Dvořák: Ak neurobíme reformu, hazardujeme so zdravím pacienta

Oskar Dvořák vedie na ministerstve zdravotníctva reformnú sekciu. Rezort zdravotníctva tvrdí, že na najväčšiu zmenu za posledných 17 rokov a na reformnú snahu sú naviazané financie z plánu obnovy.

, 23.10.2021 11:00
Oskar Dvořák Foto: ,
Oskar Dvořák je riaditeľom Sekcie reformnej agendy ministerstva zdravotníctva. Jeho úlohou je dodať politikom im čo najkvalitnejšie podklady.
52

Najskôr však reformu musí schváliť parlament, no reforma nemá istú politickú podporu a minister Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO) vie, že sa nemôže spoľahnúť na koaličných partnerov. Šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár si síce uvedomuje, že optimalizácia siete nemocníc je na Slovensku nevyhnutná no jedným dychom dodáva, že bol do parlamentu zvolený ľuďmi z regiónov a tvrdí, že nemôže ísť proti nim. Ak nebude zákon o optimalizácii schválený do konca roka, Slovensko príde o 1,5 miliardy eur.

Ako dokážete ustrážiť, že po naliatí peňazí do slovenského zdravotníctva nastanú aj systémové zmeny a financie nepôjdu len do zatepľovania budov?

Garancia, aby sme len nemíňali, ale financie aj zmysluplne využili, je práve v pláne obnovy. Príkladom je reforma nemocníc. Európska komisia podmienila čerpanie investícií určitými reformami. Napríklad optimalizácia siete nám do budúcnosti vytvára určitý investičný plán – aby sme vedeli, kde stavať, rekonštruovať, kupovať prístroje, kam smerovať personál. Rovnako je to aj s ambulanciami. Ak budeme mať zadefinovanú novú sieť a budeme vedieť, kde máme nedostatkové regióny z pohľadu ambulancií, tak zmysluplne budeme smerovať peniaze do kritických regiónov. My tie peniaze bez toho, aby sme spravili reformy, nedostaneme.

VIDEO: Oskar Dvořák o nutnosti zreformovať zdravotníctvo.

Reformy by sa však dali spraviť aj bez európskych peňazí.

Áno, dali by sa urobiť, no peniaze sú veľkou motiváciou. Priznávam, že tieto reformy, ktoré teraz robíme, sú potrebné a mali byť urobené už dávno, ale tým, že na to teraz Európska komisia nadviazala aj balík peňazí, zvyšuje motiváciu politikov tentoraz ich už prijať.

Dajú sa podľa vás za peniaze skryť aj nepopulárne reformy?

Reformy sú vo všeobecnosti nepopulárne, no je otázne u koho. V aktuálnych prieskumoch vidíme, že 70 percent ľudí reformy podporuje. Často stojíme proti menšine, ktorá je hlučnejšia alebo má lepší mediálny priestor. Ani sme nepredpokladali, že by to išlo bez odporu. Je to najväčšia zmena za posledných 17 rokov. Sám by som bol prekvapený, keby tu nebola žiadna diskusia. Ubezpečujem všetkých, že sme reformy pripravení vysvetľovať, aby všetci pochopili ich benefity. Myslíme na pacienta a reforma mu pomôže aj čo sa týka kvality.

Kritika reformy

Dostávate však kritiku za to, že reformu ste pripravovali od stola z Bratislavy.

Výrazne sa ohradzujem proti tomu, že to je pripravované od stola. Nezačíname na zelenej lúke. Toto je za posledných dvadsať rokov už piaty pokus o reformu nemocníc. Nadväzujeme na stratifikáciu, ktorú sme za rok práce dotiahli ďalej. Na to, aby bola reforma úspešná, potrebujeme tri piliere. Prvým je analytická a technická príprava. Túto domácu úlohu sme si začali robiť pred rokom. Druhým je finančné krytie, čo nám poskytuje práve plán obnovy, a zároveň potrebujeme politickú podporu. Tá je však dynamická. Keď sme začínali rokovania, tak sme si museli byť istí, že nás podporuje premiér, že nás podporuje vláda a koaliční partneri. Vláda i koaliční partneri to schválili. Bez toho by sme sa ďalej nepohli. Nesúhlasím s tým, že to je robené od stola.

No líder hnutia Sme rodina Boris Kollár vníma aj reformu súdnictva, aj optimalizáciu siete nemocníc ako nástroj na vyľudnenie regiónov. Čo si o tom myslíte?

Chápem obavy, je to najväčšia vec, čo sa bude v zdravotníctve diať za posledných 17 rokov. Obavy sú namieste. Môžem však sľúbiť, že náš odborný tím bude pracovať ako doteraz – čo najtransparen­tnejšie a najodbornejšie. My nie sme politici, našou úlohou je pripraviť čo najkvalitnejšiu reformu pre politikov. V medzirezortnom pripomienkovom konaní sme dostali 1 200 pripomienok. Reforma je rozsiahla a sme do nej tlačení aj Európskou úniou.

Zostanem pri regiónoch, v ktorých majú problém s nedostatkom všeobecných lekárov. V minulosti boli podobné aktivity v rámci rezidenčného programu, o ktorom nikto nevie, koľko lekárov priniesol. Myslíte si, že to zmeníte?

Priemerný vek všeobecných lekárov pre dospelých je 59 rokov, pediatrov 61. Máme prestarnutých lekárov a máme ich málo. Dokopy nám chýba približne päťsto lekárov a stav je kritický. Nemáme žiaden signalizačný mechanizmus, ktorý by nám ukázal, kde presne a koľko lekárov chýba. Keď nový lekár doštuduje, nevie, kam má ísť, kde má šancu ambulanciu uživiť. V prvej fáze sa sústredíme na to, že vytvoríme seriózny mechanizmus siete všeobecných lekárov, ktorý bude vedieť povedať, v ktorom okrese je problém a ako veľmi je vypuklý. Buď sú tam zlé dojazdy, prestarnutí lekári, alebo príliš veľa pacientov. Vo chvíli keď budeme mať takúto mapku, tak budeme vedieť, ktoré regióny sú najkritickejšie a tam budeme smerovať podporu.

Akú podporu?

Všeobecný lekár je platený z kapitácie a preto musí nabrať poistencov, za ktorých dostáva paušálnu platbu. To tvorí približne 80 percent jeho príjmu. My hovoríme, že o toto sa nebude musieť rok strachovať, pretože dostane 60-tisíc eur od štátu. Tie štartovacie peniaze slúžia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a nebude sa musieť zbytočne zadlžovať a vďaka tomu niektoré regióny zatraktívnime. S touto podporou začneme v tých najkritickejších okresoch. Keď dokončíme túto časť reformy a získame dostatok lekárov, tak sa pozrieme na to, čo by mali tí lekári vykonávať. Keď to budeme vedieť, budeme musieť prispôsobiť platobné mechanizmy. Pretože ak im pridáme kompetencie, ale nezmeníme platby, tak ich robiť nebudú. Museli sme začať z tohto konca, lebo inak by sme narazili na to, že nemáme dostatok lekárov na to, aby mohli mať viac kompetencií.

Investície do zdravotníctva z plánu obnovy

Investície do zdravotníctva z plánu obnovy
Moderná a dostupná zdravotná starostlivosť – 1,163 miliardy eur
Projektová príprava a riadenie 58 miliónov eur
Výstavba nových nemocníc, rekonštrukcia existujúcich a doplnenie vybavenia 998 miliónov eur
Digitalizácia zdravotníctva 41 miliónov eur
Výstavba a obnova staníc záchrannej zdravotnej služby a obnova vozidlového parku 55 miliónov eur.
Podpora primárnej ambulantnej starostlivosti 11 miliónov eur
Duševné zdravie – 105 miliónov eur
Výstavba komunitných zariadení 75 miliónov eur
Modernizácia diagnostických metód 8 miliónov eur
Obnova materiálovo-technického vybavenia 1 milión eur
Humanizácia oddelení v ústavnej starostlivosti 11 miliónov eur
Vzdelávanie personálu 7 miliónov eur
Národná linka podpory duševného zdravia 1 milión eur
Dlhodobá starostlivosť – 265 miliónov eur
Rozšírenie a obnova komunitnej starostlivosti 193 miliónov eur
Rozšírenie a obnova následnej ošetrovateľskej starostlivosti 32 miliónov eur
Rozšírenie a obnova paliatívnej starostlivosti 20 miliónov eur

Nedostatok personálu

Kde na to zoberiete ľudí? Ako získate personál? Kto bude ochotný odsťahovať sa napríklad do Gemera?

Je množstvo lekárov, ktorí odchádzajú z regiónov študovať a potom nemajú príležitosti na to, aby sa vrátili a uživili v regióne. Toto je nástroj, ktorý im vytvára motiváciu sa tam vrátiť a dostávajú garanciu, že tam prežijú. Keď je niekde málo lekárov, tak sa dá predpokladať, že tam je veľa pacientov a tí k nim nevyhnutne prídu. Prvé ambulancie by mohli byť už v roku 2023.

Ako sa zmení sieť rýchlej zdravotnej pomoci? Dostane sa pacient do nemocnice včas?

Súčasný systém je nastavený tak, že pacient nemá garantovaný dojazd do nemocnice. Teoreticky sa môže stať, že ak nič neurobíme, tak začnú nemocničné oddelenia zanikať a niekde sa dojazd môže natiahnuť aj na viac ako hodinu, dve. My chceme historicky prvýkrát zadefinovať, že pacienti budú mať garanciu 30 minút dojazdu do najbližšej nemocnice. Keď sa pozrieme na Rakúsko, tak tam majú 45 minút, v Nemecku je to hodina. V tomto sme prísnejší ako oni. Plán obnovy počíta s tým, že keď zoptimalizujeme sieť nemocníc, tak potrebujeme zmeniť sieť záchraniek.

No plán je do roku 2026, stihnú sa všetky verejné obstarávania?

Sieť záchraniek budeme vedieť mať hotovú už skôr. V pláne obnovy spomíname aj nákup nových staníc, nákup nových vozidiel, to musíme do roku 2026 stihnúť. No to, ako bude sieť usporiadaná, musí byť hotové do konca budúceho roka.

Bude na novú sieť dostatok záchranárov?

Nechceme automaticky zvyšovať počty záchranárov ani sanitiek, ale vhodnejšie ich zorganizovať, presunúť. Chceme hlavne zmodernizovať ich vybavenie a vytvoriť im nové, moderné stanoviská, body. Ak totiž upravíme sieť nemocníc, budeme musieť upraviť aj sieť záchraniek. Peniaze na vybudovanie nových stanovísk máme.

Koľko nemocníc bude zrekonštruovaných a koľko nových sa postaví?

Na výstavbu pôjde 800 miliónov eur, na rekonštrukcie má ísť 150 miliónov, zhruba 50 miliónov je na prístrojové vybavenie a 30 miliónov na transformáciu. Zatiaľ je zadefinované, že sa ráta s hrubou stavbou Rázsoch a politickou prioritou aj podľa premiéra je nemocnica v Martine. Ostatné projekty sú otázkou politických rozhodnutí. Vláda sa musí rozhodnúť, či z toho postavíme ďalšiu veľkú nemocnicu, alebo napríklad tri menšie.

Je reforma experiment?

Môže prísť nová vláda, ktorá nemusí súhlasiť s tým, ako sú v pláne nastavené míľniky. Aký flexibilný je plán obnovy, ak sa niekto rozhodne, že to chce robiť inak?

Po prvé, plán obnovy nemôže trvať dlhšie ako do roku 2026. Po druhé, je to zhruba polročný proces, keď musí byť plán obnovy vypracovaný nanovo, musí byť schválený vládou aj Európskou komisiou. Ak by sa niekto rozhodol za rok meniť plán, tak riskuje, že do roku 2026 to nestihne vyčerpať a premárni tak príležitosť mať zdroje zainvestované do nemocničnej štruktúry.

Optimalizácia nemocničnej siete sľubuje bezpečnejšie zdravotníctvo pre pacienta. Prezident Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský argumentuje, že vôbec nerieši personálny problém. Lekári podpisujú deklaráciu, že nebudú brať nadčasy a narastajú obavy, ako bude zdravotníctvo po tretej vlne vyzerať. Neprehĺbi reforma tento problém ešte viac?

Práve naopak, skôr prispeje k stabilizácii personálu. Ten problém nemáme len my a bude sa prehlbovať, ak nič neurobíme. Je to problém, ktorý by sme riešili bez ohľadu na nemocničnú reformu. Na ministerstve sa tejto otázke venujú samostatné tímy. Aj minister zdravotníctva povedal, že preňho sú pri rokovaniach prioritou platy zdravotníkov. Spolu s tímom na ministerstve však chce riešiť aj vzdelávanie, atestácie. Priznávam, reforma nie je všeliek na personál, ale je to jeden z faktorov, ktorý môže pomôcť, keďže prispeje ku kvalite pracovného prostredia – prinesie nové budovy, moderné vybavenie.

Lekár Visolajský nazýva túto reformu experiment. Myslíte si to aj vy?

Nie, keby sme túto reformu nerobili, bola by to nezodpovednosť voči pacientovi. Len by sme sa prizerali živelnému zániku nemocníc a oddelení. Ak nič neurobíme, tak o päť rokov môžeme stáť pred katastrofickým scenárom a budeme si len klepať po čele, že sme nič neurobili, keď sme mali historickú šancu.

Čo ak náhodou z toho vyjde experiment? Čo ak sa nepodarí zohnať ľudí do regiónov, čo ak sa naplnia slová Borisa Kollára a tie regióny sa vyľudnia, kto bude zodpovedný?

Zodpovední sú vždy politici, pretože prijímajú rozhodnutia a majú politickú zodpovednosť. Mojou úlohou a úlohou stoviek ľudí, ktorí sa na prípravách reformy podieľali, je dodať im čo najkvalitnejšie podklady. Nerobíme to experimentálne. Vchádzame z minulých skúseností, zo skúseností odborných spoločností, zo skúseností zo zahraničia a z vedeckej literatúry, ktorá hovorí o koncentrácii výkonov. Nemyslím si, že je to experiment, naopak, hazardovanie so zdravím pacienta by bolo, ak by sme nič neurobili.

Ciele a realita

Slovenské zdravotníctvo má investičný dlh päť miliárd eur, z plánu obnovy dostaneme jeden a pol miliardy eur. Veríte, že tie peniaze dokážu niečo zmeniť?

Je to obrovský balík peňazí, ktorý by sme inak nedostali. Ministerstvo zdravotníctva dáva len na kapitálové výdavky, teda na rekonštrukcie, nákup prístrojov približne sto miliónov ročne. Teraz dostávame balík, ktorý pokrýva 15 investičných rozpočtov. Myslím si, že naozaj by to bolo premárnenou historickou príležitosťou, keby sme to nevyužili.

Budú sa nemocnice prispôsobovať aj možným ďalším pandémiám?

Zohľadňujeme to, no všetky nemocnice nám hovoria, že problémom nie je usporiadanie lôžok, ale ich kvalita. Sú to staré budovy, ktoré majú na chodbe jedno sociálne zariadenie a nevedia pacientov izolovať. Nemajú kyslíkové rozvody, nemajú dostatok anestéziológov ani sestier.

Ako sa zmenia ambulancie pre pacienta? V roku 2026 príde do ordinácie a čo môže čakať?

Nedostatok lekárov je občas neviditeľný. Pacient to vníma na tom, že sa nevie dostať k lekárovi a ak sa k nemu dostane, tak má naňho málo času. My si od toho sľubujeme, že keď vznikne aspoň 170 nových ambulancií, tak pacienti v regiónoch pocítia, že budú mať lekára, ktorý na nich bude mať čas.

Dokedy musia byť splnené prvé míľniky? Kedy musí byť reformný zákon predložený v parlamente?

Ten dokument musí najskôr prejsť prvým, druhým a tretím čítaním. V druhom čítaní je možnosť pozmeňovacími návrhmi ho zmeniť. Nevieme povedať, čo sa môže v parlamente stať, ale myslíme si, že kvalita tohto materiálu je taká vysoká, že by mohol v aktuálnej podobe prejsť. Zákon musí byť účinný už v prvom kvartáli 2022, teda musíme ho prijať do konca roka.

Aké oddelenia zostanú v nemocnici, keď sa zmení na komunitnú?

Každá komunitná nemocnica môže byť iná. Napríklad sú regióny, kde je väčšia pôrodnosť, takže pôrodnice v tomto regióne zachováme. Každá komunitná nemocnica musí však mať základnú urgentnú starostlivosť. Môže mať jednodňovú chirurgiu, pretože to, čo sa muselo pred dvadsiatimi rokmi hospitalizovať a týždeň riešiť na lôžku na operačnej sále, sa dnes dá vyriešiť za jeden deň. Takisto tam môže byť sonograf, CT, magnetická rezonancia alebo rehabilitácie. Niekde môžu vzniknúť neurorehabilitačné centrá. Inšpirovali sme sa v tom Nemeckom, kde ak sa vám prihodí mozgovocievna príhoda, tak je extrémne dôležité, ako skoro sa dostanete na rehabilitáciu. Týchto zariadení máme nedostatok a populácia bude len starnúť a komunitné nemocnice budú dôležitou zložkou slovenského zdravotníckeho systému. Nedegradoval by som ich.

Na Slovensku vraj už teraz prebieha živelná stratifikácia, myslíte si to aj vy?

Stáva sa, že zanikne pôrodnica. Alebo niekde sa na dva mesiace zavrie oddelenie a povedia, že maľujú, no viac ho neotvoria. Našou povinnosťou je zasiahnuť, urobiť riadenú transformáciu siete. Na Slovensku je jedna z najhustejších sietí nemocníc v celej Európe.

Oskar Dvořák (30)

pôsobí ako generálny riaditeľ sekcie reformnej agendy na ministerstve zdravotníctva, kde vedie reformy nemocničnej a ambulantnej siete. Vyštudoval politológiu a verejnú politiku so zameraním na zdravotníctvo na Univerzite Komenského. Zdravotníctvu sa ako analytik začal venovať v Transparency International, neskôr päť rokov pôsobil ako zdravotnícky expert v tíme Miroslava Beblavého.

© Autorské práva vyhradené

52 debata chyba
Viac na túto tému: #zdravotníctvo #Vladimír Lengvarský #reforma #plán obnovy #optimalizácia siete nemocníc #nemocnica Rázsochy #nemocnica
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy