Pandémia sa pre vládu skončila, opatrenia nepredĺži 'ani o deň'

Do konca marca by sa krajina mala vrátiť k normálu, ohlásili spoločne premiér Heger a minister Lengvarský.

, , , 16.02.2022 10:26, aktualizované: 14:47
Eduard Heger, Vladimír Lengvarský Foto: ,
Premiér Eduard Heger a minister Vladimír Lengvarský ohlasujú 16. februára 2022 koniec pandemických opatrení proti koronavírusu na Slovensku. Štát by sa mal dostať do normálu do konca marca.
debata (209)

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) spoločne s ministrom zdravotníctva Vladimírom Lengvarským (nom. OĽaNO) pred rokovaním vlády predstavili návrh na zrušenie protipandemických opatrení. Opatrenia sa podľa Hegera nebudú predlžovať ani o jeden deň.

„Návrh je rozdelený do dvoch fáz. Prvá fáza nastane 28. februára. Zrušia sa režimy OTP, OP aj OP+, bude už len režim základ,“ tvrdí premiér pričom uvoľnenie opatrení je návrhom konzília odborníkov.

VIDEO: Heger: Rušíme opatrenia, život sa vráti do normálu.

„Prevádzkové hodiny budú od 28. februára predĺžené do 24. hodiny,“ vyhlásil minister Lengvarský. Koncom februára sa zároveň zruší domáca karanténa pri kontakte s pozitívnym žiakom v triede, navýši sa kapacita pri nízko a stredne rizikových podujatiach a k istému uvoľneniu dôjde i pri svadbách, či večierkoch.

„Uvoľnia sa opatrenia aj pre šport, wellness, fitness, ubytovacie zariadenia, či reštaurácie,“ spresnil Heger.

Druhá fáza nastane od 28. marca. „Zrušíme kapacitné obmedzenia, zrušíme obmedzenie prevádzkových hodín a upravíme povinnosť nosenia respirátorov a rúška,“ priblížil premiér.

Heger zhodnotil, že sú to skoro dva roky odkedy bol na Slovensku nájdený prvý prípad ochorenia covid. „pre celý svet to boli dva nesmierne bolestivé roky, ktoré nás zlomili ľudsky ale aj ekonomicky. Covid zostáva prítomný v našich životoch a na základe aktuálnej situácie a poznatkov ktoré dnes máme už nebude diktovať pravidlá, ako máme žiť,“ vyhlásil Heger.

Podrobnosti budú známe po rokovaní a následne sa pretavia do vyhlášok hlavného hygienika.

Slovensko je pred vrcholom vlny omikronu

Minister Lengvarský (nom. OĽaNO) hovorí, že nemocnice čaká najťažšie obdobie, no vidí už koniec. Jeho rezort chystá postupné uvoľňovanie opatrení a o dva týždne sa rozbehne naplno aj biela medicína. „Do konca marca by sme mali prejsť do normálneho režimu,“ tvrdí minister.

Vlani v polovici novembra vydal Lengvarský nemocniciam pokyn na obmedzenie bielej medicíny, teda plánovaných zákrokov. S covidom bolo vtedy hospitalizovaných vyše 2 800 ľudí a voľných umelých pľúcnych ventilácií nebolo ani dvadsať. V utorok bolo v nemocniciach 2 387 pacientov s covidom, situácia je však oveľa pokojnejšia. Momentálne na oddeleniach intenzívnej medicíny leží 253 chorých a na pľúcnej ventilácii ich je 101.

„V posledných dňoch počet hospitalizovaných stúpa, aktuálne máme 209 covidových pacientov. Približne pred dvoma mesiacmi, 16. decembra bolo u nás 320 ľudí s covidom,“ priblížila hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava Petra Lániková. Aj preto táto nemocnica rozširuje „spektrum plánovaných zákrokov“.

Nemocnice v týchto dňoch prijímajú takmer 300 pacientov s ochorením COVID-19 denne. Vidieť to aj na výjazdoch záchrannej zdravotnej služby. „Aj keď vidíme prvé náznaky prípadného vrcholu medzi prípadmi, medzi výjazdmi ešte stále pretrváva rast. Najviac výjazdov bolo v minulom týždni v Prešovskom a Košickom kraji,“ spresnil Matej Mišík z Inštitútu zdravotných analýz.

Minister Lengvarský pre Pravdu povedal, že zatiaľ nechce situáciu podceniť a spustiť bežnú operatívu. „Ale pozastavenie neznamená, že je vypnutá. Podľa údajov Inštitútu zdravotných analýz majú nemocnice plánovanú operatívu rozbehnutú zhruba na 80 percent. Problémy nemocniciam aktuálne nespôsobujú preplnené infekčné oddelenia, no chýbajúci personál,“ priblížil Lengvarský.

Spustenie bežnej operatívy je veľmi dôležité. Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévyová zdôrazňuje, že pribudnú noví pacienti so závažnými ochoreniami, ktoré sa pre zanedbané prevencie nepodarilo podchytiť vo včasných štádiách. „Zvýši sa aj počet invalidných dôchodcov a finančné náklady na zdravotnú starostlivosť a na sociálne zabezpečenie sa budú výrazne navyšovať,“ doplnila.

Zatiaľ je však podľa Lengvarského Slovensko na vrchole vlny omikronu. „Do siedmich dní sa to odzrkadlí v nemocniciach,“ pokračoval minister. Za posledných päť dní pribudlo 81-tisíc pozitívnych PCR testov. Najväčšiu skupinu covidových pacientov v nemocniciach tvoria ľudia starší ako 65 rokov a očakáva sa, že ich počet bude do konca februára rásť.

„V súčasnosti je hospitalizovaných 1 347 seniorov, pričom 817 ich nie je zaočkovaných,“ priblížila hovorkyňa Národného centra zdravotníckych informácií Alžbeta Sivá. Umelú pľúcnu ventiláciu podľa nej potrebuje 50 seniorov s covidom.

„Vzhľadom na to plánované zákroky naplno spustíme najskôr o dva týždne,“ dodal Lengvarský. No už teraz chystá postupné uvoľňovanie opatrení koncom februára. „Niektoré obmedzenia zrušíme úplne a do konca marca by sme mali prejsť do normálneho režimu,“ spresnil.

„Čo sa týka rúšok, tie budú patriť medzi posledné opatrenie, ktoré budeme rušiť. Aj naďalej ich budeme minimálne nosiť v nemocniciach či v domovoch sociálnych služieb, teda na miestach, ktoré sú rizikové pre starších občanov,“ dodal.

O týždeň sa končí núdzový stav, ktorý vláda vyhlásila 25. novembra. Lengvarský tvrdí, že už by sa nemal predlžovať. Proti sú aj strany Za ľudí a SaS.

Nemocnice: Blížime sa k normálu

Väčšina nemocníc na Slovensku má reprofilizované covidové oddelenia zaplnené zhruba na tretinu. Niektoré zariadenia však bežných pacientov nateraz odmietajú.

„Vzhľadom na narastajúci počet covid pozitívnych pacientov v našom zdravotníckom zariadení nevieme odhadnúť, kedy by sme mohli plánovanú operatívu spustiť, všetko závisí od vývinu epidemiologickej situácie,“ uviedla hovorkyňa Fakultnej nemocnice Nitra Tatiana Kubinec. Pripomína, že akútne operačné výkony a zákroky vykonávajú okamžite bez obmedzení.

„Faktom zároveň je, že priebežne evidujeme mierny nárast počtu pozitívnych zdravotníkov, pričom priebeh ich ochorenia je bezpríznakový alebo s miernymi príznakmi, čo vytvára predpoklad, že sa nám späť k lôžkam vracajú po päťdňovej karanténe,“ dodala. Z počtu 1 333 zdravotníkov je v Nitre aktuálne v karanténe 83 z nich.

No s obmedzením plánovanej operatívy vzrástol počet pacientov vyžadujúcich akútne operácie. „Vzhľadom na dlhotrvajúcu pandémiu a výpadky sa mnohým pacientom vyvinul zdravotný stav a ochorenie do takej miery, že bolo potrebné vykonať zákrok,“ priznáva hovorkyňa Fakultnej nemocnice F. D. Roosevelta Banská Bystrica Ružena Maťašeje.

Nemocnice, ktoré denník Pravda oslovil, sa však zhodli, že „situácia sa stabilizuje a pomaly sa začneme vracať do normálneho režimu“.

„K utorku máme z pracovného procesu vyradených spolu 191 zamestnancov – z uvedeného počtu je 67 infikovaných koronavírusom, 55 sa nachádza v domácej karanténe a zvyšok tvoria iné PN. Napriek výpadku personálu situáciu zvládame,“ zdôraznila hovorkyňa Fakultnej nemocnice Trenčín Martina Holecová.

Ešte nie je po všetkom

Opakované zatváranie a otváranie bielej medicíny však výrazne znížilo dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Čakacie lehoty, ktoré pacienti pred nástupom pandémie počítali na mesiace, sa dnes podľa Asociácie na ochranu práv pacientov predlžujú na roky.

„Opatrenia prijaté na zamedzenie šírenia koronavírusu prispeli k zmene životného štýlu mnohých z nás. Záujem o preventívne prehliadky, ktoré Slováci zanedbávali aj pred pandémiou, poklesol príchodom koronavírusu ešte viac,“ ozrejmila.

Upozorňuje, že preventívne prehliadky netreba zanedbávať, pretože môžu zachrániť život. „Dospelí majú nárok na prevenciu u svojho všeobecného lekára každé dva roky. Na preventívnu prehliadku do zubnej ambulancie by sme mali chodiť raz ročne,“ pripomína Lévyová. Podobne je tomu podľa nej aj u žien, ktoré majú nárok na preventívnu prehliadku u svojho gynekológa raz ročne a muži nad 50 rokov u urológa raz za tri roky. „U ľudí nad 50 rokov a vo zvýšenom riziku je namieste aj návšteva gastroenterolo­gickej ambulancie, v ktorej absolvujú raz za 2 roky test na okultné krvácanie alebo raz za 10 rokov kolonoskopické vyšetrenie,“ uzavrela.

Lévyová pripomína, že „táto rovnica má však ešte jednu veľmi dôležitú premennú, a tou je počet lekárov, sestier a zdravotníkov, ktorí dlhodobo avizujú potrebu navýšenia miezd“. „Odchod tisícov lekárov, sestier a zdravotníkov zo systému a na druhej strane nárast pacientov na čakacích listinách napovedajú, že nás čakajú náročné mesiace až roky,“ dodala.

209 debata chyba
Viac na túto tému: #pandémia #koronavírus
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy