Virológ Klempa: Testy nie sú všetko

, 28.03.2020 08:39
Boris Klempa, Virologický ústav SAV
Boris Klempa Autor: ,

"Nikdy by som si nedovolil povedať, že niektoré z testov sú zbytočné," hovorí virológ Boris Klempa zo Slovenskej akadémie vied. Vysvetľuje, prečo sa testuje, aké testy sa používajú a či budeme mať raz aj vlastné testy na koronavírus.

Premiér Igor Matovič (OĽaNO) zdôrazňuje kľúčovú úlohu masívneho testovania v boji so šírením nového koronavírusu. Ako to hodnotíte, je testovanie najdôležitejšie?

Súhlasím, že čím viac testujeme, tým lepšie. Nemali by sme však podľahnúť nejakému falošnému pocitu, že len testovanie nás zachráni. To najdôležitejšie bude stále to, ako sa správajú ľudia.

Po novom sa má robiť až 3-tisíc testov denne. Je to dostatočné?

Nemali by sme vôbec špekulovať na tým, koľko by to malo byť, nie je to konštruktívne. Dôležité je, že sa robí, čo sa dá a že kapacita sa významne zvyšuje. Či by to mohlo byť aj 4-tisíc, to sú zbytočné úvahy.

Počúvame o rôznych testoch a testovacích spôsoboch. Môžete vysvetliť, aké typy testovania sú k dispozícii, kedy sa používajú a aké sú ich výhody, prípadne nevýhody?

Základom testovania všade na svete aj u nás je detekcia vírusového genetickému materiálu pomocou RT-PCR. To sú testy, ktoré prebiehajú a ktorých výsledky sa každý deň dozvedáme. Tento test sa robí z výterov hrdla a nosa. Z týchto výterov sa robí extrakcia RNA vírusu a následne pomocou RT-PCR sa dokazuje prítomnosť genetického materiálu. Tieto testy sú jednoznačne najcitlivejšie. Pozitívneho človeka sú schopné zachytiť v relatívne širokom časovom rozpätí jeho infekcie, dokonca ešte predtým, ako je vôbec chorý. To je základ, o ktorý sa stále budeme musieť opierať. Existuje, samozrejme, viacero modifikácií toho základného typu testu.

Okrem tohto sa však často hovorí aj o rýchlotestoch. Ako fungujú?

Koluje okolo toho veľa nedorozumení, pretože pod názov rýchlotest sa zvyknú zamiešavať principiálne odlišné typy testov. Niektoré detekujú sprostredkovane vírusový proteín – antigén. V tom prípade ide znovu o použitie výteru z hrdla či nosa. Ako rýchlotesty sú však označované aj také, ktoré detekujú protilátky vírusu.

VIDEO: Rady epidemiologičky – čo s rúškom, ako si umyť ruky.

Aký je medzi nimi rozdiel z hľadiska využitia?

Tie na detekciu vírusového antigénu majú zmysel u klinicky chorých pacientov, pretože detekujú priamo vírus, ale nie sú až také citlivé ako RT-PCR. Môžu mať však svoj zmysel, pretože sú rýchle a umožnia hneď oddeliť chorého pozitívneho pacienta od ľudí, ktorí môžu mať podobné príznaky, ale nemusia mať COVID-19. Svoje opodstatnenie má aj tento rýchlotest, ale nikdy nebude hlavným spôsobom použitia ako ten RT-PCR. Potom sú druhé rýchlotesty, ktoré detekujú už protilátky proti vírusu. Tieto zas majú význam až oveľa, oveľa neskôr, pretože protilátky sa tvoria až pomerne neskoro. Udáva sa, že až 10 či viac dní od prvých príznakov. Tieto protilátkové rýchlotesty tiež nemajú zmysel na začiatku ako testovací nástroj, ale neskôr budú môcť byť využité napríklad na sledovanie protilátok u pacientov či miery kolektívnej imunity v populácii. Teda protilátkové testy budú mať svoje opodstatnenie v neskoršej fáze. Nie však na identifikáciu chorých v tejto chvíli.

Aký je z časového hľadiska rozdiel medzi RT-PCR a týmito dvoma ďalšími typmi, ktoré sa nazývajú rýchlotestami?

Oba typy rýchlotestov už existujú aj vo formáte, ktorý pripomína tehotenský test. V prípade antigénového testu je to doštička, kde sa do jamky kvapne buď materiál z výteru, alebo v prípade protilátkového testu sa kvapne ľudské sérum, alebo kvapka krvi. Potom sa čaká zhruba 15 minút, po ktorých je vidieť pásik. Preto sa im hovorí rýchlotesty. Oba aj podobne vyzerajú, ale treba mať na pamäti, že v niektorých prípadoch je to priamo detekcia vírusu a v niektorých zas protilátok.

Sú rýchlotesty také zbytočné, ako to hovorili niektorí politici?

Výhody sú, samozrejme, očividné, pokiaľ test dobre funguje a je použitý na situáciu, na ktorú je určený a vhodný. Je určite veľká výhoda, ak máme výsledok bez laboratória a v priebehu 15 minút. Žiaľ, ani jeden z týchto dvoch sa nedá použiť tak, aby nahradil genetické testy práve kvôli nižšej citlivosti, ktorá znamená aj nižšiu presnosť detekcie. Ja by som si určite nedovolil nikdy povedať, že niektoré z týchto testov sú zbytočné.

Vy ste si na SAV už vyskúšali všetky tri typy testov v praxi?

My rutinne používame genetický test, ktorý je základ. S tým už aktívne testujeme. Pri oboch rýchlotestoch sme dostali na vyskúšanie len veľmi obmedzenú vzorku. Nemali sme ani presne ten typ materiálu, ktorý by bol vhodný. Na protilátkový test sme nemali žiadne séra od pacientov s takou neskorou fázou infekcie. Pri antigénových testoch sme zas nemali k dispozícii čerstvé stery odobrané presne podľa manuálu. Testovali sme ho preto iba s našim izolovaným vírusom. Fungoval, aj keď treba povedať, že citlivosť bola pri tomto našou použití veľmi nízka. S tým sa však dalo počítať hneď na začiatku. Tým ale nechcem povedať, že ten test je zlý alebo podobne.

SAV údajne skúša nový typ testovania s vypustením izolácie RNA. Čo to znamená?

Takáto možnosť, samozrejme, vyzerá veľmi lákavo. My však nevyvíjame novú metódu, len testujeme, či je niečo také možné. A navyše nie sme sami, ale viacero kolegov z celého sveta takúto možnosť skúša. Existuje už aj komerčný kit, ktorého výrobca uvádza, že stačí použiť priamo materiál zo steru a netreba robiť izoláciu. Testujeme to a výsledky sú v podstate nádejné, ale veľmi dôležité je, do akého typu odberového setu bol ster robený. Treba byť ale opatrný a veľmi citlivo zvažovať rovnováhu medzi zrýchlením testu na jednej strane a stratou citlivosti na druhej strane. V tejto chvíli by som si rozhodne netrúfol povedať, že to takto budeme robiť. Vrhli sme sa na to, pretože hrozilo, že dodávky takýchto extrakčných kitov budú úplne zastavené. Bolo by to teda možné ako núdzové riešenie, prejsť na to nejako masovo v tejto chvíli by však nebolo správne.

Keby to však fungovalo, čo by to znamenalo?

Testovanie by bolo rýchlejšie, lacnejšie a boli by sme menej závislí od nákupu a dovozu extrakčných kitov. Hlavná by bola práve menšia závislosť od dodávok tých extrakčných kitov. Stále tam však bude problém nižšej citlivosti, ktorému sa pravdepodobne nebude dať vyhnúť. Rozhodne by som v tom nehľadal absolútnu spásu. Treba byť opatrný, aby to nevyvolalo falošné očakávania, že vďaka tomuto bude všetko zo dňa na deň lepšie.

Môžete priblížiť manažment testovania? Podľa čoho sa vyberá, kto bude testovaný, kedy a akým testom?

Tento algoritmus – postup v testovaní – je niečo, do čoho ja ako virológ vôbec nevstupujem a neviem sa preto k tomu vyjadriť. My do celého procesu vstupujeme, až keď sú už vzorky odobraté, prišli na Úrad verejného zdravotníctva a my im s časťou vzoriek pomôžeme.

Jeden z tých typov rýchlotestov detekuje protilátky, čo znamená, že zistí, či už testovaný človek ochorenie prekonal a vírus bol porazený protilátkami, ktoré si telo vybudovalo. Ako sa za posledné týždne posunula vedecká debata ohľadom trvanlivosti protilátok a imúnnosti človeka, u ktorého takéto protilátky nájdeme?

Debata o trvanlivosti protilátok sa bude posúvať najmä s tým, ako sa bude predlžovať doba od začiatku epidémie. Tých dát pribúda zo dňa na deň, niekedy je až problém sa v tom orientovať a rozlišovať kvalitné dáta od nejakých, ktoré sú založené len na dátach z obmedzených vzoriek. Ukazuje sa, že protilátky sa tvoria pomerne neskoro. Desať dní od prvých symptómov je pomerne neskoro. Pri množstve iných vírusových ochorení už v čase prvých príznakov môžu byť prítomné protilátky. Toto nie je veľmi povzbudivé. Už to ale aspoň vieme a vieme tak, že nemá zmysel testovať na protilátky príliš skoro po prvých príznakoch. Na hodnotenie imunity človeka, ktorému boli detekované protilátky, by som si však počkal na dáta. Zdá sa to logické. Nedá sa ale vylúčiť, že aj napriek prítomnosti protilátok v krvi je v hrdle ešte stále dostatok vírusu, aby bol pacient infekčný. V tejto chvíli to preto neviem jednoznačne povedať.

Skončila sa prvá vlna karantény, do ktorej išli od 13. marca najmä dovolenkári po návrate z Talianska. Ako to zatiaľ Slovensko zvládlo?

Zatiaľ je určite povzbudivé, že počty prípadov nenarastajú až tak rýchlo, ako sme sa báli. Musíme však zostať opatrní práve v súvislosti s rozsahom testovania. Zatiaľ nie je dôvod na uspokojenie, že to už máme za sebou. To určite nie. Výsledky sú ale povzbudivé. A treba mať na pamäti, že ak sa začne viac testovať, bude zachytených oveľa viac prípadov.

Budete aj na nich testovať vplyv protilátok na imunitu a infekčnosť?

V tejto chvíli na niečom takom zainteresovaní v SAV nie sme. Možno to však robia iní kolegovia. Určite by sme sa v budúcnosti radi zapojili.

#SAV #koronavírus
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku