Návrh zákona o náhrade ujmy na zdraví spôsobenej povinným očkovaním pripravuje rezort zdravotníctva spolu s Úradom verejného zdravotníctva. V predbežnej informácii o pripravovanom zákone argumentujú tým, že po očkovaní sa môžu vyskytnúť nežiaduce účinky, vo výnimočných prípadoch závažné. Takýmto pacientom chce preto štát pomôcť. „Návrh vychádza z odbornej diskusie za účasti širokého spektra odborníkov z rôznych oblastí,“ priblížila hovorkyňa úradu Daša Račková.
Nový zákon by mal definovať, za akých podmienok môže pacient získať odškodnenie, čo sa bude chápať ako závažná ujma na zdraví a na čo všetko bude mať žiadateľ nárok. „Navrhuje sa, aby obsahom nároku na náhradu ujmy na zdraví bol nárok na náhradu za bolesť, nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, nárok na náhradu nákladov na vynaloženú starostlivosť o zdravie poškodeného a za starostlivosť o jeho osobu a za nemajetkovú ujmu,“ vymenoval rezort zdravotníctva. Za závažné nežiaduce účinky budú považované napríklad anafylaktický šok, poruchy vedomia alebo zápal nervov.
Jednotlivé prípady by mala posudzovať osobitná komisia zriadená ministerstvom, rozhodnúť by mala vždy do piatich mesiacov od podania žiadosti. Ak komisia potvrdí, že za zhoršeným zdravotným stavom je očkovanie, peniaze pacientovi vyplatí rezort zdravotníctva. V akej výške, je zatiaľ otázne.
Dokazovanie bude náročné až nemožné
Úrad zdôrazňuje, že závažné nežiaduce účinky po očkovaní sú vzácne. „Tie sa väčšinou zaznamenávajú u osôb s inými pridruženými závažnejšími ochoreniami alebo s doteraz nezistenými poruchami imunitného systému,“ vysvetlila Račková. Obavy rodičov pred vedľajšími reakciami očkovania u svojich detí však úrad chápe. Medzi bežné vedľajšie účinky očkovania, ktoré sa môžu objaviť, patria začervenanie, bolestivosť či opuch miesta vpichu. Môže sa tiež objaviť zvýšená teplota, malátnosť, bolesti hlavy a kĺbov. Podľa úradu to však neznamená, že sa všetky nežiaduce účinky vyskytnú u každého zaočkovaného pacienta. „Pri diskusii o možných vedľajších účinkoch si však treba uvedomiť, že v prípade neočkovaného dieťaťa je tu vysoké riziko poškodenia zdravia, vzniku závažných komplikácií po prekonaní ochorenia, prípadne trvalého poškodenia zdravia najmä u detí, ktoré majú iné zdravotné ťažkosti,“ dodala Račková.
Kompenzácii za dôsledky očkovania sa výrobcovia liekov nebránia. Pripomínajú, že aby sa na náš trh vakcína dostala, musí prejsť prísnym schvaľovaním liekovej agentúry EMA aj Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv. „Firma, ktorá s liekom na trh vstupuje, hovorí transparentne, toto je môj liek, v klinickom skúšaní sa preukázali tieto možné nežiaduce účinky. Ak sa vyskytne nežiaduci účinok, ktorý je avizovaný firmou, už aj dnes zákon umožňuje odškodnenie. Pokiaľ by vznikol nežiaduci účinok, ktorý firma neavizovala, to je problém,“ zhodnotila Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP).
Štát musí podľa výrobcov liekov dať jasne najavo, že za bezpečnosťou vakcín stojí a je pripravený mimoriadne prípady riešiť. „Je to dobrý typ boja proti antivakcinačným skupinám, my sme si istí bezpečnosťou vakcíny, a keď sa vyskytne nežiaduci účinok, tak je to veľmi ojedinele,“ dodala AIFP.
Podobný inštitút odškodnenia sa chystá zaviesť aj Česko. „Platenie z verejných zdrojov je mimoriadne dôležité, keby sa vytvárali fondy, kde by každý výrobca musel prispievať, viedlo by to k vytváraniu pochybností okolo bezpečnosti vakcín,“ skonštatovala asociácia. Tá sa však obáva, že môže ísť o čiastočne bezzubý zákon. „Dokázať, že ochorenie spôsobilo očkovanie, je veľmi náročné, niekedy až nemožné,“ upozornili výrobcovia.
Lekári pochybujú
Lekári o užitočnosti zákona pochybujú. „Chápem snahy ministerstva aj takto bojovať proti antivakcinačnému hnutiu, ale neviem si fungovanie zákona veľmi v praxi predstaviť,“ mienil Mário Moro z Asociácie súkromných lekárov. Určiť, čo je závažná ujma a nájsť súvislosť medzi očkovaním a poškodením zdravia je podľa pediatra veľmi náročné. „Skôr to vnímam ako výsledok tlaku verejnosti, ja za tridsať rokov praxe takú skúsenosť nemám, že by dieťa malo závažné nežiaduce účinky po očkovaní,“ priblížil Moro.
Rovnakú skúsenosť má aj detský lekár Peter Visolajský, za 15 rokov ordinovania žiadne dieťa neskončilo po očkovaní v nemocnici. „Stretol som sa však s veľa prípadmi, keď rodičia nedali zaočkovať svoje dieťa a dieťa na to doplatilo, a to aj vážne – po pneumokokovom zápale mozgových blán skončilo v kóme,“ opísal Visolajský.
Pediater zdôraznil, že očkovanie so sebou prináša len minimálne vedľajšie účinky a závažné reakcie sú podľa neho extrémne zriedkavé. Snahu ministerstva však považuje za správny krok. „Má opodstatnenie, len ak je tu istá povinnosť rodičov deti zaočkovať a ak štát v rámci ochrany svojich obyvateľov ukladá povinnosť. K tomu potom prislúcha určité zabezpečenie vo forme odškodnenia, pokiaľ by došlo k ujme na zdraví pri očkovaní,“ zhodnotil Visolajský.
Prínos avizovaného zákona si prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévyová netrúfla odhadnúť. „Je ťažké predvídať, aký bude jeho obsah, prínos a či sa bude ním ešte zaoberať ministerstvo zdravotníctva v tomto volebnom období, keďže ministerka podala demisiu a parlament už do volieb neschváli žiadny zákon,“ uzavrela Lévyová.
Odškodnenia za negatívny dosah očkovania sa v súčasnosti môže pacient domáhať na súde podľa zákona o odškodnení za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia či Občianskeho zákonníka. Súd vydá rozhodnutie o výške a forme kompenzácie. Výrobca očkovacej látky sa tiež môže s poškodenou osobou dohodnúť mimosúdnou cestou.