na fakt, že jej aktuálna návšteva nie je čisto formálna, koná sa v čase vrcholiacich príprav na brexit, pričom stále nie je jasné, za akých podmienok Londýn európske spoločenstvo opustí. Vzhľadom na odchod Spojeného kráľovstva a súčasné vnútropolitické problémy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona je nemecká kancelárka považovaná za tú, ktorá vďaka svojej autorite začína vyjednávať so štátmi o budúcom európskom rozpočte.