Prieskum: Smer prvý, PS/Spolu druhé, súčasná koalícia by nemala väčšinu

, , 20.06.2019 09:28, aktualizované: 18:25

Ak by sa voľby do Národnej rady SR konali tento víkend, vyhral by ich Smer so ziskom 18,3 percenta. Druhú priečku obsadila koalícia Progresívne Slovensko/Spolu s 15 percentami. Vyplýva to z prieskumu agentúry Polis pre agentúru SITA. Podľa zakladateľa agentúry Jána Baránka by sa politická situácia mala vykryštalizovať na jeseň.

Kiskova strana Za ľudí, ktorá ešte oficiálne neexistuje, v opytovaní Polisu získala len 5,2 %, ocitla sa tak na hrane zvoliteľnosti. Prieskum sa konal ešte predtým, ako Andrej Kiska stranu a jej zakladateľov tento pondelok predstavil. V májovom prieskume agentúry AKO mala 10 %.

„Ťažko sa testuje neexistujúca strana. Ľudia odpovedali, keďže to bola otvorená otázka, že by volili Kisku. Údaj, čo vyšiel, je orientačný. Presný výsledok môžeme očakávať, až keď Kiska oficiálne ohlási, že má podpisy a odštartuje stranu, predstaví všetkých relevantných ľudí a aj viac z programu. Potom budeme presnejšie vedieť, ako si strana stojí," zhodnotil politický analytik Ján Baránek.

Podľa jeho slov to vyzerá tak, že aj koalícia PS – Spolu je naštartovaná na veľký výsledok, či sa tak stane, ešte nevieme. „Do volieb je dosť dlhé obdobie a predpokladáme aj vznik iných strán. Neviem, či sa stále dá hovoriť o tom, že je to efekt prezidentských volieb a eurovolieb, ale je to vlna, na ktorej Progresívne Slovensko ide," uviedol Baránek. Upozornil však, že v politike nikdy nič nie je isté. „Pamätám si ako to bolo so stranou Sieť, ktorá mala takisto podobné čísla a potom to zrazu padlo na základe dvoch nepodarených rozhovorov lídra strany. Treba to opatrne hodnotiť a lídri aj takto úspešnej strany nesmú prepadnúť sebaklamu," mieni analytik.


Prvú trojicu uzatvára strana ĽS NS (11,4 %), na štvrtom mieste skončila SaS s 8,5 %, nasleduje KDH s 8,2 % a SNS so 7,6 %. Celkovo by sa do parlamentu dostalo desať strán, prešli by ešte OĽaNO (6,3 %), Most-Híd (5,1 %) a Sme rodina (5,0 %). Prieskum vypracovala agentúra Polis Slovakia pre tlačovú agentúru SITA v období od 11. do 18. júna.

Opozičnému OĽaNO sa podľa prieskumu nedarí. „Môže to byť spôsobené aj lavírovaním lídra hnutia Igora Matoviča pred eurovoľbami aj po nich," myslí si Baránek. Ľudí sa na ich volebné preferencie pýtali ešte predtým, ako dvojka v strane Veronika Remišová spolu so štyrmi poslancami ohlásili odchod z OĽaNO. Baránek však upozorňuje, že spor medzi Matovičom a Remišovou bol zrejmý už aj predtým, čo mohlo zapríčiniť odliv fanúšikov. „V zásade sa len očakávalo kedy Remišová svoj odchod ohlási, ľudia s tým počítali," dodal politický analytik.

V očiach voličov padá aj strana Borisa Kollára Sme rodina, ktorej prieskum nameral rovných 5 %, vlani sa strana v meraniach šplhala k deviatim percentám. Baránka takýto výsledok neprekvapuje. „Zarážajúci bol skôr výsledok v eurovoľbách. Sme rodina by mala urobiť nejaký reštart obsahu svojej politiky. Prejavuje sa tiež efekt, že niektoré opozičné strany už vyhlásili, že by do koalície s touto stranou nešli a vytvára sa mediálne povedomie, akoby nikto s touto stranou nerátal. To nie je chyba Kollára, ale taktika iných opozičných strán," opísal Baránek. V eurovoľbách strana Borisa Kollára získala len necelú trojpercentnú podporu voličov a do Európskeho parlamentu nepošle ani jedného poslanca.

Pokles týchto opozičných strán si politický analytik nevysvetľuje len ohlásením Kiskovej novej strany. „Áno, časť voličov odišla k strane Andreja Kisku, iná časť však odišla ku koalícii Progresívne Slovensko a Spolu a veľká časť sa presunula k nerozhodnutým a nevoličom," spresnil Baránek.

Podľa prieskumu by súčasná koalícia nemala šancu zostaviť vládu, Smer, SNS a Most-Híd by spolu mali len 51 poslancov. Problém s vládnutím by však bol aj na druhom krídle. PS – Spolu, SaS, KDH, OĽaNO a Za ľudí by spolu mali 72 kresiel, aby dosiahli parlamentnú väčšinu museli by sa spojiť s Bugárovým Mostom alebo s Kollárom.

Baránek vníma to, že podpora sa drobí medzi veľký počet strán a politické prúdy sa atomizujú. „Vidíme to aj na kresťanských stranách, sú to dynamické procesy, ktoré sú absolútne neprognózovateľné, musíme len počkať," poznamenal. V prípade, že by sa zostavila široká koalícia z opozičných strán, je podľa neho otázne, či by bola schopná vládnuť a aj dovládnuť. „Závisí to aj od lídrov politických strán, ich animozity a ich mentálneho nastavenia, od schopnosti kompromisov pri programových problémoch. Videli sme už, že jedna takáto široká koalícia sa nám rozpadla a boli tam aj subjekty, ktoré by boli aj v tejto ďalšej koalícii. Čím je tých prvkov viac, tým je riziko rozpadu, zakopnutia a kríz väčšie. Počkajme si, po letných prázdninách by sme mali vedieť, ako sa nám politická scéna vykryštalizuje. Platí aj iná vec, strany síce tvrdia, nikdy by sme nešli do koalície s tým a tým, a po voľbách hovoria, my sme nechceli, ale volič rozhodol a zrazu vzniknú koalície, o ktorých sa nám ani nesnívalo," uzavrel Baránek.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#prieskum #Polis
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku