Bujňák: Na péenku sa nedá len tak siahnuť

, 21.10.2020 05:00

Ústavný právnik Vincent Bujňák z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave zdôraznil, že pokiaľ nie je nič konkrétne schválené, ťažko o niečom hovoriť. Podľa neho je najlepšou cestou novelizovať ústavný zákon o bezpečnosti štátu, kde by sa vyslovene napísalo, že vláda môže počas núdzového stavu uložiť aj povinnosť napríklad zúčastniť sa celoplošného testovania. V prípade povinnej karantény by mali dostávať všetci PN alebo OČR.

Premiér Igor Matovič (OĽaNO) avizoval, že ten, kto sa nezúčastní celoplošného testovania, bude musieť zostať desať dní v domácej izolácii, chce vyhlásiť zákaz vychádzania. Kedy a akou formou ho môže vyhlásiť?

Vláda môže na nevyhnutný čas a v nevyhnutnom rozsahu v rámci núdzového stavu obmedziť uplatňovanie slobody pohybu a pobytu zákazom, a to v určenom čase. Je to formulácia, ktorá je v ústavnom zákone a bola použitá pred Veľkou nocou – tam však boli veľmi široko formulované výnimky. Otázka je, či sa dá využiť takáto norma v situácii, keď človek využije svoje právo na súkromie a telesnú integritu a nepôjde sa celoplošne otestovať v termíne na to stanovenom. Napríklad sú takí, ktorí sa nemusia v čase testovania nachádzať na území Slovenskej republiky. Má u nich takýto trest nejaký účinok?

Ak by vláda využila ústavný zákon o bezpečnosti štátu a vyhlási zákaz vychádzania, skupina tridsiatich poslancov, generálny prokurátor alebo prezidentka to môžu napadnúť na Ústavnom súde. No vláda môže ísť aj cestou zákona o ochrane verejného zdravia. Viacero vyjadrení bolo, že kto neabsolvuje 10-dňovú karanténu, dostane podľa zákona o ochrane verejného zdravia pokutu 1 659 eur. Možno teda prijme opatrenie Úrad verejného zdravotníctva, ktorý prikáže účasť na celoplošnom testovaní a sankciu za porušenie domácej izolácie. S tým sú spojené dva problémy: po novelizácii má totiž opatrenie hlavného hygienika platnosť všeobecne záväzného právneho predpisu. Mohlo by teda byť napadnuté pred Ústavným súdom, ktorý môže pozastaviť účinnosť opatrenia. Ustanovenie o núdzovom stave v článku 51 odseku 2 je napísané, že rozsah povinností, ktoré sa ukladajú počas núdzového stavu, sa upraví v ústavnom zákone – odkazuje sa tým na ústavný zákon o bezpečnosti štátu. Domnievam sa preto, že sa nemá ten článok obchádzať s tým, že sa budú robiť povinnosti cez vyhlášky alebo nariadenia.

Takže ak by bolo testovanie povinné, mohli by sa ukladať pokuty?

Áno, ale s tým, že už samotný právny základ pre uloženie pokuty by nikto nemohol spochybňovať. Spochybňovať by sa dalo jedine to, či niekto porušil zákaz vychádzania. Keď sa to robí cez vyhlášku alebo opatrenie Úradu verejného zdravotníctva, čo sa môže v praxi stať. Vláda prijme opatrenie Úradu verejného zdravotníctva, zrealizuje sa plošné testovanie, nejakí ľudia sa ho ale nezúčastnia a potom budú porušovať zákaz vychádzania. Dostanú pokutu od Úradu verejného zdravotníctva. Môžu potom podať správnu žalobu, a keď sa to bude riešiť na úrovni správneho súdu, môžu namietať aj neústavnosť opatrenia a požiadať všeobecný súd, aby prerušil konanie a aby sa spýtal Ústavného súdu, či je vyhláška v súlade s ústavou. Ak aj súd nadobudne názor, že to nie je v súlade s ústavou, je možné, že sa to dostane síce s časovým oneskorením na Ústavný súd, kde budú vyhlášku skúmať. Ak by povedal, že vyhláška je v rozpore s ústavnými zákonmi, vyhlási ju za neústavnú a konanie sa vráti naspäť na správny súd, ktorý riešil pokutu. Správny súd by tým pádom povedal, že pokuta nesmie byť uložená, lebo sa stratil právny podklad na jej uloženie.

Na koaličnej rade sa však mali politici vládneho štvorlístka dohodnúť, že celoplošné testovanie nebude povinné. Takže ktoré riešenie si vyberú?

Otázka je: Môže byť niečo dobrovoľné, pokiaľ za nedodržanie hrozí sankcia v podobe zákazu vychádzania? Povedali predsa, že to bude dobrovoľné, ale ten, kto sa nezúčastní, musí zostať desať dní v domácej izolácii. To vlastne predstavuje zákaz vychádzania a zásah do základného práva – slobody pohybu. Keď sa hovorí A, že by to malo byť dobrovoľné, musí sa povedať aj B, že ten, kto sa toho nezúčastní, bude mu týmto spôsobom zasahované do jeho základných práv. Nie je to klasická sankcia nedodržania povinností s pokutou. Vznikajú otázky, cez aký právny akt sa to dá urobiť, lebo sa to niekde musí uviesť. Čiže buď to uvedie Úrad verejného zdravotníctva do svojej vyhlášky, alebo sa to urobí cez ústavný zákon o bezpečnosti štátu – pri tomto je veľmi jasná cesta a stav právnej istoty veľmi jednoznačný.

Dá sa vôbec v tejto situácii ešte hovoriť o dobrovoľnosti?

Zatiaľ nemáme nič vo všeobecne záväznom právnom predpise. Zatiaľ sú to všetko len dohady. Vidíme, že situácia sa veľmi rýchlo mení – na začiatku bolo avizované, že bude postihnuté právo na prístup k zdravotnej starostlivosti, dnes je úvaha zákazu vychádzania a predvčerom boli ešte úvahy o pokutách. Kým to nie je schválené, nevieme nič povedať. Nejaký právny akt sa však jednoznačne prijať musí.

Ľudia, ktorí by kvôli odmietnutiu pretestovať sa ostali na desať dní v povinnej izolácii, nebudú mať podľa slov premiéra nárok na OČR či PN. Je to možné zakázať?

Ak by sa k niečomu takémuto pristúpilo, je to upravené v zákone o sociálnom poistení. Tento zákon presne stanovuje, kedy vzniká právo čerpať PN či OČR a v akej výške. Keby sa chcelo do toho zasiahnuť, musel by sa novelizovať zákon, lebo cez opatrenie Úradu verejného zdravotníctva sa to robiť nedá. Muselo by sa to teda dostať do skráteného legislatívneho konania. Je tu však potrebné pripomenúť, že bežný zákon musí podpísať prezidentka. Aj ústavný môže podpísať, ale tam nemôže využiť právo veta, ale pri bežnom áno. Ak som to dobre pochopil, prezidentka je proti tomu, aby sa celoplošné testovanie nariadilo ako povinnosť. Preto predpokladám, že by mohla urobiť to, že keby poslanci takto zmenili zákon o sociálnom poistení v skrátenom legislatívnom konaní, prezidentka by mala 15 dní na to, aby oznámila, či zákon podpíše, alebo vráti na opätovné prerokovanie. Pokiaľ by to napríklad išlo na rokovanie do parlamentu už v stredu 21. októbra a schválilo by sa to, prezidentka, ak by využila plnú lehotu, vrátila by zákon 5. novembra do parlamentu a znemožnilo by sa vlastne to, aby boli ľudia postihnutí takouto formou. Testovanie totiž má prebiehať prvý a druhý novembrový víkend, a tá druhá vlna testovania vychádza od 6. do 8. novembra. Ten zákon by takže nestihli prijať a tým pádom je tam systém bŕzd a protiváh. Spätne by to nemohli prijať, pretože zákony sa majú prijímať dopredu a nie dozadu. Teda pani prezidentka vie tomuto zabrániť. Účinné by to mohlo byť jedine vtedy, ak by prezidentka hneď zákon podpísala.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#koronavírus
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku