Rezort uvádza, že školné sa určuje podľa ekonomickej náročnosti odboru. „Podľa metodiky rozpisu dotácií pre verejné vysoké školy je považovaný za najmenej ekonomicky náročný študijný odbor právo,“ tvrdí ministerstvo.
Kým v akademickom roku 2021/2022 si zaň bakalárski študenti ročne zaplatia najviac 1 320 eur, opatrenie ministerstva školstva, ktoré stanovuje maximálnu výšku ročného školného na rok 2022/2023 určuje, že môžu zaplatiť až 1 560 eur. S rovnakými sumami môžu rátať aj externí bakalári v odboroch filozofia, historické vedy, politické vedy, psychológia, sociálna práca, teológia a vedy o umení a kultúre. Výška školného v ďalších odboroch je určovaná ako násobok tejto sumy podľa koeficientov používaných pri rozpise finančných prostriedkov pre verejné vysoké školy podľa metodiky.
Najvyššie sumy – až 11 960 eur ročne môžu o rok za externé štúdium zaplatiť študenti v treťom stupni štúdia všeobecného lekárstva a zubného lekárstva. To je o viac ako 4 500 eur viac ako v roku 2021/2022.
V pondelok sa skončilo medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu opatrenia. Ministerstvo práce pripomienkovalo, že sumy maximálneho ročného školného v jednotlivých odboroch sa medziročne pomerne výrazne zvyšujú a tak by opatrenie mohlo mať „zásadný negatívny vplyv na hospodárenie domácností, ktorej členmi sú študenti externej formy štúdia“. „Napríklad, v študijnom odbore architektúra a urbanizmus sa suma pre prvý stupeň zvyšuje z 1 680 eur na 2 210 eur (medziročne o 530 eur, respektíve o 31,5 percenta) a v študijnom odbore veterinárne lekárstvo sa suma pre prvý stupeň zvyšuje z 2 590 eur na 5 970 eur (medziročne o 3 380 eur, respektíve o 130,5 percenta),“ tvrdí ministerstvo práce.
Ministerstvo školstva sa však bráni, že ide len o určenie hornej hranice a vysoké školy si môžu pýtať doterajšie sumy ročného školného. Jednotlivé univerzity si určujú výšku školného sami podľa vlastných vnútorných smerníc a sadzobníkov. „Výšku školného určujú len reálne náklady na zabezpečenie štúdia. Stanovené sumy sa približujú spravidla výške sumy, ktorú univerzita získa v rámci dotácie na zabezpečenie štúdia študenta v dennej forme,“ uviedla pre Pravdu Jana Duchovičová, prorektorka pre vzdelávanie Univerzita Konštantína Filozofa Nitre. „Výška školného reflektuje predovšetkým finančnú náročnosť samotného štúdia a záujem oň,“ zhodujú sa zástupcovia Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Žilinskej univerzity v Žiline.
Podľa Tomáša Zavatčana, hovorcu Univerzity P. J. Šafárika, bude sadzobník poplatkov, ktorá každoročne schvaľuje Akademický senát, reflektovať zmenu zákona. Lucia Petríková z Trenčianskej Univerzity Alexandra Dubčeka tvrdí, že univerzita výšku školného pre externistov neplánuje zvyšovať. Ani na študentov Univerzity Konštantína Filozofa zmena podľa prorektorky Duchovičovej nebude mať žiadny dosah.
Výška školného na jednotlivých univerzitách sa môže v individuálnych prípadoch meniť aj podľa sociálnej situácie študenta. „Informácie o výške školného sú zverejňované vopred v zmysle platnej legislatívy. Ak je študent na štúdium prijatý, má právo požiadať o zníženie alebo odpustenie školného podľa pravidiel vymedzených štatútom univerzity,“ pripomenula Duchovičová. „Výška školného a poplatkov spojených so štúdiom je zverejňovaná minimálne dva mesiace pred termínom podania prihlášky. Študent môže v súlade so zákonom požiadať o jej zníženie, odpustenie, alebo splátkový kalendár,“ uzavrela prorektorka Prešovskej univerzoty v Prešove Ivana Cimermanová.
V minulom akademickom roku 2020/2021 študovalo na Slovensku podľa údajov ministerstva školstva v externej forme štúdia 21 997 vysokoškolákov.