„Je to veľmi závažné zjednodušenie celej situácie, pretože z podstaty toho testu nevyplýva nič o infekčnosti. Podstatou je, že antigénové rýchlotesty v materiáli z výteru dokážu prítomnosť vírusovej bielkoviny, podobne ako PCR test dáva dôkaz o prítomnosti genetického materiálu vírusu. Pozitívny výsledok antigénového rýchlotestu dáva teda dôkaz o prítomnosti vírusu ako takého. O infekčnom statuse pacienta antigénový test nič nevypovedá. Celá podstata tvrdenia, že antigénové testovanie vychytáva infekčných, je vlastne postavená len na slabej stránke testu, že je vlastne menej citlivý. Z toho vzniká úvaha, že menej citlivý test zachytí len ľudí, ktorí majú vírusu v hrdle veľa a vírus šíria ďalej najviac,“ vysvetľuje virológ.
Klempa pripúšťa, že takéto zjednodušenie má síce logiku, nie je však správne. „Kategorické vyhlásenia, že negatívny test je dôkaz neinfekčnosti, alebo že pri testoch vychytávame infekčných, sú nebezpečným zjednodušovaním situácie. Povedať, že negatívny test je dôkaz neinfekčnosti, je rizikové. Lebo proste nie je. Dôkaz infekčnosti tieto testy nedávajú. To vedia iné testy, ktoré s antigénovými testami nemajú nič spoločné. Takí ľudia, ktorí sú negatívni, môžu byť aj infekční,“ priblížil.
A ako si riskantné zjednodušovanie vysvetľuje? „Snahou za každú cenu obhájiť zmysluplnosť použitia týchto testov. Vysvetľujem si to aj tým, že to robia politici a nenechajú o tom hovoriť odborníkov,“ zdôraznil.