VIDEO: Komisia uzavrela smrť Milana Lučanského.
Komisia uzavrela svoju činnosť a vydala záverečnú správu. Bývalý novinár Milan Žitný v decembri 2020 pre Pravdu povedal, že jej účelom je zalepiť oči verejnosti. Napokon komisia dospela k záverom potvrdzujúcim slová ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej, že bývalému policajnému prezidentovi generálovi Milanovi Lučanskému k smrti nikto nepomohol a život si vzal sám.
Špeciálna kontrolná komisia mala preskúmať okolnosti jeho pobytu vo vyšetrovacej väzbe a nezávisle posúdiť, že Zbor väzenskej a justičnej stráže nie je spoluzodpovedný za smrť generála. Počas viac ako troch mesiacov členovia komisie navštívili väznicu i cely, kde bol Lučanský umiestnený, nemocnicu, kde sa zotavoval po operácii vyžiadanej jeho zvláštnym zranením v oblasti oka. Preštudovali mnohé dokumenty, prezreli si videozáznamy z väznice a viedli tiež viaceré rozhovory s personálom, ktorý bol v dôležitých chvíľach v Lučanského prítomnosti. Po všetkom, čo jej bolo umožnené kontrolovať, komisia nenašla žiadne dôkazy svedčiace o niečej priamej spoluzodpovednosti za úmrtie bývalého policajného prezidenta.
Komisia naozaj na nič nové neprišla. Nič zásadné nezistila. Mohla vôbec? Bez takej kľúčovej skutočnosti pre preskúmanie smrti, ako je záznam o výsledku pitvy Lučanského a zdravotná dokumentácia vrátane predchádzajúceho zranenia?
VIDEO: Ľudia vzdali hold zosnulému Milanovi Lučanskému pred policajným prezídiom v Bratislave (8. 1. 2021)
Okolnosti smrti Lučanského neboli štandardné, ako nie je štandardná žiadna smrť s použitím násilia. Zvlášť, ak nastane v čase nedobrovoľného obmedzenia osobnej slobody štátnymi orgánmi. Veľkú nedôveru verejnosti v oficiálne prezentovanú verziu podporoval však najmä neštandardný prípad zranenia len niekoľko dní pred smrťou. Zvláštne zranenie si vyžiadalo operáciu, po ktorej navyše spútaný Lučanský v nemocnici padol na zem a udrel si hlavu. Vojenská nemocnica v Ružomberku (kde ho operovali), jej personál a jeho svedectvá však zostali pre komisiu nedostupné, pretože minister obrany Jaroslav Naď jej prístup k týmto dôležitým informáciám neumožnil. Možnosti na zodpovedné preskúmanie okolností smrti, ktorá nastala len niekoľko hodín po návrate zo zotavovania sa po operačnom zákroku, tak boli ešte viac oklieštené.
Komisia a jej členovia z radov parlamentnej koalície i opozície, spolu so zástupcami verejného ochrancu práv, bývalej českej ombudsmanky Anny Šabatovej, a ministerských odborov trestnej politiky a väzenstva sa zjavne úprimne snažili o objasnenie všetkých dôležitých okolností Lučanského smrti. Menej úprimné už boli vyjadrenia zvlášť jedného člena komisie na verejnosti, kde často odznievali informácie v rozpore s jeho postojmi zo zasadnutí komisie.
Členovia komisie nedokázali nájsť ani len náznaky okolností, ktoré by podporovali podozrenia, že Lučanský si koniec života nevybral dobrovoľne a sám. Najmä vďaka skúsenému súdnemu lekárovi Norbertovi Moravanskému sa mnohí členovia postupne stotožnili s názorom, že obe Lučanského zranenia sú vysvetliteľné jeho vlastným konaním.
Toto vysvetlenie potvrdzuje aj fakt, že za tri mesiace od tragickej smrti sa médiám, členom Národnej rady, a podľa obmedzených informácií komisie ani orgánom činným v trestnom konaní neprihlásili žiadni svedkovia, ktorí by mohli dosvedčiť oprávnenosť podozrení o bitke Lučanského alebo o inom nezákonnom zaobchádzaní s ním.
VIDEO: Pohreb Milana Lučanského v Štrbe. Pohrebný sprievod.
Ak sa ani v nasledujúcich mesiacoch na ochote prípadných svedkov nič nezmení a na nič nové neprídu ani orgány činné v trestnom konaní, spochybňovanie oficiálne prezentovanej verzie o udalostiach už bude ťažké zdôvodniť racionálne.
Pozitívom vzniku tejto komisie bolo určite jej prihlásenie sa k potrebe prehodnotiť právnu úpravu týkajúcu sa podmienok výkonu väzby – využívanie samoväzby, používanie spútavacích prostriedkov len v nevyhnutnej miere, dôsledná a štandardizovaná kontrola väzníc kamerovým systémom, kontrola dodržiavania doručovania písomností a celková snaha o humanizáciu väzenského systému na Slovensku.
Skôr ako víťazstvo korumpovaných činiteľov, ktorí sú už trestne stíhaní, by sme túto snahu mali chápať v zmysle ochrany práv občanov, ktorí sú nútení znášať ťažké podmienky väzby aj v prípade neviny. Ak ako spoločnosť nie sme ochotní priznať podozrivým, respektíve obvineným, lepšie podmienky vo väznici, znamená to zmieriť sa s tým, že ťažko znesiteľné mesiace či roky môžu vo väznici zažiť aj naši blízki.
VIDEO: Ministerka Mária Kolíková a generál Milan Ivan o smrti Milana Lučanského. (30. 12. 2020)
Preukázala teda špeciálna kontrolná komisia svoju opodstatnenosť? Jej vznik dal príležitosť pozrieť sa do niektorých slovenských väzníc aj nezávislým pozorovateľom a upriamiť ich pozornosť na ľudí žijúcich v podstate mimo našej spoločnosti.
S obmedzeniami, ktoré komisii boli už pri jej vzniku dané, mohla však komisia vo vzťahu k smrti Lučanského len ťažko splniť svoj primárny účel: presvedčiť verejnosť, že generálovi k smrti nikto nepomohol a sám sa pre ňu dobrovoľne rozhodol. Nedôveru verejnosti v oficiálne zdôvodnenie okolností vedúcich k jeho úmrtiu tak pomohol zmierniť skôr čas, cirkusová politika vlády či starosti ľudí s pandémiou, než práca kontrolnej komisie.
Autor bol členom Kontrolnej komisie zriadenej v súvislosti s úmrtím Milana Lučanského.
VIDEO: Milan Lučanský bol koncom júna 2020 hosťom v relácii TV Pravda Ide o pravdu. (24. 6. 2020)