VIDEO: Ocenený film o operácii oka profesora Izáka.
V celosvetovej konkurencii, kde sa o tento triumf snažilo ďalších takmer dvesto podobných diel, ide o veľké víťazstvo. Známy profesor už v minulosti získal v podobnej kategórii dvoch Oscarov.
Každoročný kongres Európskej spoločnosti pre kataraktu a refrakčných chirurgov, ktorá združuje viac ako dvadsaťtisíc očných lekárov z celého sveta, sa konal minulý víkend v holandskom Amsterdame. Kvôli pandémii ho pripravili v on-line forme. „Každý sedel vo svojej pracovni, pričom sa robili prednášky a premietali filmy. Medzi najzaujímavejšie zaradili aj jeden z mojich,“ hovorí Izák. Zároveň však pripomína, že to ešte nebol ten víťazný.
V tomto prípade išlo o nesúťažnú kategóriu náročných operácií organizovanú americkým profesorom Robertom Osherom. Ten z dvesto filmov, ktoré mu oftalmológovia z rôznych krajín poslali, vybral najlepších dvadsať. „Môj film premietli v sobotu ako druhý v poradí. Zachytil operáciu šesťtýždňového dieťaťa, ktoré sa narodilo so sivým zákalom a vysokým očným tlakom. Oko sa mu zväčšovalo a hrozilo, že ho úplne stratí,“ podotkol. Raritou pri tomto zákroku bolo, že pri vyberaní skalenej šošovky Izák objavil červenú krvnú zrazeninu spojenú s cievou. „Tá vo vnútromaternicovom živote normálne zaniká, no u tohto dieťaťa zostala a krvácala. Vytvorila takú akoby čerešňu, okolo ktorej sa urobil zákal. Keď som na ňu narazil, musel som sa rýchlo rozhodnúť a odstrániť to špeciálnym dlátom,“ vysvetlil. Všetko to bolo nafilmované, čo sa ako veľmi zvláštna operácia premietlo na kongrese.
Bez červeného koberca
Prvú cenu, o ktorej rozhodovala desaťčlenná medzinárodná porota, však Izák získal v nedeľnej súťaži so 150 prihlásenými filmami. Kritériami v nej boli splnenie osemminútového časového limitu, zaujímavosť a výučbovosť prípadu, operačná technika, komentár v kvalitnej angličtine, hudba, spracovanie, nápad.
Členovia poroty všetko bodovali a po spočítaní vzniklo výsledné poradie. Slovenský očný lekár tak vybojoval prvenstvo, pričom druhú s treťou priečkou získali jeho kolegovia z Indie a Číny. „Keby sa to konalo naživo, cenu by som si osobne prevzal v sále pre sedemsto ľudí. Bola by to úplne iná atmosféra. Keď som si v San Franciscu preberal Oscarov, išiel som si po ne po červenom koberci, za zvukov slovenskej hymny,“ spomenul svoje úspechy v rokoch 2003 a 2006, keď populárne sošky dostal za vedecký oftalmologický videofilm od Americkej spoločnosti pre operáciu kataraktu a refrakčnej chirurgie. „Trošku mi je ľúto, že teraz som si to nemohol tak vychutnať,“ podotkol úprimne.
Vzápätí objasnil, že na záberoch jeho aktuálne víťazného filmu vidieť zložitý zákrok u pacientky, ktorej pred 33 rokmi operovali v Moskve krátkozrakosť. Vtedy jej profesor Sviatoslav Fjodorov urobil 32 nárezov do rohovky. Takáto rohovka je, samozrejme, samá jazva. „Keď teraz pacientka dostala sivý zákal, bolo jej ho treba operovať, vybrať sklenú šošovku a implantovať umelú. Keďže cez takto oslabenú rohovku sme rezom ísť nemohli, zvolil som špeciálnu cestu – čo najjemnejšie ísť cez očné bielko. Tento opatrný postup zaujal porotu tak, že môj film vyhral,“ vysvetlil Izák. Na spracovaní videa sa okrem neho zúčastnila jeho dcéra Andrea, tiež oftalmologička, ktorá k tomu vypracovala anglický komentár. Ten potom nahovorila učiteľka tohto jazyka Alica Frühwaldová a sekundárny lekár Filip Schwarz to celé pomáhal strihať. Ruku k dielu však priložila aj doktorka Katarína Selecká Možuchová.
Pevná ruka, to je dar
Napriek svojim 81 rokom sa profesor Izák, ktorý 6. decembra 1979 úspešne implantoval prvú umelú vnútroočnú šošovku v Československu a zároveň je považovaný za otca mikrochirurgie oka, oddychovať nechystá.
„Jeden múdry človek povedal, že starnutie je zlozvyk, na ktorý zamestnaný muž nemá čas,“ usmial sa. Vo svojom očnom centre doteraz vykonáva aj pätnásť operácií denne. Vyhľadávajú ho pacienti z celého Slovenska, najmä takí, čo už nevedia, kam sa obrátiť. To, že stále naplno funguje a ani pri tých najťažších zákrokoch sa mu nezachveje ruka, považuje za dar. Okrem toho od mladosti športoval, vďaka čomu má športového ducha, ktorého prenáša do svojej profesie.
„Bojujem o víťazstvo a nad nepriazňou osudu, teda chorobe. Chcem vyhrať a väčšinou sa mi to darí,“ povedal sebavedome. „Život ma, žiaľ, naučil aj pokoriť sa. Sú prípady, keď jednoducho nezvíťazím a musím to prijať ako prehru, no bojujem ďalej,“ tvrdí.