„Sucho potom býva vystriedané intenzívnymi lejakmi, pričom počas nich atmosférické zrážky nedokážu v krátkom čase vsiaknuť do pôdy a veľa vody z krajiny odtečie vodnými tokmi. Krajina sa tak vysušuje,“ vysvetľuje Matejovič. K celkovému vysušovaniu krajiny podľa neho prispievajú aj mierne zimy. Sneh sa vyskytuje sporadicky a aj na horách ho je menej ako v minulosti.
Klimatológ konštatuje, že sneh na horách sa často roztopí v prvej polovici marca. Dôsledkom je potom menej vody aj vo vodných tokoch. „Sneh je totiž prirodzenou zásobárňou vody, preto sme na jar často konfrontovaní s nedostatkom vlahy,“ spresnil Matejovič. Dodal, že zásobárňami vody počas obdobia sucha sú lesy.
Čítajte viac Superboháči ženú planétu do záhuby: Ich vily, lietadlá a jachty nás zaplavujú uhlíkom
V dôsledku teplejšej klímy sa podľa klimatológa na Slovensku lepšie darí teplomilným plodinám, ako je napríklad vinič či niektorá zelenina. Na pestovanie týchto plodín je však dôležitá vlaha. V budúcnosti tak môžu nastať problémy s vodou, a tým môže byť ohrozená aj úroda, uvádza. „Preto treba čo najviac vody akumulovať v krajine vybudovaním vodných nádrží, jazier a rybníkov, dôležitú funkciu v krajine plnia tiež močiare, mokrade a riečne poldre,“ hovorí Matejovič. Investície do vodnej infraštruktúry sa podľa neho v budúcnosti určite vrátia.