V tejto súvislosti sa pozornosť obracia predovšetkým na vedca Roberta Mistríka (podpora SaS) a advokátku Zuzanu Čaputovú (Progresívne Slovensko), ktorí spolu rokovali o možnej dohode. Zatiaľ čo Mistrík odstúpiť neplánuje, Čaputová necháva túto otázku otvorenú. Zodpovedať ju chce už v stredu po 09.00 hod. Reagovala tak na výsledky preferencií prieskumu agentúry AKO.
Ministerstvo vnútra začne s tlačou hlasovacích lístkov po 15. februári. „Údaje o kandidátoch, ktorí sa vzdajú po tomto dátume, zostanú na hlasovacom lístku,“ upozornil rezort. Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán 18. februára opatrí originál hlasovacieho lístka svojou pečiatkou. Takýto originál slúži ako podklad pre tlač hlasovacích lístkov. Ministerstvo vnútra ho následne odovzdá dodávateľovi tlače a distribúcie.
Kandidáti, ktorí zvažujú odstúpenie z volieb, by tak mali urobiť do piatka. Ak sa rozhodnú neskôr, ich meno na hlasovacom lístku zostane, čo môže popliesť voliča. Označenie takéhoto kandidáta vo voľbách bude znamenať prepadnutý hlas. Oznam o vzdaní sa kandidatúry síce musí byť zverejnený vo volebnej miestnosti i na webe ministerstva vnútra, volič si ho však nemusí všimnúť.
Debata o tom, kto z dvojice Mistrík – Čaputová má väčšie šance, a či z nich nakoniec do volieb pôjde len jeden, aby opozičné strany netrieštili sily, sa vedie už týždne. Na spoluprácu ich vyzval líder hnutia OĽaNO Igor Matovič, ktorý sa obrátil aj na bývalého politika Františka Mikloška (nezávislý). Ten to odmietol, no Čaputová a Mistrík spoločný postup nevylúčili. Každý si ho však predstavuje inak. Podľa Mistríka by mal odstúpiť ten, kto má v prieskumoch menšie čísla. Za kratší koniec by tak ťahala Čaputová. Ona zase avizovala, že sa vzdá len v takom prípade, ak by hrozilo druhé kolo v zložení sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin a diplomat Maroš Šefčovič, ktorého podporuje vládny Smer.
Právnička sa tento týždeň rozhodla počkať na čísla z prieskumov. „Nový termín tlače volebných lístkov beriem na vedomie, a preto predstúpim pred médiá a budem informovať o svojich ďalších krokoch. Momentálne je mojou snahou osloviť čo najviac voličov a voličiek. V posledných týždňoch cítim veľký nárast podpory, aj vďaka možnosti prezentovať moje postoje a hodnoty v predvolebných debatách s ďalšími kandidátmi,“ povedala Čaputová pre Pravdu. Na otázku, či sa ešte do tohto termínu stretne s Mistríkom a preberú spolu ďalší postup, neodpovedala.
Foto: SITA, Brano Bibel
Mistrík sa s najväčšou pravdepodobnosťou odstúpiť nechystá. „Podľa všetkých dostupných informácií vstupuje Robert Mistrík do horúcej fázy kampane na pozícii jedného z troch kandidátov s najväčšou podporou voličov. Na tom pracoval doteraz a túto pozíciu chce využiť na to, aby mohol presadzovať svoj prezidentský program a aby úrad prezidenta nezískal kandidát Smeru alebo Mečiarov človek,“ reagoval vedúci jeho volebného štábu Fedor Blaščák. Na otázky, či sa Mistrík ešte plánuje s Čaputovou stretnúť a či by bol ochotný z volebného boja vycúvať, neodpovedal. „Otázky, ktoré kladiete, nie sú na stole, ani nie je ich hlavným adresátom v tejto chvíli pán Mistrík, ktorý nemení svoje vyjadrenia, že bude v kampani postupovať zodpovedne,“ dodal Blaščák.
Sociológ Pavel Haulík upozorňuje, že je predčasné hovoriť o favoritoch a porazených, pretože zatiaľ nevyšiel žiadny prieskum, v ktorom by figurovali všetci zaregistrovaní kandidáti. Nie je preto zrejmé, ktorý kandidát by sa mal vzdávať v prospech iného. „Toto sú otázky, ktoré visia vo vzduchu. To, či sa niekto vzdá, alebo kto by sa mal vzdať, to sa dá riešiť možno vtedy, pokiaľ by bolo jasné rozloženie preferencií a kto má aké sympatie. Tieto veci nie sú zďaleka jasné,“ pripomenul sociológ.
Prezidentských prieskumov vyšlo v uplynulých týždňoch viacero, vo väčšine z nich mal Mistrík nad Čaputovou prevahu. Preferencie Mistríka sa pohybovali nad 16,5 percenta, v prípade Čaputovej boli čísla nižšie – približne 9 až 11 percent. Tieto prieskumy však nemožno brať ako celkom relevantné, keďže žiaden z nich nepracoval len s reálnymi kandidátmi. Objavili sa v nich mená politikov, ktorí nekandidujú, ako napríklad predseda parlamentu Andrej Danko (SNS), minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nom. Smer) či predsedníčka poslaneckého klubu OĽaNO Veronika Remišová. Rozloženie síl teda zostáva stále zahalené tajomstvom. Rovnako aj otázka, či Čaputová za Mistríkom zaostáva tak výrazne, že by mala zložiť zbrane.
„Stalo sa to, na čo som už upozorňoval. Do termínu, do ktorého sa dohodli, že sa jeden alebo druhý vzdá (do tlače volebných lístkov, pozn. red.), sa nič nevykryštalizuje. Nebude sa to o nič opierať a ak aj o niečo áno, budú to len chatrné údaje. Myslím si, že obom by malo ísť skôr o to, aby predstavili svoje programy, vízie, vidinu toho, ako chcú v tej funkcii pôsobiť. Ale riešenie toho, kto sa vzdá, je druhoradé,“ nazdáva sa Haulík. Podľa jeho názoru sa ani do tohto piatka veľa nezmení a predbežná podpora týmto dvom kandidátom známa nebude. Chýba navyše jednoznačný dôkaz o tom, že Mistrík a Čaputová oslovujú rovnaký typ voliča. „Nedá sa to vylúčiť, ale to sú len hypotézy od stola. Nemáme relevantné potvrdenie empirickými dátami, prieskumami. Odpoveď na to môže dať len metodologicky dobre zvládnutý prieskum,“ uzavrel sociológ Haulík.
Voľby prezidenta sa uskutočnia 16. marca, druhé kolo bude 30. marca. O post prezidenta sa zaujíma 15 kandidátov.
VIDEOKOMENTÁR k voľbám: Stačí málo a všetko sa môže otočiť (vysielané 1.2.2019)