Výstava Apimondia sa koná každý druhý rok, vždy na inom kontinente. Skúsený včelár uspel aj medzi silnou konkurenciou krajín, ktoré patria medzi medové veľmoci, napríklad Rusko, Čína či Turecko.
Včeláriť ho naučil dedo, na vrchol svetového rebríčka medárov sa však vypracoval sám. Zoznámte sa s Tiborom Vargapálom, ktorý si zo svetovej súťaže Apimondia doniesol viac medailí ako celé Spojené štáty…
„Naša včelárska farma získala jedenásť medailí, z toho štyri zlaté. Spolu s ďalšími slovenskými včelármi sme dokopy získali 20 medailí, druhé Rusko 14 a USA na treťom mieste osem. Znamená to, že výrobky našej farmy získali viac ako celé Spojené štáty,“ teší sa skúsený včelár. Najmä keď naša krajina dokázala zdolať včelárske veľmoci, ktoré majú omnoho väčšiu rozlohu a rozmanitejšiu faunu, a tým aj oveľa lepšie predpoklady na zaujímavejšie medy a včelie produkty.
Odborná porota na výstave posudzovala medy a výrobky z nich v rôznych kategóriách. „Sú to napríklad kategórie ako svetlý, stredne tmavý alebo úplne tmavý med, tam patrí aj náš medovicový. Existuje aj kategória Štyri medy, ktorá je pre včelárov veľmi náročná, pretože do nej posielajú svoje štyri najlepšie medy. Keď sa podarí vyrobiť jeden kvalitný med, už to je úspech, ale ponúknuť až štyri, to je veľmi ťažké. Aj tento rok sme boli v tejto kategórii úspešní,“ pochválil sa Vargapál.
Ďalšou zaujímavou a ťažkou súťažnou kategóriou je vytváranie kompozícií. „Musíme pripraviť niečo, čo bude vo fľaši s medom pekne vyzerať, aby to hneď zaujalo zákazníka,“ pokračuje včelár. A tak sa hodnotia aj medy v zaujímavých dózach či medy s orechmi alebo so sušeným ovocím. „Niekedy to trvá aj jeden až dva dni, kým vznikne niečo, čím upútame zákazníka. Alebo darčekové súpravy. Aj takéto kategórie sú v tejto súťaži,“ približuje Vargapál.
Hodnotenie medu sa začína už tri mesiace pred konaním samotnej výstavy a súťaže. „Vzorky jednotlivých medov posielame vopred na testovanie. Komisári pozorne preveria, či napríklad nie sú v mede antibiotiká – čo už sa väčšinou ale nestáva – a ďalšie zložky, zhodnotia, či je kvalitný a vyhovuje všetkým normám. Veľakrát už vtedy zo súťaže vypadne aj polovica vzoriek. Ďalší krok je priamo na súťaži, kde tzv. sudcovia hodnotia každý med, ovoniavajú ho, presvecujú baterkou, či náhodou v ňom nie je nejaká špinka, a ochutnávajú. Na všetky disciplíny sú iní sudcovia, napríklad na medovinu a sviečky,“ predstavuje prísny výber najlepšieho medu včelár zo Slovenska.
Súčasťou výstavy Apimondia sú aj odborné prednášky a prezentácie o inováciách a využití včelích produktov na liečenie, ale aj diskusie o nových knihách pre včelárov.
Vargapál z Hrane v Trebišovskom okrese sa včelárstvu a výrobe medov venuje 18 rokov, no okolo včiel a práce s nimi sa motá už od detských rokov.
„Dedo osemdesiat rokov včeláril, ako deti sme sa pri ňom veľa naučili. Keď som stratil prácu v roku 2001, tak som sa začal venovať profesionálne výrobe medu. Hneď prvý rok som do toho skočil rovnými nohami a zadovážil si 120 včelstiev. Mnohí skúsení odborníci sa mi čudovali a hovorili mi, že som na to mal ísť postupne, ale išlo to dobre. O rok som už mal vyše dvesto včelstiev a tak je to doteraz,“ konštatuje Vargapál.
Sortiment medov, ktorý včelár vyrába, je bohatý a pestrý. Prezrádza, že v ponuke má osem až desať druhov, keď je dobrá sezóna, tak aj dvanásť. Celé dni je pri včelách a vyrába med, ale rád ho aj ochutnáva.
„Najlepší a najchutnejší je med z úľa. Keď som pri včelách, tak ho vždy ochutnám. Skúšam však všetky medy, ktoré vyrábam. Samozrejme, najlepší je medovicový, ale do čaju si pokojne dám aj repkový, ktorý patrí medzi najmenej chutné,“ poznamenáva včelár a výrobca medu.
Svetová súťaž z Montreale bola pre Vargapála v poradí už štvrtou. Prvú zlatú medailu získal ešte v roku 2013 v Kyjeve. O dva roky neskôr už z Južnej Kórey priniesol tri zlaté medaily a pred dvoma rokmi v Istanbule to bolo až 10 medailí. Takže tento rok v počte ocenení prekonal aj svoj vlastný rekord.