Simančík zo SAV: Je otázne, či sa vláde podarí skoordinovať reformy do apríla

, 21.10.2020 06:00

Má vláda plán obnovy? Dokument Moderné a úspešné Slovensko síce pomenováva najkritickejšie nedostatky v našej krajine, ale konkrétnymi riešeniami nedisponuje.

Otázka, čo s peniazmi od Európskej únie, tak naďalej ostáva otvorená. Manažér pre vedu a výskum Slovenskej akadémie vied František Simančík hovorí, že dotácie by sme nemali len „prejesť“, ale mali by sme ich zmysluplne investovať, aby Slovensku prinášali zisk aj v budúcnosti.

V akom duchu by sa mali niesť konkrétne projekty vychádzajúce z Plánu obnovy?

Riešenia by mali byť inovatívne a mali by priniesť ekonomickú výhodu. To znamená, že nimi nevyriešime len nejaký problém, ale si aj vytvoríme nejaký generátor príjmu. Na to treba rozmýšľať strategicky: čo dokážeme spraviť, aby sme boli konkurencieschopní. Mali by sa na tom podieľať ľudia, ktorí aspoň trochu vedia, čo sa deje vo svete a čo sa v ňom bude dať predať. Čo by sme asi nemali robiť, je opakovanie riešení, ktoré nie sme schopní dobehnúť, lebo sme ich zanedbali v minulosti. Potom by sme vždy ťahali za kratší koniec. Fond obnovy by sme mali využiť na to, čo by dokázalo nielen obnoviť, ale aj vygenerovať ďalšie peniaze. Aby sme sa už potom druhýkrát vedeli obnoviť sami. Prvý raz dostaneme peniaze, druhýkrát ich však dostať už nemusíme. To je ako s tým príbehom o rybárovi. Keď je rybár hladný, dáme mu ryby. Ale omnoho lepšie urobíme, keď mu kúpime udicu a čln a ryby si začne chytať sám. Tak nakŕmi nielen seba, ale ešte aj ostatných v dedine. Optimálnym výsledkom je, ak nám inovácie začnú generovať príjmy a produkty, ktoré budeme vedieť v budúcnosti exportovať.

Má Slovensko dostatočné odborné a personálne kapacity na vypracovanie konkrétnych projektov?

Myslím si, že áno. Máme univerzity, Slovenskú akadémiu vied aj iné vedecké pracoviská, kde sú ľudia, ktorí chodia do sveta a na rôzne konferencie. Práve to sú tí, ktorí vedia posúdiť, či niečo má, alebo nemá perspektívu. Títo by sa mali na tom podieľať. V zahraničí máme veľa mladých ľudí, ktorí tieto veci sledujú a majú v nich prehľad. Keby sme im vytvorili podmienky a oslovili ich, tak určite by boli ochotní pomôcť. Tiež vnímam, že dosť veľa mladých ľudí sa chce vrátiť domov, ale nevedia, čo by tu robili, lebo nikto neponúka takú príležitosť, kde by mohli uplatniť svoje vedomosti. Jedna z tých ciest je prilákať ich. No nielen peniazmi či inými materiálnymi výhodami, ale tak, aby mohli o tých veciach aj rozhodovať. Nemôžu byť zavolaní ako experti s tým, že by ich nikto nepočúval.

Je pravda, že inovácie a výskum na Slovensku brzdí najmä zlá spolupráca medzi súkromným a verejným sektorom?

Koordinácia medzi súkromným výskumom v priemysle a tým vedeckým je zlá. Na Slovensku sa to žiaľ tak vyvinulo, že úroveň prepojenia je nízka. Cieľom priemyselného výskumu v súkromnom sektore je, aby mal profit. Potrebuje rýchle riešenia – inovácie v kratšom časovom horizonte. Na to však nevie niektorých vedcov nahovoriť, lebo im to príde málo ambiciózne. Tí vedci by pritom vedeli riešiť problémy, ale dochádza tu k takému nedorozumeniu. Priemysel si myslí, že vedci to nevedia alebo nechcú riešiť, a vedci si zas myslia, že priemysel nemá také problémy, ktoré by sa oplatilo vedecky riešiť. U nás sa často hovorí, že oni nevedia, že sa to dá, a my nevieme, že to treba.

Bola by teda jedna zastrešujúca výskumná organizácia riešením tohto problému?

Určite. Agentúra, ktorá je avizovaná, by mala za úlohu, aby sa napríklad neriešil dvomi nástrojmi ten istý problém, alebo aby sa na problémy pozeralo inými očami podľa toho, o aký typ výskumu ide. Je lepšie, ak na konkrétne oblasti existujú jednotlivé agentúry. U nás síce sú, ale riešia všetko dokopy. Bol by potrebný nejaký koordinačný orgán, ktorý by povedal: títo robia toto a títo robia toto, tu sú takéto pravidlá, tu sú inakšie pravidlá. Dobré by bolo, keby niekto skoordinoval to, že všetci, čo sa uchádzajú o verejné zdroje, sa len jedinýkrát niekde zaregistrujú. U nás sú žiadosti duplicitné na každý projekt a program. Niektoré agentúry to chcú rovnako, niektoré to chcú inak. Polovicu tých informácii dávate stokrát a polovicu tých informácii štát aj má, ale ani ich nepotrebuje. Keby toto niekto jednotne koordinoval, dalo by sa ušetriť veľa administratívnej práce. V podstate netreba nič vymýšľať, všetko je vymyslené, stačí sa pozrieť na programy EÚ, kde sa do programu zaevidujete raz, dostanete nejaké číslo a s tým číslom potom idete do všetkých ostatných projektov. Preto by bolo vítané, ak by to zastrešovala jedna agentúra.

Faktom však je, že najinovatívnejšie firmy daňové úľavy až tak nevyužívajú. Prečo to nie je také efektívne?

Ako sa hovorí: "Mysleli sme to dobre, ale dopadlo to tak ako vždy.“ Vymyslí sa povedzme nejaká úľava, ktorá sa v konečnom dôsledku stane nezaujímavou z viacerých dôvodov. Prvým je, že je veľmi komplikovaná a daňovníci sa môžu báť, že sa dostanú do nejakého konfliktu so zákonom. Potom to radšej nerobia, lebo aj výhody sú veľmi malé. Navyše, keď sa to spraví zle, tak je to ešte aj rizikové, lebo hrozia penále alebo sa môžu stať daňovým dlžníkom. Druhý problém je, že je to určené pre malé a stredné vývojové firmy. Keďže to je však komplikované a pre malé firmy nie až tak zaujímavé, tak najväčší benefit z toho majú tí, ktorí si na to najmú nejakú agentúru. Tá im to potom spraví ako optimalizáciu dane. Čo teda nie je úplne prvotný cieľ, keďže peniaze majú končiť vo výskume a vo vývoji, a nie v agentúre, ktorá spraví optimalizáciu.

Akými nepriamymi opatreniami by sme teda mali podporovať inovácie a výskum?

Existujú rôzne možnosti. Na Slovensku by však malo byť kľúčové prijatie najmä dvoch opatrení. Jednak by sa mala sprístupniť verejná infraštruktúra, ktorá je dnes v podstate nevyužívaná, kvôli nenarúšaniu trhového prostredia. Napríklad: keď máme nakúpené prístroje z eurofondov, nemôžme ich používať na nejaký zmluvný výskum, lebo keby sme ich použili, tak by sme narúšali trhové prostredie. Toto treba nie zakázať, ale nájsť kompromisnejšiu cestu, lebo do infraštruktúry máme už dosť nainvestované. Ona tu už je, nič to nebude stáť, len je to zakázané používať na účel, ktorý by mohol pomôcť inováciám v podnikoch. To je čisto politická otázka a administratíva úloha, aby sa to umožnilo.

A čo je tým druhým opatrením?

Po druhé by bolo treba zaviesť nepriamy benefit pre každého, kto robí niečo dobré a užitočné pre štát a spoločnosť. Ale čo je pre spoločnosť dobré? Napríklad to, keď niekto platí dane alebo keď niekto zamestnáva veľa ľudí, platí im sociálne poistenie, dáva výplatu. Ľudia potom nakupujú a štát dostáva príjmy z DPH. Ešte lepšie je, keď im platí vysoké mzdy. Vysoká mzda je signálom, že práca je kreatívna a produkuje sa tam niečo, čo má vysokú pridanú hodnotu. To je pre štát tiež prospešné.

Akú podobu by mali mať tieto benefity?

Napríklad zdanenie by mohlo byť progresívne. Teda ten, kto má vysoké mzdy, by platil štátu menej, lebo preň robí iný benefit – zamestnáva ľudí v kreatívnom prostredí. Čím vyššie dane platí pre štát, tým viac je pre neho lojálny a zaujímavý. Štát by sa mohol teraz pozrieť, kto platí aké dane a istým spôsobom zvýhodniť tých, ktorí pravidelne platia vysoké dane. Štát by tiež mohol zvýhodňovať aj tých, ktorí neznečisťujú, ktorí recyklujú materiál alebo ktorí spotrebovávajú menej primárnej energie. Čiže my by sme vedeli nastaviť kritériá na základe exaktných merateľných ukazovateľov a odmeňovať tých, ktorí to robia v tomto zmysle. To by bola správna politika štátu.

Podarí sa podľa vás vláde predostrieť konkrétne projekty do konca apríla?

Krištáľovú guľu nemám. V každom prípade to nie je tak, že by sa nediskutovalo. My sme tiež boli vtiahnutí do diskusie a pravdupovediac sme sa stretávali celé leto aj s priemyselnými zväzmi. Robila sa tzv. stratégia špecializácie, kde sa komunikovali možné domény, kde by sa dali tie inovácie podporiť z bežných štrukturálnych fondov. Tam sa diskutovalo, v ktorej oblasti by mali byť tie opatrenia, a diskutovali tam priemyselné zväzy, ľudia z univerzít a bolo do toho zahrnutých minimálne päť ministerstiev. Nie je to tak, že existuje len tento jeden generálny dokument, ale do detailu sa o tom diskutuje na viacerých fórach. Treba len túto databázu poznatkov dobre skoordinovať. Všetci pripravujú čosi. Musí len niekto prevziať vlajkovú loď a povedať: ja to teraz idem skoordinovať a potom politicky presadiť. Pravda je, že zatiaľ to nikto nekoordinuje. Neviem však povedať, či sa to vláde podarí skoordinovať do konca apríla. Podklady však sú, bude ich stále viac a viac a budú stále lepšie a lepšie. Otázne je, či sa to podarí sceliť do vládnej politiky.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#plán obnovy
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku