Primár Hložník: Ak lekári šíria dezinformácie, musíme sa ozvať

Primár Jakub Hložník vedie štrnásť rokov oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny v nemocnici na Antolskej ulici v Petržalke, najväčšej bratislavskej mestskej časti. Vyzval analytika globálnych trendov a lekára Juraja Mesíka či výživového poradcu Igora Bukovského, aby si namiesto názorov „obliekli skafandre a prišli na COVID-19 oddelenie liečiť pacientov“. Chcel s nimi za prítomnosti kamier prebrať liečbu, aby navrhli, ako by oni postupovali či nastavili dýchacie prístroje pacientom, ktorých priviedol do nemocnice koronavírus.

21.09.2021 12:00
Jakub Hložník Foto: ,
Primár Jakub Hložník
debata (588)

Pozvali ste inciátorov diskusie Hovorme spolu k vám do nemocnice. Myslíte si, že k pandémii sa môžu vyjadrovať len tí, čo pracujú na COVID-19 oddelení?

To si určite nemyslím. No zdá sa mi, že skupina ľudí z tejto iniciatívy diskutovať nechce. Ide im len o prezentáciu svojich názorov a vybraných informácií, ktoré podporia vlastnou interpretáciou. Osobne sa nepovažujem za odborníka, som obyčajný lekár, klinik a pri liečení pacientov postupujem podľa odporúčaní odborných spoločností. Tam sú delegovaní tí najmúdrejší lekári a ja sa podľa ich odporúčaní riadim. Som presvedčený, že rovnako sa tak nimi riadia aj všetci kolegovia, ktorí pracujú na covid oddeleniach. Preto, ak sa bavíme čisto o liečbe a správnych medicínskych postupoch, sa iba pýtam, ako môže mať niekto odborný názor na liečbu určitého ochorenia, ak také ochorenie neliečil. Tu predsa ide o zdravie a životy ľudí. Kam by sme sa dostali, ak by každý lekár liečil podľa svojho názoru?

VIDEO: Primár Hložník o liečení kovidových pacientov.

Video

Ministerstvo zdravotníctva podalo na všeobecného lekára z Bratislavy Petra Liptáka sťažnosť. Myslíte si, že je to správny krok?

Na Slovensku skutočne na COVID-19 ochorelo a žiaľ mu aj podľahlo veľa ľudí. A práve lekári by mali ísť príkladom a nie naopak popierať opatrenia či dokonca vyzývať na ich nedodržiavanie . Myslím si, že Slovenská lekárska komora by mala zakročiť. Teraz nemyslím nejaké sankcie, ale ozvať sa určite treba tak, ako to urobila Slovenská akadémia vied. V júli zásadne odmietla názory svojho zamestnanca doktora Jána Lakotu a odsúdila spôsob, akým deformuje, spochybňuje a selektívne zamlčiava vedecké a medicínske poznatky o význame očkovania v boji s koronavírusom. Rovnako sa treba ozvať v prípade lekárov, ktorí ešte aj teraz šíria dezinformácie o ochorení COVID-19.

Myslíte si, že by mal odbornú diskusiu niekto kontrolovať? Napríklad rezort, komory či asociácie?

Sú tu na to, aby odborne usmerňovali lekárov. Dnes je populárne mať svoj názor, a najmä mať iný názor. Ale medicína nie je o názoroch, je o dôkazoch, vedecky overených faktoch. Opýtal by som sa ľudí, či by sa dali zoperovať chirurgovi, ktorý má odlišný názor ako 99 percent lekárov a operoval by ich podľa svojho vlastného neovereného postupu. Veď aj my sa musíme riadiť odborníkmi, ktorí sú múdrejší ako my a zostavujú štandardné terapeutické postupy na jednotlivé ochorenia. Podľa koho iného by sme sa mali riadiť? Podľa niekoho, kto lekárom nikdy nebol a cez sociálnu sieť nám odkazuje, ako máme liečiť? Veď to nejde.

Pracujete v nemocnici, liečite tie najťažšie stavy. Iniciatíva však argumentuje, že zlyháva ambulantná starostlivosť. Má pravdu?

No a sme pri názoroch na prácu iných. Osobne si myslím, že práca lekárov prvého kontaktu bola v mnohých aspektoch ešte náročnejšia ako práca lekárov v nemocnici. Pravda je, že ešte stále nemáme kauzálny liek, respektíve účinnú liečbu na COVID-19. Ambulantná starostlivosť zlyhávala aj v USA, Nemecku, vo Francúzsku, v Česku, Maďarsku, Poľsku, Rakúsku, či Taliansku? Veď všade bolo veľa chorých a plné nemocnice. Či COVID-19 je problém len na Slovensku? Mne to pripadá, že ľudia z tej iniciatívy akoby nevideli, čo sa dialo a deje všade vo svete, že nikde nebol nikto na pandémiu pripravený a skolabovali zdravotné systémy štátov, v ktorých nie je zdravotníctvo tak personálne a finančne poddimenzované ako u nás.

Priniesla by niečo takáto diskusia? Pomohla by pacientom?

Nie. Myslím si, že diskusiu by nakoniec „vyhral“ ten, kto by bol lepší diskutér, nezáležalo by na tom, kto je odborník. Jeden z tých odborníkov, ktorí žiada takúto diskusiu, považuje našu liečbu v nemocniciach za neúčinnú či dokonca za škodlivú. No najmä ostro vystupuje proti očkovaniu, od začiatku pandémie volá po dodržiavaní jedného liečebného protokolu z USA, ktorý však nebol zostavený odbornou spoločnosťou, ale skupinou lekárov. Teraz vyšla upravená verzia protokolu a čuduj sa svete: je tam nový bod číslo sedem, ktorý hovorí o tom, že vakcíny dokázali svoju účinnosť v prevencii ťažkého COVID-19. Náš odborník to však na sociálnej sieti zverejnil tak, že časť o vakcinácii jednoducho odstrihol. Každého, kto ho na to upozornil, zablokoval a jeho komentár vymazal. Tak sa pýtam, či chce tento človek vôbec diskusiu, keď sám žiadnu nepripúšťa.

Počas druhej vlny ste museli slúžiť pri trojnásobnom počte lôžok, pričom ventilovaných COVID-19 pacientov bolo 84. Skončil u vás aj zaočkovaný pacient v spojitosti s nežiaducimi účinkami?

Nie, ale tým nechcem povedať, že by sa to malo podceňovať.

Stretli ste sa s tým, že by niekto odmietol dostať krv od zaočkovanej osoby?

Naši pacienti su väčšinou v umelom spánku a nemajú na výber. Na druhej strane my lekári pri lôžku nevieme zistiť, či bol darca zaočkovaný.

Tretia vlna sa začala. Čoho sa obávate?

Približne vieme, čo nás čaká. Máme lepšie zvládnutú logistiku a manažment pacienta. Nepredpokladám, že by to malo byť také ako na jar. Ale musíme byť pri delta mutácii opatrní. Stále viac sa ozýva tvrdenie, že delta je len soplík. No, ale „soplík“ je to v tých krajinách, kde sú zaočkovaní a chránení. Keď sa však pozrieme napríklad na Rusko, kde majú 26-percentnú plnú zaočkovanosť, denne im tam v priemere zomiera osemsto ľudí a tam môžeme vidieť, ako to vyzerá, keď pandemická vlna chytí nezaočkovanú populáciu.

Spomínalo sa, že po druhej vlne nastane odliv personálu. Pocítili ste to?

Áno, odišli najmä sestry, ale aj lekári. Navyše, k nám na jednotku intenzívnej starostlivosti COVID-19 pacientov vozia z okolia, teda nielen z Petržalky, ktorá je našou spádovou oblasťou. Naše sestričky sú teda od zimy permanentne v COVID-19 prostredí a skutočne už toho majú dosť. Preto niektoré odchádzajú mimo zdravotníctva či do nemocníc, kde covidových pacientov momentálne nemajú, teda do menších či súkromných nemocníc. Osobne si myslím, že by každá nemocnica mala mať covidové zóny, kde by ošetrovala COVID-19 pacientov zo svojej spádovej oblasti. Lebo ak to bude takto pokračovať a pacienti budú pribúdať, v našej nemocnici hrozí úplne vyhorenie sestier na najťažších oddeleniach.

Ako je to s pandemickými príplatkami? Na jar dostávali zdravotníci príplatok sedem eur za hodinu práce na COVID-19 oddelení.

Presne vykazujú hodiny strávené v covidovej zóne, čo je v pohode, ale zdravotníci pracujúci na jednotkách intenzívnej starostlivosti či anestéziologicko-resuscitačných oddeleniach by mali mať stály rizikový príplatok bez ohľadu na COVID-19. Tým by sa nám určitým spôsobom podarilo stabilizovať personál. Tam by sa mala začínať aj reforma systému, nie nové budovy či presuny oddelení, ale stabilizáciou personálu.

Cítite podporu zo strany štátu?

Nie, necítim. Politici vedia, že my pacientov neopustíme a budeme ich liečiť. Pozrite sa na okolité krajiny – tam štátna moc sama vyšla s tým, že treba zdravotníkov ohodnotiť a motivovať. Tu musíme za všetko bojovať. Aj za kolegov môžem povedať, že zdravotníci sú z tých sľubov už unavení.

© Autorské práva vyhradené

588 debata chyba
Viac na túto tému: #koronavírus #Jakub Hložník