Pomaly a dlho. Ani ekonomika nepatrí do rúk prstocucom

, 17.05.2020 08:30
Národná rada Slovenskej republiky, Jana...
Národná rada Slovenskej republiky Autor: ,

Slovenskí ekonómovia neustále opakovali, že pomoc v čase pandémie musí byť rýchla a veľká. Rýchla a veľká. Politici si to preložili ako pomalá a malá. Pomalá a malá. Znamená to, že sme si zvolili metódu voľného pádu a tvrdého pristátia. Aké tvrdé bude, sa ukáže už čoskoro.

Prvý štvrťrok podľa očakávania ukázal, že situácia nie je dobrá. Ekonomika sa medziročne prepadla o 3,9 percenta. Druhý štvrťrok nám vyčísli, kde je dno. A tretí a štvrtý štvrťrok naznačia, ako rýchlo sa z toho dokážeme spamätať.

Igor Matovič pred mesiacom napísal na sociálnej sieti, že „… akékoľvek prstocucy politikov a lobingy záujmových skupín sú to posledné, čo bude rozhodovať o tom, aké budú ďalšie parametre nášho ochranného valu voči Covid-19“ a rozhodne „elitný tím špičkových slovenských epidemiológov, infektológov a verejných zdravotníkov“.

Rozhodnutia o zásadných ekonomických otázkach by však tiež nemali byť vycucané z prsta. Čo vo vláde, kde minister hospodárstva pôsobí pomaly ako disident a minister financií ako duch, nie je také isté.

Rozhodnutia o zásadných ekonomických otázkach by tiež nemali byť vycucané z prsta. Čo vo vláde, kde minister hospodárstva pôsobí pomaly ako disident a minister financií ako duch, nie je také isté.

Štát nariadil uzavretie mnohých prevádzok, následkom týchto krokov ďalšie padali ako domino, podniky zatvorila aj situácia za hranicami. Týka sa to množstva firiem a ľudí – od veľkých podnikov až po drobných živnostníkov. Čo s tým? Môžete im poskytnúť pomoc, ktorá im umožní preklenúť obdobie, na ktoré bol málokto pripravený. Alebo im môžete vytvoriť podmienky, aby si aspoň čiastočne mohli pomôcť sami – tí, čo to dokážu a tí čo ešte vládzu.

Aby ste mohli pomáhať rýchlo, je rozumné zvoliť si plošné riešenie, s minimom byrokracie a bez zmien pravidiel za pochodu. Všetky reči o adresnej pomoci a efektivite sa môžu skončiť tým, že napokon nebude komu čo efektívne adresovať. Aby ste mohli dať šancu aspoň niektorým zachrániť sa vlastnými silami, potrebujete im uvoľniť slučku, ktorú štát prísnym zákazom vytvoril.

Ekonomický krízový štáb najskôr nebol, potom boli takmer dva, potom ho dvakrát ukázali na obrazovkách a niekam sa stratil. V období, keď sme pandémiu na Slovensku zdravotne zvládli na jednotku, je najvyšší čas, aby sme jasnejšie počuli hlas ekonómov.

Keď bude hospodárstvo padať, a to ešte nejaký čas bude, tak ľuďom dodá nádej skôr triezvy hlas ekonóma než hlavného hygienika.


Tento týždeň je top 10 videí TV Pravda aj o ekonomike – ale nielen o nej.

***

1.

Má na krku dvetisíc environmentálnych záťaží, ktorých sanácia je velmi drahá. Minister životného prostredia Ján Budaj považuje Slovensko za veľkú chemickú skládku a chce hľadať radu u vedcov, domácich aj zahraničných, či sa dajú odstrániť progresívnymi technológiami. Spolieha sa aj na eurofondy. Čo si myslí o výstavbe na Štrbskom plese, prečo považuje les za dôležitý a chce mať štátne lesy vo svojom rezorte? Čo s vodou a čo so suchom?

***

2.

Ústavný súd pozastavil niektoré časti novely telekomunikačného zákona, ktoré boli také nejasné, že nedávali záruky ochrany pred zneužitím dát štátou mocou, ľudovo povedané, umožňovali neoprávnené „špicľovanie“ masy ľudí. Premiér Igor Matovič odkázal, že kompetentné stanovisko dá Veronika Remišová, v ktorej réžii sa novela pripravovala. Pani vicepremiérka kompetentne vysvetlila, že za to môže strana Smer a Ústavný súd.

***

3.

A máme o jedného ústavného sudcu menej. Kočnerov tieň dobehol aj sudcu Mojmíra Mamojku, bývalého poslanca za stranu Smer. On sám hovorí o zdravotných dôvodoch, jeho bývalí kolegovia o tom, že nikdy neviete o človeku všetko, jeho bývalí odporcovia, že ústavný súd môže byť bez neho len lepší.

***

4.

Povinná štátna karanténa po príchode zo zahraničia nemá najlepšiu povesť a okrem toho štát má problémy s preplnenými zariadeniami, kde ľudí prichádzajúcich zo zahraničia na niekoľko dní odkladá a sťahuje z obehu. Po novom by mohla stráženie príchodzích prevziať inteligentná aplikácia. Čo o nej hovorí minister zdravotníctva Marek Krajčí?

***

5.

Niektoré štáty chcú rozhýbať zamrznutý trh s automobilmi šrotovným, keď za zošrotované starého auta získa jeho majiteľ príspevok na nové. Slovensko medzi nimi nebude. Richard Sulík nazval šrotovné pred jedenástimi rokmi „kravinou“ a svoj názor nezmenil ani teraz. Nechce platiť za to, že ľudia hodia do koša veci, ktoré „ešte vedia používať“.

***

6.

V súdnictve treba vyluxovať a ministerka spravodlivosti Mária Kolíková chce spustiť veľkú reformu justície, aby súdy rozhodovali spravodlivejšie, rýchlejšie a predvídateľnejšie. Podla nej by to mohli ľudia najskôr pocítiť pri rodinných veciach. Ako si to predstavuje?

***

7.

Nerád hovorí svoje dojmy, v rezorte sa ešte len začína orientovať, ale chce urobiť z ministerstva vnútra a z policajného zboru dôveryhodné inštitúcie. Minister vnútra Roman Mikulec nemá problém ani s tým, aby sa v prípade hlavných policajných funkcionárov používal detektor lži. Súčasný policajný prezident Milan Lučanský podľa neho urobil aj dobré veci, aj také, s ktorými je menej spokojný a otázka jeho prípadného odchodu je otvorená. Zrejme ešte nevidel zoznam svojej kolegyne Veroniky Remišovej, podľa ktorého je Lučanský na odstrel.

***

8.

Akciové trhy na rozhraní februára a marca stratili až 35 % svojej hodnoty, masívny pokles bol najrýchlejší v histórii. Dosiahli svoje dno alebo sa už začala ich cesta hore? Treba akcie predávať, čakať alebo už nakupovať? Pozrite si debatu na túto tému v relácii Mariana Nitona Ide o peniaze s Mariánom Bulíkom, analytikom spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko.

***

9.

Čo s letiskom, keď sa nelieta? Bratislavské letisko môže vybaviť len nákladné a humanitárne lety a tak sa z letiska stalo veľké parkovisko lietadiel. Ak tržby nepršia, tak aspoň kvapkajú, ako vysvetľoval minister dopravy Andrej Doležal v lejaku pod dáždnikom.

***

10.

Okrem pliagy v podobe koronavírusovej pandémie nám globalizácia priniesla aj iný „darček“. Dva agresívne druhy sršňov, ktoré doteraz žili len v Ázií, globalizácia preniesla do Ameriky a Európy. „Keď sa rozmnožia, včely neprežijú,“ varuje Ladislav Roller z SAV.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#TOP 10 videí týždňa TV Pravda #top 10 videí týždňa
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku