Necelých desať dní do plošného testovania nie je jasné, ako sa vôbec zrealizuje. Navyše jeho zmysel spochybňujú mnohí odborníci aj politici.
V skladoch Správy štátnych hmotných rezerv je aktuálne vyše dvoch miliónov antigénových testov. Do troch dní malo prísť ďalších 2,6 milióna testov, ktoré dodá trnavská spoločnosť Eurolab Lambda. Tá dodávala väčšinu testov, ktoré boli použité aj pri novembrovom celoplošnom testovaní.
Ak by sa naozaj testovalo masovo každý týždeň až do konca februára, Slovensko by potrebovalo približne 18 miliónov kusov antigénových testov. Okrem toho aj priestory na odbery, lekárov, zdravotníkov, dobrovoľníkov. A samozrejme, peniaze. Prvé plošné testovanie vlani – pilotné testovanie v štyroch okresoch, potom celoslovenské, dvakrát testovanie vo vyše 40 najhorších okresoch, stálo okolo 30 miliónov eur. To boli však len výdavky ministerstva obrany. Zatiaľ oficiálne nevieme, koľko presne testovanie naozaj stálo. Za 13 miliónov testov sa vtedy zaplatilo necelých 60 miliónov eur.
Podľa premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) však v súčasnosti niet inej cesty ako plošné testovanie. Podľa ministra financií Eduarda Hegera by prípadný lockdown do konca februára stál miliardu eur. Počet obetí ochorenia COVID-19 by sa mohol vyšplhať na 4 300 ľudí. Práve preto vláda pripravuje už na budúci týždeň povinné plošné testovanie. Viac však bude možno známe až v stredu.
Vicepremiér pre ekonomiku a minister hospodárstva Richard Sulík, ktorého v pondelok Matovič obvinil zo zbytočnej smrti 4 200 ľudí, pretože nezabezpečil testy, však včera podvečer reagoval, že v pondelok sa na vláde nedohodlo nič konkrétne v súvislosti s celoplošným testovaním. "Predbežne súhlasíme s tým, že by bolo plošné testovanie najbližší víkend v najzamorenejších okresoch, ako sme to navrhovali v novembri v našom Semafore zdravia. V celoplošnom testovaní na území celého Slovenska však nevidíme žiaden zmysel, ale, naopak, v ňom vidíme mrhanie personálnymi, organizačnými a materiálnymi zdrojmi.“
Poslanci Národnej rady v utorok odhlasovali predĺženie núdzového stavu. Bez neho by bolo plošné testovanie v podstate nemožné.
Testovať sa má aj v noci
V pondelok večer, po zasadnutí vlády, sa u premiéra konala porada. Počas nej Matovič vyzval samosprávy v najpostihnutejších regiónoch, aby – ak majú na to kapacity – testovali už tento víkend.
„Dohodli sme sa, že operáciu budeme plánovať na pôdoryse 79 okresov. Robí sa analýza zdrojov v každom z okresov, potom pripravíme logistiku a kapacitu celej akcie,“ povedal zástupca Združenia miest a obcí Slovenska Lukáš Baňacký. V najbližších dňoch by mali zasadnúť bezpečnostné rady okresov, ktoré spíšu, čo potrebujú, a svoje požiadavky posunú rezortom obrany, vnútra a zdravotníctva.
„Samosprávy budú teda zohrávať kľúčovú úlohu v celej operácii,“ pripomína Baňacký s tým, že tentoraz by sa malo postupovať podľa špecifík a požiadaviek konkrétnych okresov. „Kde je veľa zdravotníkov, tam sa otvorí viac odberových miest. Kde bude nedostatok priestorov, tam sa bude musieť pracovať aj v noci,“ dodal Baňacký.
Zástupca združenia hovorí o troch otáznikoch. Prvým sú hraničné počty testov, ktoré môžu spôsobiť nemalé problémy. „Nedokážeme dodať odberným miestam testy navyše. Pritom rezervy sa musia vyskladňovať z jedného bodu. To budeme musieť vyriešiť logisticky,“ vysvetľuje.
Druhým problémom je nepriaznivé počasie, čo bude znamenať, že sa nebude môcť testovať vonku. Vedúci Imunologického ústavu Univerzity Komenského Milan Buc varuje, že pri testovaní vo vnútri je vyššie riziko šírenia infekcie. Na jednom uzavretom mieste je totiž pokope množstvo ľudí. „Sú aj ľudia, ktorí sú infikovaní a nevedia o tom, a tí predstavujú v tomto prípade nadmerné riziko,“ dodal Buc. Situáciu môže zhoršiť aj tzv. britská mutácia, ktorá je infekčnejšia a šíri sa oveľa rýchlejšie.
No najväčším problémom je nedostatok zdravotníkov. Sú vyťažení, unavení a pri ich počtoch sa musí tiež rátať s rezervami. „Keď dnes začneme plánovať počty zdravotníkov na testovanie na budúci týždeň, musím mať vytvorenú 50-percentnú rezervu. Tak vykryjeme tých, ktorí sa môžu dovtedy infikovať, alebo tých, ktorí neprídu z iných príčin. Rezerva musí byť významná, aby sme mali istotu, že testovanie zo zdravotníckej stránky pokryjeme,“ dôrazne upozorňuje Baňacký. Dodáva, že opakované masové testovanie každý týždeň zrejme nikto neutiahne.
Testujme fabriky
Postup vlády kritizuje aj primátor Hlohovca a poslanec Miroslav Kollár (Za ľudí). Vláda by podľa neho mala najprv dohodnúť jednoznačné podmienky celoplošného testovania a potom ich komunikovať verejnosti a samosprávam.
„Nepoznáme ešte detailné parametre opakovaného celoplošného testovania, odporúčal som však v komunikácii s členmi vlády, nech sa najprv dohodnú. Nesmie sa zopakovať informačný a organizačný chaos z prvého celoplošného testovania,“ hovorí Kollár.
Dodal, že ak budú jasné podmienky a štátna správa bude pripravená, samosprávy sa dokážu na testovanie pripraviť za týždeň.
Poslanec Kollár si myslí, že treba „prestať snívať o stlačení incidencie na jesenné čísla“ a radšej výraznejšie znížiť mobilitu obyvateľstva a aj niekoľkokrát týždenne testovať zamestnancov aspoň stredných a veľkých podnikov.
„Ak chceme zachovať ľuďom prácu a chod fabrík, ostáva nám len testovanie ich zamestnancov, aby do práce neprišiel infikovaný človek, ktorý môže infekciu preniesť na svojich kolegov,“ tvrdí šéf Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský, podľa ktorého má Slovensko v tejto chvíli len dve možnosti.
„Buď zavrieme fabriky, aby do nich neprišiel nikto – teda ani chorí, ani zdraví. Alebo zabezpečíme, aby do fabrík neprišli len chorí,“ vysvetľuje Visolajský, podľa ktorého je tu len jediné riešenie, a to pravidelné testovanie v podnikoch a fabrikách.
Tlak na zdravotníkov
Zväzy, komory a asociácie, ktoré združujú významné množstvo pracovníkov v zdravotníckom sektore, vláde pripomínajú, že sú dlhodobo vyčerpaní a demotivovaní. Podľa Zväzu ambulantných poskytovateľov treba s ľudskými zdrojmi v zdravotníctve narábať opatrne a citlivo.
Podľa prezidentky zväzu Zuzany Dolinkovej je v aktuálnej kritickej situácii primárnym problémom nedostatok lekárov, ktorí sú nakazení a v systéme výrazne chýbajú. "Okrem ich nezastupiteľného miesta pri pacientovi v nemocnici a v ambulancii sa od zdravotníkov opakovane vyžaduje účasť aj na testovaní a s ich pomocou sa počíta aj pri očkovaní,“ pripomenula Dolinková.
Pripojila sa aj Slovenská lekárska komora, ktorá uprednostňuje cielené testovanie, ktoré by sa realizovalo v ohniskách nákazy, vo veľkých podnikoch, domovoch seniorov, v školách a v zdravotníckych zariadeniach.
Komora by skôr privítala, keby vláda sústredila materiál a zdravotníkov na očkovanie proti ochoreniu COVID-19. Za dôležité považuje tiež to, aby boli čo najskôr po zdravotníkoch zaočkované najstaršie vekové skupiny obyvateľov, ktoré majú aj najťažšie priebehy ochorenia. "Inak úmrtnosť nezačne klesať,“ dodala komora.
Menej vojakov
Každé odberové miesto by malo po novom mať len jedného člena ozbrojených síl. Budú zodpovedať za dodržiavanie bezpečnostných pokynov, udržovať poriadok, no samotné testovanie by už nemala mať pod taktovkou armáda.
„Úlohou štátu bude poskytnúť testy, za nás sme pripravení pomôcť, ako bude treba, no zatiaľ to vyzerá tak, že tomu nebudeme veliť,“ uviedol pre denník Pravda štátny tajomník ministerstva obrany Marian Majer a dodal, že pri lokálnych testovaniach v Nitre, Trenčíne a v Košiciach sa to podarilo aj bez významnej pomoci od armády.
„Základné východisko je decentralizovať a naplno zapojiť samosprávy. Ide o to, ako urobíme proces testovania čo najjednoduchší a ako rozdelíme zodpovednosť,“ doplnil Majer s tým, že aj ozbrojené sily majú časť zo svojich kapacít v karanténe, no verí, že operácia bude aj bez vedenia armády úspešná.
„Máme to odskúšané, na jeseň sme boli inštitúciou, ktorá garantovala, že sa to podarí. No dnes vieme, že to mestá zvládnu aj bez nás,“ uzavrel Majer.