VIDEO: Podpredseda parlamentu Juraj Šeliga o možnostiach ako vyriešiť udržanie opatrení, aj keby poslanci nedokázali schváliť novelu zákona o predlžovaní núdzového stavu.
Či to vyrieši vláda, ktorej viacerí členovia sú kvôli premiérovi sami v karanténe, alebo hlavný hygienik, zatiaľ nie je jasné. Mali sme to riešiť skôr, uznáva poslanec SaS Ondrej Dostál.
Aktuálne vyhlásený núdzový stav v súvislosti s pandémiou platí od 1. októbra do 29. decembra. V posledný septembrový deň ho vláda pôvodne vyhlásila len na 45 dní, ale v stredu 11. novembra rozhodla vláda o jeho predĺžení o ďalších 45 dní. Keďže má jeho platnosť vypršať už 29. decembra, skončiť by sa s ním mal aj tzv. lockdown a zákaz vychádzania, ktoré začnú platiť od soboty 19. decembra. Sprísnené protiepidemické opatrenia, ktoré by mali platiť až do 10. januára 2021, sú takisto podmienené trvaním núdzového stavu.
Zákon podľa súčasného znenia umožňuje jeho trvanie najdlhšie 90 dní. Jeho predĺženie, na rozdiel od výnimočného stavu, aktuálne platný zákon nepredpokladá. Opätovné predlžovanie núdzového stavu nie je úplne jednoznačné. Nejasnosti chcela koalícia vyriešiť novelou zákona o bezpečnosti štátu, ktorá má umožniť opätovné predlžovanie núdzového stavu o 40 dní s tým, že by ho musel najneskôr 20 dní odo dňa účinnosti schváliť aj parlament.
Na riešenie ich nebolo dosť
Touto novelou sa mala Národná rada zaoberať vo štvrtok, opäť však nerozhodla. Hlasovanie o novele zákona o bezpečnosti štátu presunuli na najbližšiu schôdzu parlamentu. Toto hlasovanie sa už raz presunulo, pretože ani predtým koalícia nemala v pléne dostatok poslancov. Na schválenie novely ústavného zákona totiž treba 90 hlasov poslancov.
„Viacerí poslanci nemohli o legislatíve rozhodnúť, pretože sa zo štvrtkového hlasovania zo zdravotných dôvodov ospravedlnili,“ priblížil dôvod neschválenia novely ústavného zákona podpredseda Národnej rady Gábor Grendel (OĽaNO).
Ak budú poslanci v poriadku, mali by sa zísť kvôli odhlasovaniu novely, ktorá umožní opätovné predlžovanie núdzového stavu, už po vianočných sviatkoch. „Sme, samozrejme, k dispozícii do 29. decembra kedykoľvek prísť, ak bude pandemická situácia taká, že kolegovia budú zdravotne v poriadku a budeme môcť zákon schvaľovať,“ avizoval po skončení schôdze Grendel. Prípadný termín hlasovania zatiaľ spresniť nevedel.
„Každý dostal inštrukcie, aby sa čo najviac chránil kontaktu s ďalšími ľuďmi, aby to rokovanie bolo možné, ak bude potrebné,“ doplnila právnička a poslankyňa vládneho hnutia OĽaNO Anna Andrejuvová.
Koalícia sa v prípade problémov s dochádzkou nemôže spoliehať ani na opozíciu. „Ak koalícia počas sviatkov nenaženie 90 poslancov do Národnej rady, aby novelu odsúhlasili, počas Silvestra prestanú platiť obmedzenia a ľudia budú oslavovať,“ varoval predseda najväčšej opozičnej strany Smer Robert Fico.
„Určite to celé mohlo byť zo strany vlády riešené už skôr. Situácia sa ale vyvinula tak, že sa to riešilo na poslednú chvíľu. Ak by bolo o dvoch či troch menej práceneschopných poslancov, mohol byť zákon schválený. Nepočítali sme s tým ale,“ priznal poslanec SaS Ondrej Dostál.
Ak sa nepredĺži, vyhlási sa nanovo?
Ako naznačila Andrejuvová, rokovanie parlamentu na schválenie ústavnej novely, ktorá by umožnila predĺženie núdzového stavu, nie je nutne potrebné. Ak sa koalícii medzi sviatkami nepodarí zísť a zákon schváliť, ostávajú dve možnosti, ako udržať v platnosti opatrenia, ktoré majú chrániť pred šírením nebezpečnej nákazy. Vláda núdzový stav vyhlási nanovo alebo budú platiť opatrenia z právomoci Úradu verejného zdravotníctva.
„Väčšina právnikov sa zhoduje, že vláda nemôže núdzový stav predlžovať, a práve preto ministerka spravodlivosti pripravila novelu, ktorú však parlament ešte neschválil. Ak sa im to kvôli neuznášaniaschopnosti nepodarí, myslím si, že v takomto krajnom prípade by vláda mohla núdzový stav vyhlásiť nanovo. Viacerí právnici o tejto možnosti však pochybujú,“ vysvetlil vedúci Katedry teórie práva a ústavného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity Marek Káčer.
V tejto súvislosti pripomína, že núdzový stav vláda už v súvislosti s touto istou pandémiou vyhlasovala dvakrát. Prvýkrát to bolo ešte pri prvej vlne na jar. Kabinet ho vtedy vyhlásil 16. marca, trval do polnoci zo soboty na nedeľu 14. júna. Týkal sa iba zdravotníctva.
„V nadväznosti na tú istú pohromu už raz bol opakovane vyhlásený núdzový stav a toto znovuvyhlásenie odobril aj Ústavný súd. Bola tam síce nejaká trojmesačná letná medzera, ale predsa. Môžeme teda uvažovať nad tým, či tá medzera musí byť taká dlhá, alebo stačí aj jeden či dva dni. Ak je situácia taká vážna, že zomrie denne 30 až 40 ľudí, bolo by nové vyhlásenie núdzového stavu vládou podľa mňa namieste,“ dodal Káčer.
Podobný názor má aj ústavný právnik a bývalý poslanec Mostu-Híd Peter Kresák. „V krajnom prípade by mohlo dôjsť k tomu, že 29. decembra by sa núdzový stav skončil a na druhý deň by ho vláda vyhlásila znova,“ uviedol Kresák.
V karanténe aj členovia vlády
Karanténa ale nepostihla iba poslancov Národnej rady, ale aj viacerých členov vlády. V prípade potreby opätovného vyhlásenia núdzového stavu by sa ale vláda nemusela obávať nízkej dochádzky. Podľa ústavy je vláda uznášaniaschopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov. Tých je dokopy 16, zísť by sa ich tak muselo aspoň deväť. Nemusí tam byť dokonca ani predseda vlády.
„Vláda má na rozdiel od parlamentu vytvorené právne a technické nástroje, aby rozhodovala aj na diaľku. To bol aj argument, prečo sme v návrhu novely zákona o bezpečnosti štátu prišli s riešením, že parlament až dodatočne odsúhlasuje vyhlásenie núdzového stavu. Mohlo by sa stať, že parlament by nebol uznášaniaschopný alebo by tam nebolo dosť poslancov. Ak by vláda potrebovala rozhodnúť o predĺžení, a nevedeli by sa fyzicky zísť, vláda však môže prijímať rozhodnutia aj per rollam, teda formou obežníka,“ priblížil Dostál.
Vráti sa k moci hlavný hygienik?
Takýto postup však má aj svojich odporcov. „Ak vládna koalícia počká na uplynutie núdzového stavu do 29. decembra a po jednodňovej prestávke ho vyhlási nanovo, pôjde o znásilňovanie zákona. Toto bude hrubé zneužitie moci, hrubé zneužitie právomocí verejných činiteľov, a budeme na to primeraným spôsobom reagovať,“ vyhlásil vo štvrtok expremiér Fico.
Poslanec SaS Ondrej Dostál sa prikláňa skôr k možnosti, že by vláda núdzový stav vyhlasovala nanovo. „Stretol som sa s výkladom, že to vláda môže urobiť. Predpokladám, že by to opozícia napadla na Ústavnom súde, ktorý by potom posudzoval, či boli dané dôvody, alebo nie, a podal záväzný výklad toho ustanovenia,“ očakáva Dostál. „Z hľadiska vyjasnenia situácie by to bolo dobré, ale za vhodnejšie by som považoval, keby sme sa medzi sviatkami dokázali zísť a schváliť pripravenú novelu,“ zdôraznil. Aj tú by však musela ešte čím skôr podpísať aj hlava štátu a musela by byť na nadobudnutie účinnosti zverejnená v Zbierke zákonov.
Ak by sa to aj parlamentu nepodarilo, Dostál by aj tak preferoval iné riešenie. „Ja sa skôr prikláňam k tomu, že vláda by nemala po nejakej krátkej pauze nanovo vyhlasovať núdzový stav a bolo by to obchádzanie tej 90-dňovej lehoty. Ako schodnejšie sa mi zdá ísť cestou opatrení Úradu verejného zdravotníctva,“ hovorí Dostál.
„Niektoré z opatrení dnes realizované formou zákazu vychádzania na základe núdzového stavu by mohli byť realizované opatreniami Úradu verejného zdravotníctva. Aj Úrad verejného zdravotníctva má za základe zákona o ochrane verejného zdravia v rukách nástroje, ako obmedziť mobilitu. Väčšina obmedzení platných v predchádzajúcom období neboli vyhlásené vládou cez zákaz vychádzania, ale podobne ako obmedzenie prevádzok a podujatí,“ vysvetľuje Dostál.