Ekologické reportáže
Foto: Pravda
Andrejovi Barátovi udelili Mimoriadnu cenu Literárneho fondu v kategórii publicistika/tlač: za sériu reportáží s názvom Dokedy budeme ničiť prírodu a seba? Reportáže Vygumovaná krajina, Zabudnutý jed, Slovensko. Veľmoc bez vody? si čitateľky a čitatelia denníka Pravda mohli prečítať v sobotnej prílohe Víkend.
„Ako možno takmer každý týždeň napísať zaujímavú štvorstranu o ekologických problémoch? Dôkazom sú tri príspevky Andreja Baráta, ktoré spĺňajú kritériá komplexného žurnalistického rozboru. Napriek tomu sú svedectvom toho, že o zabudnutých jedoch z Chemka, ubúdaní živočíšnych druhov či strácajúcej sa vode možno písať pútavo. Už len úvod jednej z reportáží (rovnako zaujímavo sa začínajú aj ďalšie dve) iste pritiahne pozornosť čitateľa: „Zomrel mi brat, 52-ročný, na rakovinu kože. Zomrela mi neter, 46-ročná, na leukémiu. Medzitým švagor. Na rakovinu. Zomrel mi manžel, nedožil sa 75 rokov a presne o štyri roky 52-ročný syn. Obaja na rakovinu…“ Sú to práve jednoduché vety, čo dáva textom Andreja Baráta punc čítavosti a osobitosti,“ uviedla porota súťaže.
Živé rozhovory
Foto: Pravda
Jozef Sedlák je nepochybne tiež výnimočný autor. Prémiu Literárneho fondu získal za sériu textov Zalabaiov kód – rozum v zrnku; Dáni – motor sebestačnosti alebo kolonizátori?; Drž sa zeme, nespadneš.
Dlhoročný a vynikajúci redaktor sa venuje najmä poľnohospodárstvu, potravinárstvu a vinárstvu. Do súťaže poslal tri príspevky, všetko rozhovory na troch až štyroch novinových stranách. Porota ocenila najmä pohotovosť autora, jeho rozhľad ako i neutíchajúcu snahu byť priamo s ľuďmi, o ktorých píše a ustavične objavovať niečo nové.
Rozhovory Jozefa Sedláka nevznikajú na diaľku, cez mail či mobil. "Je z nich cítiť, ako autor reaguje na odpovede osloveného. Všetci traja sú odborníci na danú tému – dánsky farmár, takmer 90-ročný znalec pôdy Juraj Hraško či šľachtiteľ Gyula Zalabai. Autor je skutočným partnerom v rozhovoroch, dobre kladie otázky, lezie respondentom pod kožu, nenahráva im, nevyhýba sa ani háklivým témam,“ hovorí Eva Kenížová, námestníčka riaditeľa Literárneho fondu.
Porota vyzdvihla fakt, že rozhovory Jozefa Sedláka v Pravde sú nielen zaujímavé a čítavé, zaujmú nielen poľnohospodárov a ľudí na vidieku, ale aj tých, ktorí dostatočne do problémov nevidia. Autor ponúka aj návody, ako by sa mali niektoré otázky riešiť. Navyše, napriek tomu, že sa svojim oblastiam venuje roky a niekto by azda mohol povedať, že všetky témy vyčerpal, Jozef Sedlák si vždy nájde nový zaujímavý tip, ktorý sa zaoberá aj širšími súvislosťami.
Citlivé príbehy
Foto: Pravda
Bianka Stuppacherová-Popovičová získala Prémiu Literárneho fondu za texty Nehybný Miško denne hrá poker so životom a Ostať ticho je zničujúce. Oba príbehy boli zverejnené vo štvrtkovom Pravda Magazíne. Jedinečná autorka sa venuje najmä zdravotným a sociálnym témam. Porota ocenila, že problémy majstrovsky dokumentuje na konkrétnych prípadoch.
"Robí to skvele, ale pritom citlivo, opisuje situáciu na osudoch dvoch ľudí. Prvý z nich od narodenia trpí nevyliečiteľnou chorobou a je pripútaný na lôžko a hoci nemôže na písanie používať ani ruky, dokáže i tak pracovať s počítačom nevšedne – sánkou. Dokonca napísal niekoľko kníh,“ hovorí E. Kenížová. Dodáva, že autorka pritom nechce vzbudzovať súcit s ním, skôr poukazovať na to, ako on sám i jeho rodičia nikdy nevzdali boj, hoci ustavične musia zápasiť s nejakými bariérami zdravých ľudí.
Podľa poroty aj druhý príbeh mladého človeka, ktorý si siahol na život, nie je určený na ronenie sĺz. Práve naopak, cez rozprávanie otca môže pomôcť iným ľuďom v podobných ťažkostiach. Okrem toho, že si autorka vždy vie nájsť nevšednú tému a spracovať ju do konkrétneho príbehu, vyniká primeranými štylistickými prostriedkami a nezabudne na to, že musí varovať iných alebo nájsť určitú cestu na riešenie konkrétneho problému. Všetko vnímavo, s citom, nenásilne, ale veľmi zaujímavo.
Do výročného podujatia Literárneho fondu bolo prihlásených dovedna 156 súťažiacich s 334 príspevkami.