Súdna rada po zmene zákona z dielne ministerstva spravodlivosti už všetky svoje zasadnutia vysiela v živom prenose. Dokonca aj jeden z členov Ján Mazák, ktorého opatrenia okolo koronavírusu pripútali k Luxumburgu, sa zasadnutia rady zúčastnil prostredníctvom online prenosu. Na zvolenie potrebovali kandidáti presvedčiť aspoň desiatich zo sedemnástich aktuálnych členov rady, ktorej jedno miesto nie je obsadené.
Obaja kandidátky mali najprv predstaviť svoju víziu rozvoja Najvyššieho súdu, zhodnotiť stav slovenského súdnictva a nakoniec odpovedať na otázky členov Súdnej rady. Žreb rozhodol, že ako prvý sa predstaví Ján Šikuta, ktorého do výberového konania navrhla Sudcovská rada Okresného súdu Bratislava III. Ten v minulosti pôsobil ako sudca na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu, na Najvyššom súde je od roku 2015.
„Mám skúsenosť z národných súdov všetkých stupňov aj medzinárodného súdnictva, kde som videl veľa organizačných, personálnych postupov. Neprijal som túto kandidatúru kvôli teplému miestu, ktoré skôr než teplé bude veľmi horúce a na zvoleného predsedu čaká veľa práce,“ priblížil Šikuta motiváciu za svojou kandidatúrou. Tvrdí, že mu nejde a nielen o kariérny postup. „Vrchol kariéry som dosiahol, keď som sa stal sudcom Európskeho súdu pre ľudské práva. Považujem svoju kandidatúru za ponuku služby pre slovenskú justíciu,“ uviedol.
Medzi svojimi cieľmi Šikuta spomenul podstatné zvýšenie dôveryhodnosti justície a otvorene hovorí, že slovenská justícia sa nachádza v zlej kondícii. „Túto situáciu je evidentne potrebné zmeniť. Všetky orgány, čo majú čo o justícii povedať, by na tom mali pracovať. Očista justície nie vec na deň ale proces, ktorý musí byť pripravený, riadený, transparentný a diskutovaný,“ poznamenal s tým, že na očistu treba pripraviť aj nejaký akčný plán.
Očiste súdnictva by podľa neho pomohli majetkové priznania sudcov. Tie sú dnes síce detailnejšie ako u iných ústavných činiteľov, stále však nespĺňajú svoju úlohu. „Vidíme, že nevyhovujú. Sme svedkami toho, že niektorí kolegovia mesačne zarobia 50 tisíc a disponujú miliónovým majetkom ale napísané to majú na deti alebo na rodičov. Je namieste ich ešte viac zdetailniť,“ zdôraznil Šikuta.
VIDEO: S čím prichádzali kandidáti na post šéfa Najvyššieho súdu na voľbu?
Okrem majetkových priznaní by podľa neho pomohol aj pevný vek odchodu do dôchodku, niekde na úrovni 67 rokov, reforma súdnej mapy, lepšia komunikácia sudcov, ale aj už dlhšie diskutované previerky sudcov. „Kam sa súdnictvo vďaka niektorým sudcom dostalo, sa len ťažko bude brániť previerkam,“ myslí si Šikuta.
Šikuta po svojom predstavení čelil veľkému množstvu otázok. Len na ne odpovedal zhruba tri hodiny. „Mám pocit, že toto verejné vypočutie sa konečne začína podobať na vypočutie,“ skonštatoval člen rady Pavol Žilinčík. Za pravdu mu dal aj samotný kandidát. „Ďakujem za grilovačku, som ugrilovaný,“ rozlúčil sa Šikuta.
Po krátkej prestávke nasledoval druhý kandidát – Ivan Rumana, ktorý na Najvyššom súdu pôsobí od roku 2005. Do výberového konania ho navrhlo 12 členov Súdnej rady, z toho ale len 7 súčasných. „Pre mňa je rozhodujúce zdravé pracovné prostredie zamerané na riešenie odborných problémov. Na Najvyššom súde mi chýba. Chcem sa zamerať aj na rozhodovaciu činnosť súdu,“ priblížil motiváciu svojej kandidatúry.
Sám sa rozhodol vyjadriť aj k téme Štefana Harabina, s ktorým, ako priznal, si roky tyká. „Išlo o prezieravo inteligentného človeka, ktorý nemal problém zakročiť proti človeku, ktorý proti nemu vystúpil a vždy to dokázal urobiť v dikcii zákona,“ povedal.
Rumana niekdajšiu situáciu v justícii prirovnal k postavám z príbehu o čarodejníkovi Harry Potterovi. Kým Harabina označil za hlavného zloducha príbehu Voldemorta, Rumana voči nemu otvorene nevystupoval ale pôsobil voči nemu ako „Severus Snape“. Svojím konaním však podľa vlastných slov nakoniec zabezpečil, že bol Harabin odstavený z vrcholných pozícií v justícii. Aj keď viacerí členovia rady ospravedlnili svoju neznalosť týchto príbehov pre deti, Rumanovi ale bolo vytknuté, že Najvyššiemu súdu by mal šéfovať skôr múdry a dobrý čarodejník Gandalf, ktorý vystupoval ako vedúci síl dobra.
Aj keď s niektorými jeho činmi mal problém, verejne proti nemu nevystúpil a kolegom vytkol, že bol kvôli tomu ostrakizovaný. „Od roku 2007 som sa kariérne nikam neposunul, lebo ma vždy blokovala jedna, alebo druhá strana,“ uviedol. „To obdobie sa skončilo v roku 2014 a mali by sme hľadať cesty ako ďalej,“ dodal.
Rumana považoval na potrebné sa vyjadriť aj k hodnotovým otázkam. „Nemám výhrady k registrovaným partnerstvám. Manželstvom by ale malo byť označované iba spolužitie muža a ženy,“ zdôraznil s tým, že je praktizujúci kresťan.
Najväčšmi sa Rumana zasekol na svojom vyhlásení, že je pripravený sa kandidatúry vzdať v prospech Šikutu. Viacerí členovia rady sa ho preto opakovane pýtali, ako to myslel. „Neviem presne prečítať ten váš postoj,“ sťažovala sa jedna z členiek rady. Rumana nakoniec pomerne kostrbato vysvetlil, že chcel len, aby už bol konečne predseda Najvyššieho súdu zvolený. Keby vraj stratil podporu v Súdnej rade, bol pripravený verejne podporiť Šikutu, aby sa voľba už nemusela ďalšej opakovať.
V pondelok sa predseda Najvyššieho súdu volil na pôde Súdnej rady už štvrtýkrát. V predchádzajúcich dvoch voľbách sa už o tento post uchádzalo šesť sudcov. Na začiatku septembra kandidovala bývalá predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková (získala 1 hlas), bývalý minister spravodlivosti a zakladateľ politickej strany Vlasť Štefan Harabin (0), Bajánková (8) a Mesiarkinová (7 hlasov). V druhej voľbe na konci novembra kandidoval získal Šikuta osem a Alena Šišková iba dva hlasy. V tretej voľbe na konci januára sa o funkciu uchádzala Jana Bajánková s 9 hlasmi a Soňa Mesiarková so siedmymi.
Funkcie predsedu Najvyššieho súdu je uvoľnená už od začiatku októbra 2019, kedy ju opustila Daniela Švecová. Dočasne po nej prevzala vedenie súdu podpredsedníčka Jarmila Urbancová. Tá však bola spolu s ďalšími 12 sudcami 13. marca v rámci policajnej akcie Národnej kriminálnej agentúry pod názvom Búrka zadržaná a obvinená z podplácania a odišla do predčasného dôchodku. Na základe rýchlej novely ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej v takýchto prípadoch inštitúcie po novom vedie profesne najstarší člen. Od apríla tak Najvyššiemu súdu dočasne šéfuje sudca Peter Szabo.