„Radi by sme ocenili skutočne mimoriadnu publicistickú činnosť Miroslava Čaploviča. Zároveň ide o prejav uznania aj pre denník Pravda a jeho webovú stránku pravda.sk. Významne pomáhate v tom, aby sa nezabúdalo na hrôzy holokaustu,“ povedal pri odovzdávaní ceny riaditeľ Múzea židovskej kultúry Pavol Mešťan a poďakoval aj za informovanie o činnosti múzea.
Pamätnú medailu Chatama Sofera vyrazili v počte sto kusov, udeľuje sa výnimočne od roku 1998. Získali ju mnohé významné osobnosti. Napríklad spisovatelia Ladislav Grosman, Arnošt Lustig, režisér Jozef Bednárik či poprední historici a politici z Izraela. Zo Slovenska niekdajší prezidenti Rudolf Schuster, Ivan Gašparovič či terajší podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič, ktorý sa v čase, keď bol slovenským veľvyslancom v Tel Avive, výrazne zaslúžil o rozvoj vzťahov medzi Múzeom židovskej kultúry a Izraelom.
Medzi posledných ocenených patria napríklad herečka Božidara Turzonovová či spevák Erwin Schönhauser.
„V tejto súvislosti je dôležité poukázať aj na fakt, že Pravda získala medailu už po druhý raz. Prvýkrát to bolo v roku 2018, vtedy váš denník získal medailu ako vôbec prvé a doteraz jediné médium,“ zdôraznil Pavol Mešťan.
Medaila nesie meno ortodoxného rabína a učenca Chatama Sofera, ktorý sa narodil v roku 1762 vo Frankfurte nad Mohanom. Od roku 1806 pôsobil v Bratislave, bol hlavným rabínom i hlavným sudcom rabínskeho súdu. Sofer však predovšetkým v Bratislave založil slávnu rabínsku školu (ješivu), ktorá patrila medzi najvýznamnejšie centrá židovskej vzdelanosti v celej Európe. Študovali tam stovky budúcich rabínov, ktorí pôsobili v mnohých krajinách. V čase najväčšieho rozkvetu mala ješiva údajne až 400 študentov a bola najväčšou od babylonských čias.
Chatam Sofer zomrel v roku 1839 a jeho hrob v Bratislave patrí medzi najvýznamnejšie židovské pamiatky na svete. Medaila má vysoké renomé aj medzi výtvarníkmi a zberateľmi. Jej autorom je známy sochár a medailér slovenského pôvodu William Schiffer, ktorý väčšinu života prežil vo Francúzsku. Predlohou podoby rabína bola zrejme litografi a Josefa Kriehubera, ktorá je súčasťou zbierok múzea a galérie Albertina vo Viedni.