Aj v prípade Milana Hudáka, Rolanda Danča a Júliusa Hudáka prokurátor ustúpil od obžaloby. Ďalších dvoch obžalovaných Róberta Rybára a Leonarda Horvátha v samostatných konaniach súd oslobodil už v máji. Obžalovanou tak ostáva posledná zo šestice Rómov v tejto kauze Irena M., u ktorej prokurátor žalobu nestiahol.
„Je to pre nás dobrý pocit, ale ešte treba zdôrazniť, že kým nebude oslobodená aj posledná obžalovaná v tomto prípade, tak vyšetrovanie tohto zásahu nie je ešte stále ukončené,“ povedal po oslobodzujúcom rozsudku pre Pravdu advokát Roman Kvasnica.
Zároveň dodal, že bývalí obvinení sú spokojní s rozsudkom. „Doteraz žili v neustálom strachu, báli sa, či im policajti nebudú robiť eventuálne nejaké provokácie. Či v prípade, ak by boli či i len podmienečne odsúdení, či tam zas nevznikne nejaký problém alebo konflikt. Musím povedať, že spokojní sme aj my s nimi,“ dodal Kvasnica.
Pri akcii 19. júna 2013 v rómskej osade na Budulovskej ulici v Moldave nad Bodvou zasahovalo viac ako 60 policajtov. Šiesti Rómovia vypovedali, že ich bezdôvodne a brutálne bili. Podľa inšpekcie ministerstva vnútra, ktorá zásah neskôr preverovala, však policajti konali v súlade so zákonom. Prokuratúra Rómov, ktorí boli pôvodne poškodení, obžalovala.
V prípade piatich obžalovaných prokurátor v marci tohto roku ustúpil od obžaloby. Stalo sa tak po stanovisku Generálnej prokuratúry a prehodnotení skutkového stavu veci, ako aj po verdikte Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu zo septembra 2020, ktorý vyhovel sťažnosti dvoch obžalovaných a priznal im odškodnenie. O sťažnosti ďalších európsky súd stále rozhoduje.
Kolíková uvítala rozhodnutie súdu
Šéfka rezortu spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) uvítala rozhodnutie košického okresného súdu v prípade ďalších troch Rómov v kauze policajnej razie v Moldave nad Bodvou z roku 2013. Ministerka to uviedla na sociálnej sieti.
„Zároveň však vnímam, že ten, kto má cit pre ľudské práva, musí mať silnú pachuť v ústach z toho, že prípad policajnej razie v Moldave nad Bodvou bol po ôsmich rokoch stále na súde nie z dôvodu, že sa hľadá odpoveď na otázku, kto je vinný za násilnosti v osade, ale na otázku, kto povedal, že to tak nebolo,“ podotkla s tým, že osem rokov trvajúceho trestného procesu musí poškodiť každého, osobitne ľudí, ktorí sú obeťami celého trestného procesu. „Pretože spravodlivosť, čím dlhšie sa na ňu čaká, tým menej sa z nej získa, až sa môže stratiť úplne v čase,“ zdôraznila.
V tejto súvislosti považuje za dôležité, že SR je členskou krajinou Rady Európy a záväzné sú pre ňu rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). „Práve vďaka takémuto rozhodnutiu sa Slovensko vybralo cestou právneho štátu aj smerom k ochrane tých, ktorí sú obeťami neprimeranej policajnej akcie štátu,“ doplnila.
Kľúčovú úlohu v tomto prípade podľa nej zohrala aj verejná ochrankyňa práv SR. „Bola to práve verejná ochrankyňa práv, ktorá ESĽP poskytla svoje stanovisko ako tretia strana (amicus curiae), v ktorom bolo jasne konštatované, že počas razie došlo k viacerým porušeniam základných práv obetí,“ dodala s tým, že je namieste otázka, či nedať tomuto úradu viac kompetencií.
Zdroj: tasr