Sú hromadné testy plytvaním? Slovensko si pretestovalo dve špičkové nemocnice

Keď sa minú všetky antigénové testy, ktoré sú v skladoch, náklady na testovanie prekročia 600 miliónov eur. Za tú sumu by sa dali postaviť špičkové a moderné nemocnice.

, 27.04.2021 13:30
test testovanie Covid antigén trnavská cesta 37... Foto:
135

Od 17. októbra doteraz, teda za päť mesiacov, Slovensko nakúpilo 64,9 milióna antigénových testov. Výsledná faktúra za ne sa vyšplhala na sumu 278 miliónov.

Šéfka parlamentného zdravotníckeho výboru Janka Bittó Cigániková (SaS) tvrdí, že vykonanie jedného testu stojí štát desať eur. V tom je zarátaná cena testu, samotné vykonanie testu, jeho vyhodnotenie, mzda personálu, prípadne nájom a energie za miesto, kde sa testuje.

Doteraz bolo podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií vykonaných 30 766 640 an­tigénových testov. Takže dosiaľ štát vynaložil na pravidelné každotýždňové testovanie takmer 310 miliónov eur. Keď sa minú všetky testy, ktoré sú v skladoch, bude to vyše 600 miliónov.

Za tú sumu by sa dali postaviť špičkové a moderné nemocnice.

VIDEO: No daj! Takto sa to začalo. Matovič o tom, kto vymyslel plošné testovanie. (október 2020)

S antigénovým testovaním začal vlani v októbri vtedajší premiér Igor Matovič (OĽaNO). Najskôr sa pilotne testovalo v štyroch okresoch s najhoršou epidemiologickou situáciou. Počas víkendu, keď sa október striedal s novembrom, sa otestovalo v celej krajine vyše 3,6 milióna ľudí. O týždeň sa testovalo iba v časti okresov, ktoré mali vysoký podiel pozitívnych.

Podobné testovacie manévre chystal Matovič aj pred Vianocami, no vzopreli sa nielen odborníci, ale aj jeho koaliční partneri. Takže Slovensko si veľké testovanie zopakovalo v druhej polovici januára a odvtedy sa testuje pravidelne.

Už štvrtý týždeň sa hovorí o zmene testovacej stratégie. Teraz sú testy potrebné na cestu do práce, do školy či na posedenie na terase reštaurácií. Pravidlá nie sú celkom jasné a nie sú jednotné. Do práce v okrese, ktorý má podľa Covid automatu červenú farbu – a tých je najviac – stačí štrnásťdňový test. V bordových zasa sedemdňový a v ružových stačí 21-dňový. Ale ak má dieťa chodiť do školy, jeho rodič sa musí preukázať vo všetkých okresoch sedemdňovým testom.

dobré zdravie Dávame do pozornosti Všetko o tom, ako rozdýchať pľúca po ochorení Covid-19 nájdete už v stredu 28. 4. v prílohe denníka Pravda – Dobré zdravie.

Nový minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO) uvažuje, že by sa testovanie v súčasnej podobe zrušilo. Aj preto, lebo náklady na odhalenie jedného pozitívneho sú vysoké. Primátor mesta Hlohovec Miroslav Kollár (nezar., Spolu) tvrdí, že počas posledného víkendu z 2 112 otesto­vaných ľudí odhalili len jedného pozitívneho. Nájdenie tohto konkrétneho človeka v meste Hlohovec stálo štát presne 21 120 eur.

Za posledný víkend sa na celom Slovensku spravilo dovedna 759 921 antigé­nových testov. Z nich si 534 ľudí odnieslo doklad o pozitivite. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) tvrdí, že pri antigénových testovaniach „vláda nehľadí na cenu, ale na to, koľko životov takéto testovanie zachráni".

Matovič na jeseň hovoril o atómovej zbrani, ktorá mala Slovensko zachrániť pred vírusom. Plošné testovanie v okresoch s najvyššími počtami infikovaných naozaj pomohlo – zachytilo tých, ktorí boli infekční a nemali príznaky. Meniace sa podmienky, neustále sa meniace a nepredvídateľné pravidlá dostali celú krajinu do testovacieho chaosu. Negatívnym testom boli podmienené aj vychádzky do prírody, návštevy niektorých obchodov, istý čas dokonca aj benzínových púmp.

Bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) sa koncom januára zamyslel, prečo sa iné krajiny nepokúšajú plošne testovať svojich obyvateľov. Tvrdil, že túto otázku si kladie množstvo ľudí. „Ja si myslím, že poznám odpoveď. Pretože žiadna krajina by sa do toho nikdy nedala. Žiadna krajina možno nemá takého vytrvalého premiéra, ako máme my, ktorý skrátka povzbudzuje,“ povedal Krajčí. Myslel tým tiež už bývalého premiéra Matoviča, ktorý práve v januári vyhlásil, že dôležitejšie ako očkovanie sú testy.

VIDEO: Igor Matovič ešte v januári obhajoval masívne testovanie.

Nový minister zdravotníctva Lengvarský však už na plošnom testovaní netrvá. Dokonca avizuje zmeny. Ich prezentáciu verejnosti však už štvrtý týždeň odkladá.

Namiesto plošného skríningu antigénovými testami sa chce zamerať na monitoring odpadových vôd a vyhľadávanie ohnísk PCR testami. No podľa Lengvarského malo ešte koncom minulého týždňa Slovensko v skladoch Správy štátnych hmotných rezerv 20 miliónov testov.

Infikovaných ako medveďov

Slovensko teda dosiaľ zaplatilo za výtery z nosohltana okolo 310 miliónov eur. Analytik Ivan Bošňák z projektu Dáta bez pátosu však varuje, že výsledná suma sa môže vyšplhať aj na pol miliardy eur.

Na porovnanie, cena za novú nemocnicu Bory je 240 miliónov a cena plánovanej nemocnice Rázsochy sa odhaduje na 263 miliónov eur.

Keď poslanec Národnej rady a primátor Hlohovca Kollár hovoril o výsledkoch testovania z minulého víkendu, povedal: „Našli sme presne toľko pozitívnych, koľko živých medveďov behá po našom chotári – jedného."

Ak by vláda celoplošné antigénové testovanie do konca apríla nezrušila, je Kollár pripravený na májovej parlamentnej schôdzi predložiť návrh zákona, ktorý by realizáciu celoplošného antigénového testovania podmienil súhlasom Národnej rady. To znamená, že ak by vláda schválila masívne testovanie, musel by to najskôr odhlasovať parlament.

„Povinné celoplošné antigénové testovanie je drahý nezmysel, ktorý v súčasnosti nemá pre zvládanie pandémie žiadny význam. Nie sme proti testovaniu v ohniskách, nie sme proti testovaniu vo vybraných profesiách, ale odmietame celoplošnú testovaciu šikanu, ktorá nás každý týždeň stojí milióny eur," dodal Kollár.

Miera pozitivity klesla z januárových 28 percent na jedno percento. Aj preto odborníci, ale aj časť politikov, volajú po zrušení povinného testovania.

„Nevidíme žiaden dôvod pokračovať v neefektívnom testovaní a zakazovaní chodiť ľuďom napríklad behať po ôsmej večer, keď je ešte svetlo," skonštatoval predseda SaS Richard Sulík.

Proti povinnému testovaniu sa postavila aj strana Za ľudí. „V krátkom čase sa musí prehodnotiť Covid automat a pravidelné testovanie, ktoré by malo byť povinné len v lokalitách zvýšeného výskytu koronavírusu, a rovnako budeme žiadať upraviť zákaz vychádzania, ktorý by sa mal posunúť na neskoršiu hodinu, napríklad by mohol platiť od 22. hodiny," skonštatovala líderka Za ľudí Veronika Remišová.

Testovanie bez cieľa

Zásadnú zmenu v testovaní však neprinieslo ani pondelkové rokovanie Pandemickej komisie.

Komisia podľa viceprezidenta Asociácie nemocníc Slovenska Igora Pramuka odporúča skoncovať s pravidelným testovaním v školách a žiada, aby ho nahradilo intervenčné testovanie v školských zariadeniach. To znamená, že žiaci by sa testovali len prípade, že by sa v ich škole objavilo ohnisko. Školy v čiernych okresoch sa musia testovať aj naďalej podľa Covid automatu, teda každý týždeň.

Podľa hovorkyne rezortu zdravotníctva Zuzany Eliášovej sa odborníci zaoberali možnosťou lokalizácie koronavírusu prostredníctvom spodných vôd.

„Naša testovacia stratégia je nielen finančne neefektívna, ale od minulého týždňa nás chráni už fakt len minimálne," tvrdí medicínsky analytik Martin Smatana. Zmysel nevidí ani v dĺžke platnosti testu. „Kým boli povinné home office, teda práca z domu, takmer všetky obchody či školy zavreté, tak požiadavka na sedemdňový test mala aspoň aké-také opodstatnenie. Ak sa dodržiavali opatrenia, bolo príležitostí nakaziť sa málo," vysvetľuje Smatana.

Podľa neho mal aj sedemdňový test aspoň nejakú pridanú úlohu. „Dnes, keď sa už mnohé opatrenia uvoľnili a je vyššia pravdepodobnosť, že sa človek náhodne nakazí, tak je sedemdňový test neefektívna šikana," myslí si Smatana. No upozorňuje, že testovanie by sa nemalo úplne zastaviť, hoci sa epidemiologická situácia na Slovensku zlepšuje.

„Testovanie je kľúčové, ale musí byť cielené, v oblastiach so zvýšením rizikom a pravdepodobnosťou ohnísk, či pred rizikovejšími aktivitami. Potrebujeme jasnú testovaciu stratégiu, ktorá zadefinuje, kto kedy a prečo potrebuje test. Ministerstvo taký materiál už má, nerozumiem na čo sa ešte čaká," hnevá sa analytik.

„Netvrdíme, že antigénové testovanie treba zrušiť úplne, nechajme ho ako rýchlo dostupnú možnosť pre ľudí, ktorí to potrebujú, majú príznaky, podozrenie alebo chcú chrániť svojich blízkych. A toto hovoríme už od novembra," vysvetľuje analytik Bošňák. Celoplošné testovanie má podľa neho svoj význam iba v ohniskách pri oveľa vyšších číslach, iba v kombinácii s obmedzením pohybu alebo vo fabrikách, kde sa pracovne stretáva veľa ľudí.

„Navrhujeme vláde, aby čím skôr s plošným testovaním antigénovými testami prestala. Ľuďom sa uľaví, ušetríme peniaze a tie, čo máme, tie použime v bordových okresoch – ak nevieme inak, tak pokračujme v sedemdňovom tempe," dodal Bošňák, podľa ktorého by bolo testy lepšie rozdať po ubytovniach, po fabrikách alebo logistických centrách. Prípadne na hromadných podujatiach.

Analytik INESS Martin Vlachynský hovorí, že ak stojí antigénové testovanie 500 miliónov, tak to znamená, že „tento rok bude každý ôsmy zamestnanec platiť zdravotné odvody len na pokrytie nákladov doterajšieho testovania“. „Alebo ešte inak, z každého eura z verejných zdrojov minutých v zdravotníctve v rokoch 2020¤-¤2021, zhruba štyri centy išli na antigénové testovanie,“ vyratúva.

Vlachynský tvrdí, že v časoch rastúcej krivky to bol dobrý nástroj a mohol byť ešte lepší. „Žiaľ, vláda týmto kladivom trafila nielen klinec, ale aj všetko naokolo vrátane svojich prstov. V čase, keď pozitivita antigénového testovania v niektorých veľkých mestách nedosahuje ani 0,05 percenta ľudí, je plošné testovanie už absurdne nákladné,“ dodal.

Monitoring odpadových vôd

Rezort zdravotníctva sa chce po novom zamerať na monitoring odpadových vôd, ktorý doplní klasickým PCR testovaním.

„Keďže sa počet nových prípadov znižuje, bude mať význam začať aj testovanie odpadových vôd, ktoré zabezpečí Úrad verejného zdravotníctva v spolupráci s regionálnymi úradmi,“ vysvetľuje hlavný hygienik Ján Mikas.

Na sledovaní odpadových vôd budú vodárne spolupracovať s odborníkmi zo Slovenskej technickej univerzity, ale aj s vedcami zo Slovenskej akadémie vied.

V Bratislave prebiehal takýto monitoring už počas prvej vlny pandémie. Podľa Ivany Mahríkovej, vedúcej kancelárie Asociácie vodárenských spoločností, bol však problém odhaliť ohnisko v Bratislave. Podľa nej by v hlavnom meste museli byť tisícky infikovaných na to, aby sa to v odpadových vodách prejavilo, no v menších mestách by tento systém fungoval už pri stovkách.

Podľa Bratislavskej vodárenskej spoločnosti vyzerajú doterajšie výsledky sľubne, pričom vo vzorkách z odpadových vôd dokážu odhaliť aj mutácie koronavírusu.

Hlavná epidemiologička ministerstva zdravotníctva Henrieta Hudečková aktuálne pripravuje monitoring odpadových vôd aj v nemocniciach či vo vybraných školách po návrate detí do lavíc. Takýto systém dokáže podľa Lengvarskgého vopred varovať pred príchodom silnej tretej vlny.

„Pevne verím, že v najbližších mesiacoch budeme ustupovať od plošného testovania a pôjdeme cez testovanie odpadových vôd a PCR testy,“ tvrdí poslankyňa Bittó Cigániková. Myslí si, že ak sa vláda do tejto aktivity pustí naplno, dokáže to zrealizovať do konca mája.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
135 debata chyba
Viac na túto tému: #testovanie