VIDEO: Igor Matovič na jednej zo svojich „spanilých“ predvolebných jázd do zahraničia. Vybral sa na Cyprus ukázať, kde sídlia schránkové firmy Penty.
Práve táto vlastnosť ho podľa viacerých odborníkov na politický marketing vyniesla na prvú priečku vo voľbách. Na druhej strane, udržiavanie súdržnosti vlastných poslancov a poslaneckých klubov mu išlo už o čosi ťažšie. Počas oboch volebných období klub OĽaNO strácal spomedzi ostatných strán najviac členov.
Matovič vstúpil na politickú scénu pred desiatimi rokmi. Objavil sa ako člen združenia Obyčajní ľudia spolu s Erikou Jurinovou, Jozefom Viskupičom a Martinom Feckom na kandidátnej listine SaS. To sa písal rok 2010 a všetci štyria obsadili posledné miesta. Vtedy sa ukázalo, akú silu má sieť regionálnych reklamných novín, ktoré ľudia dostávajú zadarmo do schránok. Štvorica nemala v kampani žiaden bilboard, voličov oslovovali takmer výhradne reklamnými novinami a kampaň viedli aj na internete. Z nezvoliteľných miest sa prekrúžkovali až do parlamentu.
Rodák z Trnavy je kráľom kontroverzií. Prvou bolo podozrenie, že Matovič mal vziať peniaze, aby zničil vládu premiéry Ivety Radičovej. "Kamarát ma pozval na kávu a ponúkol mi dvadsať miliónov eur,“ povedal v júni 2010 Matovič. Sám sa ozval redakcii Sme s tým, že ponuku dostal od človeka, ktorého dobre pozná. Sulík vyhlásil, že Matovičovi verí a jeho slová považuje za isté. Tri dni od tohto vyhlásenia však Matovič povedal, že ho kamarát navštívil znova a vysvetľoval mu, že ide o vtip. "Neberiem to ako pokus o podplácanie, ale ako pokus o srandu,“ povedal vtedy Matovič, a tak sa začala jeho politická kariéra plná bonmotov.
Odluka od SaS
Približne o mesiac Matovič ohlásil odchod z klubu SaS, vraj preto, že do programového vyhlásenia vlády Ivety Radičovej neboli zahrnuté požiadavky Obyčajných ľudí. Predseda SaS Richard Sulík reagoval rýchlo: "Nevnímam ho ako korektného partnera.“
Za najdôležitejšie body, ktoré by mali byť vo vládnom programe, považoval zdanenie poslaneckého príjmu, závislosť poslaneckého platu od dochádzky či zrušenie akéhokoľvek odstupného. Obyčajní ľudia budú podľa neho "šašom na tom hrade, ktorý bude môcť kráľovi ukázať, kde robí chyby, na základe toho, ak to koalícia bude využívať a reflektovať naše názory, má šancu prežiť nie štyri, ale možno aj osem rokov, možno aj dvanásť“.
Keď mu Sulík prisľúbil, že program SaS sa rozšíri o tie body Obyčajných ľudí, s ktorými SaS súhlasí, a pri najbližšej aktualizácii budú doplnené do vládneho programu, obyčajní zostali v klube. To však dlho nevydržalo. Vo februári 2011 Igor Matovič hlasoval s vtedy opozičným Smerom za pozmeňovací návrh o štátnom občianstve. "Ak tu niekto hlasoval s opozíciou, je to krok v rozpore s koaličnou dohodou,“ vyhlásil Sulík, keď ho nechal vyhodiť z klubu.
Poslanec mu však odkázal, že túži po tom, aby ľudia v parlamente rozhodovali tak, ako vyžaduje ústava, podľa svojho svedomia a vedomia. "Za toto moje konanie ma strana, ktorá má v názve ,sloboda', vylúčila z poslaneckého klubu,“ povedal. A dodal, že „aj s čertom sa spojím za správnu vec“.
Koalícia však nemala dlhú životnosť a 11. októbra 2011 sa pravicová vláda Ivety Radičovej rozpadla. Premiérka spojila hlasovanie o Európskom finančnom stabilizačnom mechanizme, tzv. eurovale, s vyslovením dôvery jej vláde. Matovič nebol prítomný, rovnako aj Viskupič.
Vlastné hnutie
Ani nie mesiac po páde vlády a štyri mesiace pred voľbami Matovič v novembri 2011 založil hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Malo vtedy štyroch členov: Matoviča, Viskupiča, Fecka a Jurinovú, ktorí opäť kandidovali z posledných priečok. Lídrom kandidátky sa stal fyzik Martin Mojžiš. Ten však ešte pred voľbami odstúpil spolu s ďalšími, pretože ich Matovič vyzval, aby spoločne s ním išli na detektor lži.
Vladimír Palko (KDS) na jeho kroky reagoval svojsky: "Nechce mať nezávislé osobnosti, ale cvičené opice. S tým, kto vydiera, nebudeme na kandidátke. Návrh, aby na detektor lži išli ľudia, ktorí roky bývajú v Petržalke, je oplzlosť.“
Predčasné voľby v marci 2012 však priniesli prekvapivý úspech: OĽaNO získalo 8,55 percenta a do parlamentu poslalo 16 poslancov. Prvým odídencom z poslaneckého klubu bol Alojz Hlina. Ako jeden z dôvodov uviedol slabé demokratické prvky vo vnútri hnutia. „OĽaNO je jediným politickým zoskupením, do ktorého neexistuje prihláška a podľa mojich vedomostí je aj spolu s Kotlebovou stranou Naše Slovensko jediným hnutím, ktorého názov nevlastní strana, ale predseda strany ako súkromná osoba,“ vysvetľoval svoj odchod Hlina. Neskôr z klubu odišli aj Mária Ritomská a Mikuláš Huba.
Ďalší úspech
V parlamentných voľbách v roku 2016 hnutie opäť prekvapilo. Aj keď prieskum Focusu vo februári im odhadoval len 6,1 percenta, získali obyčajní až 11,02 percenta a v celkom rebríčku boli teda tretí.
V už uplynulom volebnom období pútal Matovič pozornosť médií organizáciou protestov „tzv. Bonapárty" pred bytovým komplexom Ladislava Bašternáka, v ktorom býval expremiér Robert Fico (Smer). V lete 2016 známa skupina hekerov Anonymous napadla web hnutia OĽaNO a údajne sa dostala aj do mailovej komunikácie Igora Matoviča. Anonymous postupne odhaľovali e-maily, v ktorých sa spomínala spolupráca OĽaNO so stranou Mariana Kotlebu, platenia kapely, ktorá vystupovala na proteste Bonaparte bez dokladu, či platenie zamestnancov regioPRESS, aby sa zúčastnili na protestoch pre väčšiu účasť. Avšak vzhľadom na nemožnosť jasného dokázania autenticity zverejnenej komunikácie sa na kauzu časom zabudlo.
Matovič sa tiež zaslúžil o Dankovu iniciatívu zmeniť rokovací poriadok. V júni 2016 vysypali poslanci hnutia pri rečníckom pulte v rokovacej sále parlamentu symbolických 12 miliónov eur. Ich krok bol narážkou na to, že podnikateľ Bašternák zaplatil za sedem bytov v komplexe Five Star Residence 12 miliónov eur v hotovosti. Vládna koalícia reagovala tak, že do rokovacieho poriadku zaviedla zákaz používania audiovizuálnych pomôcok.
Zatiaľ posledný poslanecký exces sa stal na poslednej parlamentnej schôdzi. Predsedovi Národnej rady Andrejovi Dankovi sa plietol jazyk, Matovič reagoval svojsky. Prišiel k predsedníckemu pultu s nápisom: On je ožratý.