Do Európy posielame prokurátora z kauzy Kuciak

, 29.07.2020 09:00

Aj Slovensko už má svojho zástupcu na európskej prokuratúre. Na novovznikajúcom Úrade európskeho verejného žalobcu - EPPO bude cezhraničné finančné trestné činy a čerpanie eurofondov vyšetrovať prokurátor Juraj Novocký, ktorý dozoroval vyšetrovanie vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.

Stíhanie finančných trestných činov dnes komplikuje skutočnosť, že právomoci jednotlivých členských krajín sú limitované hranicami. Európa si od úradu sľubuje najmä obmedzenie daňových únikov, ktoré môže štátom únie ušetriť až 2,5 miliardy eur ročne.

„Zástupcom Slovenska v Európskej prokuratúre bude prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Juraj Novocký. V Európskej prokuratúre má svojho zástupcu každý členský štát participujúci na nariadení. Hlavou inštitúcie je známa rumunská prokurátorka Laura Codruta Kövesi. Mandát Juraja Novockého je na šesť rokov, pričom sa môže predĺžiť nanajvýš o tri roky,“ informovalo ministerstvo spravodlivosti.

Tvár Novockého nie je širokej verejnosti známa. Jeho hlas však bolo možné počuť na zvukových prenosoch z hlavného pojednávania vo veci vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej či niekoľkých tlačových besied, na ktorých o vyšetrovaní prípadu informovali. Novocký bol jedným z dvoch dozorových prokurátorov tohto prípadu, po absolvovaní prvých pojednávacích dní sa Novocký kvôli pripravovanej funkcie v apríli z prípadu stiahol a na posledné pojednávania už chodil len ako verejnosť.

Prípad vraždy, ktorý dozoroval, mal dokonca vplyv aj na vznik samotnej Európskej prokuratúry. Európsky parlament aj v reakcii na vraždu slovenského novinára prijal v máji 2018 rezolúciu o potrebe čo najrýchlejšieho vzniku úradu EPPO.

„Na funkciu európskeho prokurátora navrhol troch kandidátov každý participujúci členský štát. Títo kandidáti pritom museli spĺňať prísne odborné kritériá, ich nezávislosť musí byť nespochybniteľná a museli mať relevantné praktické skúsenosti s vnútroštátnymi právnymi systémami, finančným vyšetrovaním a medzinárodnou justičnou spoluprácou v trestných veciach.

Nezávislá výberová komisia vypracovala odôvodnené stanoviská a stanovila poradie každého navrhnutého kandidáta. Rada po doručení odôvodnených stanovísk vymenovala za európskeho prokurátora jedného kandidáta za každý zo zúčastnených členských štátov,“ priblížil rezort spravodlivosti.

Spolu s Novockým vláda 14. októbra 2019 schválila aj nomináciu kandidátov Mareka Siváka a Miroslava Tižu, ktorí vzišli z výberových konaní zabezpečovaných Generálnou prokuratúrou. Nominovaní kandidáti boli následne koncom októbra vypočutí v Madride a Novocký bol ako slovenský zástupca v pondelok oficiálne potvrdený Radou Európskej únie.

Ušetrí miliardy ročne

Úrad európskeho verejného žalobcu bude kontrolovať čerpanie eurofondov pri škode vyššej ako 100-tisíc eur a cezhraničné podvody na dani z pridanej hodnoty (DPH) nad 10 miliónov eur. Mal by sa tiež postarať o rýchlejšiu výmenu informácií, koordináciu policajného vyšetrovania, pohotovejšie zmrazenie a zhabanie majetku a zatknutie podozrivých. Očakáva sa, že Európska prokuratúra začne fungovať na konci roka 2020. Sídliť bude v Luxemburgu.

Vznik Úradu európskej prokuratúry bol jednou z priorít slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Od zvýšenia efektívnosti stíhania podvodov s finančnými zdrojmi EÚ, vrátane podvodov s eurofondmi alebo veľkých cezhraničných podvodov s DPH sa očakáva veľká finančná úspora.

„Mala by prispieť k vyššej miere návratnosti prostriedkov, ktoré boli získané takouto trestnou činnosťou, a to nielen do rozpočtu EÚ, ale aj do rozpočtov členských štátov,“ uviedol hovorca rezortu Peter Bubla.

„Úrad Európskej prokuratúry je plne financovaný z rozpočtu EÚ. Ide o nezávislý úrad s plnou právomocou v trestnom konaní. Náklady Slovenskej republiky však zostanú nezmenené v častiach, ktoré sa budú vynakladať ako prostriedky na vnútroštátne súdne konanie (súdy) a políciu,“ pripustil Bubla.

Podľa analýzy Európskej komisie z októbra 2016 by v prípade zapojenia všetkých krajín únie dokázal nový úrad ušetriť až 2,5 miliardy eur ročne. „Súčasne je však potrebné dodať, že táto analýza následne nebola aktualizovaná a realita môže byť rozdielna, najmä v úvode fungovania Európskej prokuratúry,“ do­dal.

Podľa štúdie Európskej komisie z minulého roku stratili členské krajiny EÚ v roku 2017 iba na príjmoch z DPH 137 miliárd eur, z toho Slovensko asi 2 miliardy. Podľa informácií Finančného riaditeľstva sa medzi rokmi 2012 a 2016 vyšetrili podvody s DPH za cca 150 miliónov eur ročne.

V súčasnosti podobnú agendu rieši Európsky úrad pre boj proti podvodom, známy ako OLAF, ktorý vznikol už v roku 1999. Okrem podvodov pri eurofondoch sa zameriava aj na prípady korupcie a pochybenia pracovníkov európskych orgánov.

Európsky parlament vo svojej tlačovej správe uviedol, že len v roku 2015 pripravili finančné podvody rozpočty členských krajín o viac ako 637 miliónov eur. K obvineniam dnes však vedie len 52 percent vyšetrovaní pod vedením OLAFu a od nového úradu európskeho prokurátora sa preto očakáva, že toto číslo porastie.

O suverenitu Slovensko nepríde

Ministerstvo spravodlivosti ubezpečuje, že Slovensko vznikom EPPO v žiadnom prípade nepríde o suverenitu. Európska prokuratúra bude na Slovensku pôsobiť prostredníctvom delegovaného prokurátora a európskych prokurátorov slovenského pôvodu. „Pri stíhaní skutkov bude spolupracovať so slovenskou políciou a konanie bude prebiehať pred slovenskými súdmi na základe právneho poriadku Slovenskej republiky,“ upozornil Bubla.

Podľa experta na právo EÚ a riaditeľa Inštitútu pre európsku politiku EUROPEUM Vladimíra Bartovica je veľmi dobré, že sa väčšina európskych krajín na vytvorení tohto úradu dohodla.

„Posledné roky ukázali, že rozsah podvodov s dotáciami v jednotlivých členských krajinách je obrovský a národné orgány nie sú niekedy dostatočne schopné a inokedy ochotné to vyšetrovať. Zároveň sa však jedná o finančné prostriedky všetkých daňových poplatníkov EÚ, nielen jednotlivých krajín. Preto dáva logiku, že Európska únia by mala mať možnosť kontroly,“ vysvetľuje Bartovic.

„Pri veľkých podvodoch s DPH sa ukázalo, že ide o obrovský tunel do daňových príjmov jednotlivých členských krajín a pre komplikovanosť týchto podvodov je veľmi náročné ich stíhať. Vyžaduje si to rozsiahlu spoluprácu národných prokuratúr, ktorá dnes, či už kvôli jazykovým bariéram a ďalším časovým zdržaniam, nie je veľmi jednoduchá. Pre centralizovaný orgán preto bude oveľa jednoduchšie a efektívnejšie tieto podvody stíhať,“ zdôraznil.

Personálne obsadenie úradu EPPO dáva podľa Bartovica dobré šance na jeho nezávislé fungovanie. „Pán Novocký aj pani Kövesiová sú dostatočnou zárukou nezávislosti. Zaujímavým faktom je, že pani Kövesiová nebola podporená ani vlastnou krajinou a bola presadená napriek odporu Rumunska, odkiaľ pochádza. Dobre si postrážila, aby kandidáti jednotlivých krajín boli naozaj nezávislí. Výber slovenského kandidáta Juraja Novockého potvrdzuje, že ide o kvalitného kandidáta, ktorý si bude riadne a nezávisle plniť svoje povinnosti,“ dodal.

S novým úradom sa počítalo už od roku 2009 v Lisabonskej zmluve. Jeho vytvorenie však Európska komisia navrhla až v roku 2013 a o vzniku sa vyjednávalo celé štyri roky. Európsky parlament jeho zriadenie schválil v októbri 2017.

Aj tak sa na ňom nezhodla celá únia a dvadsaťdva krajín, ktoré ho prijali, tak urobili v rámci takzvanej posilnenej spolupráce. Dve krajiny – Írsko a Dánsko majú osobitným protokolom k Lisabonskej zmluve garantovanú výnimku v oblasti justície, a ďalšie tri krajiny sa majú k spolupráci pripojiť dobrovoľne v budúcnosti.

JUDr. Juraj Novocký (44)

Na prokuratúru nastúpil ako právny čakateľ prokuratúry v roku 1999. Od roku 2001 bol prokurátorom Okresnej prokuratúry Námestovo a Dolný Kubín. Po roku už pôsobil na Krajskej prokuratúre Žilina a v roku 2005 bol dočasne pridelený na Generálnu prokuratúru. Do funkcie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry bol vymenovaný v roku 2008. Bol zaradený na oddelenie organizovaného zločinu, terorizmu a medzinárodnej kriminality.

Slovensko zastupoval aj v zahraničí – ako asistent národného člena Eurojustu a národný spravodajca Eurojustu pre záležitosti terorizmu. Bol tiež hodnotiteľom medzinárodných organizácií na Úrade OSN proti drogám a zločinu (UNODC), či v Skupine štátov proti korupcii pri Rade Európy (GRECO).

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#prokuratúra
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku