Lazorová: Populizmus zdravotníctvu nepomôže. Zmeny sa prejavia o 10 rokov

Prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Iveta Lazorová tvrdí, že sestry pracujú nadčasy, no zamestnávatelia im ich nechcú uhradiť a dostávajú náhradné voľná. No potom zase chýbajú na oddelení. Bez zásadnej personálnej reformy hrozí podľa nej kolaps celého systému. Zmeny, ktoré sa urobia dnes, sa odrazia v zdravotníctve o desať rokov.

, 15.05.2021 18:00
50

VIDEO: Problémom nie je len plat, sestry sa často sťažujú na manažovanie nemocníc, hovorí Iveta Lazorová.

Ako možno motivovať sestry, aby zostali na Slovensku? Vyšším platom, lepším vybavením alebo lepším nastavením spoločnosti?

Zo všetkého trochu, pretože problémom nie je len nedostatočné ohodnotenie. Druhý problém, na ktorý sa sestry často sťažujú, je manažment nemocníc. Nehovorím iba o riaditeľoch, no sú tam aj vedúce sestry na oddeleniach, ktoré manažment nikdy neštudovali. Ľuďom sa veľmi nechce zavádzať nové, moderné postupy.

Nechce sa im vzdelávať?

Nechce sa im meniť zaužívané stereotypy, a pritom práve takéto zmeny by znížili záťaž na zdravotníkov, nielen na sestry. Poviem príklad: v minulosti pracovali na oddeleniach sestry a lekári. Maximálne ešte upratovačky. Dnes potrebujeme sanitára, zdravotníckeho asistenta, sestru, sestru špecialistku a sestru s ošetrovateľskou praxou. Ošetrovateľské činnosti sa rozšírili a pacientov pribúda. Nie v tom, že máme namiesto 20 pacientov 40, ale v tom, že sa skrátila doba hospitalizácie. Pacienti sa na lôžkach rýchlejšie menia a to, čo sme v minulosti urobili za dva týždne, čo bola bežná doba pobytu v nemocnici, tak dnes musíme stihnúť za tri dni. Prijať pacienta, diagnostikovať, spraviť zákrok a prepustiť. Všetky činnosti sa zrýchlili, a to znamená, že sa zvýšila na sestry záťaž. Ak nevybudujeme ošetrovateľské tímy a sestry nebudú mať poruke sanitára, asistenta tak to samy nezvládnu.

Prečo?

Sanitár má svoje kompetencie, stará sa o oddelenie, aby boli prichystané prístroje. Zdravotnícky asistent má na starosti základnú starostlivosť o pacienta, teda hygienu, kŕmenie, polohovanie na posteli. Ak sestra takýto tím nemá, tak sa musí starať o 20 pacientov sama, a to sa v dnešných podmienkach zvládať nedá. Za jeden deň sme mávali dva príjmy, čiže bol čas na administratívne záležitosti, stihli sme pacienta poučiť, zadať vyšetrenia a pripraviť ho na zákrok. Dnes máme desať príjmov a zároveň aj desať prepustení.

Ako je to so vzdelávaním sestier? Dokážu mladí zastabilizovať nedostatok personálu?

Časť študentov ošetrovateľstva odchádza už počas štúdia. Boli totiž na praxi a videli, ako je systém nastavený. Jednoducho nechcú pracovať v takýchto podmienkach. Ďalšia časť odchádza hneď po štúdiu. Máme síce veľa absolventov, ale 40 percent z tých, ktorí doštudujú na vysokej škole ošetrovateľstvo ani nenastúpi do práce. Vidia, ako sestry pracujú nadčas, no zamestnávatelia im to nechcú preplácať a dostávajú náhradné voľná a potom zase chýbajú na oddelení. Ak pracujete v trojzmennej prevádzke, je rozdiel, ak musíte urobiť osem alebo dvanásť nočných. Mladí ľudia nechcú tráviť celý mesiac len v práci. Samozrejme, že chcú zarábať, no chcú mať aj čas na svoje aktivity. Nie sú obetaví natoľko, aby presedeli celý život v nemocnici. A potom dochádza k medzigeneračným treniciam.

Akým?

V praxi máme sestry, ktoré absolvovali stredné zdravotnícke školy a neučili sa pracovať novým systémom, pokladajú sa za slúžky lekárov. Nová generácia svoju prácu vníma inak a často dochádza ku konfliktom medzi staršími a mladšími sestrami. Staršie sa cítia frustrovane, že nemajú vysokú školu. Ak mladšia sestra urobí chybu, tak im to staršie vyčítajú. Problém je, ak sú na jednej úrovni ľudia rozdielneho veku a vzdelania. Dennodenne to riešime a musíme to prekonať.

Aj minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský v rozhovore pre Pravdu uviedol, že sestry potrebujú pri svojej práci minimálne zdravotníckeho asistenta. Myslíte si, že sa to podarí?

Nie je to len o tom, že sa pridá jeden zamestnanec. Systémy, v ktorých pracujeme, sú zastarané. Napríklad pacient v rámci diagnostiky chodí od špecialistu k špecialistovi. V každej ordinácii sa ho pýtajú to isté, akú má anamnézu, aké lieky užíva, kde všade bol. Namiesto toho, aby všetky tieto informácie boli v jednotnom systéme, tak toto všetko absolvuje pacient desaťkrát. Sestra ho takto vlastne zdržiava.

Podľa vás nefunguje elektronizácia zdravotníctva?

Lekári nie sú ochotní používať systém eZdravie. Posielajú len elektronické recepty do lekárne a to je všetko. Keď chcem napríklad výsledok ultrazvukového vyšetrenia, tak musím ísť fyzicky poň, namiesto toho, aby si lekári vymenili informácie on-line. To sú tie procesy, ktoré musia inak fungovať, ale k tomu musí prispieť každý.

Ako fungujú ambulancie v zahraničí?

Tam sú integrované centrá. Predstavte si stredisko, kde sú rôzne ambulancie. Príde pacient na recepciu a povie, že potrebuje také a také vyšetrenie. Na recepcii ho zaevidujú a naplánujú mu vyšetrenia. Lekár vie, koľko ľudí má v čakárni a vie sa podľa toho zariadiť. Sestra má priestor robiť si svoju prácu. Lekár nepotrebuje, aby pred jeho vyšetrovňou sedela sestra a vyberala karty.

O takýchto zmenách sa hovorí už viac ako desať rokov. Je vôbec možné presadiť zdravotnícke reformy?

Takúto prácu by mali robiť ľudia, ktorí tomu rozumejú a chcú niečo zmeniť. Nestačí sa populisticky chytiť zdravotníckych tém. Pozrime sa, ako dopadla taká stratifikácia. Zdvihla sa vlna odporu, ktorá túto zmenu odmietala s tým, že to nemôže fungovať. No funguje to v zahraničí.

Myslíte si, že stratifikácia nemocníc je nevyhnutná?

Určite áno. Musíme znížiť počet akútnych lôžok a pre pacienta po operácii musíme vybudovať ošetrovateľské centrá na rehabilitáciu.

Čo je ošetrovateľské centrum?

Zdravotnícke zariadenie, v ktorom pracujú najmä sestry, a lekári tam chodia len na vizity. Je pre pacientov, ktorí opustia nemocnicu. Namiesto toho, aby sme budovali takéto centrá, ideme podporovať domovy sociálnych služieb a tam poskytovať zdravotnú starostlivosť. A tomu nerozumieme. V domovoch sociálnych služieb majú byť ľudia, ktorí hrajú človeče, nehnevaj sa a chodia na výlety, ale určite nie ležiaci pacienti s otvorenými ranami.

Tých by ste presunuli do ošetrovateľských domov?

Áno, my sme takýto koncept predstavovali ešte bývalému ministrovi zdravotníctva Tomášovi Druckerovi, a odvtedy sa zmenili len názvy a mená ministrov. Na Slovensku máme 31 309 sestier, ak by sme chceli dosiahnuť priemer Európskej únie, teda 8,4 sestry na tisíc obyvateľov, potrebovali by sme o vyše 14-tisíc sestier viac. Pred pandémiou nám chýbalo 12-tisíc sestier. Po druhej vlne pandémie chce registráciu pozastaviť tisíc sestier. Vlani ich pritom pribudlo len 350. Očakávali sme podľa predvolebných plánov, kde sa strany predháňali v riešeniach situácie v zdravotníctve, že sa niečo zmení. No zatiaľ sme sklamaní.

Nové však neprídu, ak sa slovenské zdravotníctvo nezmení. Myslíte si, že je šanca na zmenu, ste optimistka?

Ak by sa to aj dnes všetko zmenilo, tak kým to bude mať efekt, prejde aj desať rokov. Takéto veci sa nedajú opraviť zo dňa na deň.

Ako hodnotíte plán obnovy, dokáže zachrániť slovenské zdravotníctvo?

Teším sa, že sa do zdravotníctva dostanú peniaze. Aj pacient sa ľahšie uzdraví, ak mu na hlavu nepadá omietka, ale pozornosť sa musí venovať aj ľudským zdrojom. Lebo prídeme do stavu, keď sa budú musieť niektoré oddelenia zatvárať. Cítime, že pacienti vnímajú ošetrovateľskú starostlivosť tak, že sestrička tam nebola celý deň, že sa jej nemohli dovolať alebo že bola nevrlá. To sa ale stáva, ak je sestra prepracovaná. Slušné správanie nič nestojí, ale v strese a v tlaku vznikajú konflikty. Ak by bol dostatok personálu, tak by sestra nebola unavená a vyčerpaná. Predstavte si potraviny. Pred jedinou fungujúcou pokladnicou sa tvoria dlhé rady. Tí, čo musia čakať v rade, sú nespokojní a nadávky si odnesie pokladníčka, ktorá je tam sama. Je to presne ako pri sestrách.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
50 debata chyba
Viac na túto tému: #zdravotníctvo #Iveta Lazorová