Nateraz Ukrajina Kyjev ubránila. Nevieme, čo je presne cieľom tej druhej fázy ruskej operácie. Oni tvrdia, že sa idú teraz viac zameriavať na Donbas, ale je otázne, či sa to pri tom Donbase aj skončí. Ak sa Rusom podarí dobyť Donbas, prípadne by udržali Mariupoľ, čím by pozemne prepojili Krym s Donbasom a so zvyškom Ruska, potom by bolo otázne, či sa tam zastavia. Bude im to stačiť, budú to vedieť deklarovať ako víťazstvo, prípadne sa nadýchnu na ďalšiu ofenzívu? Toto my nevieme. Momentálne to vyzerá tak, že bezprostredné nebezpečenstvo Kyjevu zo zeme nehrozí. Na druhej strane ale v rámci preventívnych úderov alebo udržiavania napätia môžu Rusi Kyjev stále bombardovať raketami alebo letectvom.
Kde teraz Rusi smerujú svoju najväčšiu vojenskú pozornosť?
Okrem Mariupoľa, kde teraz Rusi s jeho obrancami vyslovene bojujú až mestský boj, najväčšia koncentrácia ruských jednotiek a bojov je aktuálne okolo mesta Izium, ktoré leží na rieke Donec medzi mestami Charkov a Doneck. Rusi ho dobyli prvého až druhého apríla a je predpoklad, že budú pokračovať na juh a pokúsia sa ovládnuť zvyšok Luhanskej a Doneckej oblasti.
V akom stave je dnes Mariupoľ, ktorý bol veľmi dlho ostreľovaný a bombardovaný. Prečo sa ho Rusom stále nepodarilo obsadiť? Kto sa tam ešte bráni?
Okrem pravidelných síl ukrajinskej armády je tam aj povestný batalion Azov, ktorý v tejto oblasti vznikol a má tam teda svoj teritoriálny pôvod. Tá obrana sa ukázala oveľa efektívnejšia, ako sa predpokladalo. Prekvapuje to nielen nás a Rusov, ale aj západné spravodajské služby a viacerých nezávislých pozorovateľov. Už niekoľko týždňov sa hovorí, že Mariupoľ už každú chvíľu padne, ale ukazuje sa, že to nie je až také jednoduché. Rusi majú problém bojovať v zastavaných územiach. Používajú preto klasickú ruskú taktiku, zrovnať bombardovaním všetko pred sebou a potom do toho priestoru postupovať. Tá ukrajinská obrana je ale efektívna. Mestský boj ale vždy zvýhodňuje obrancu, takže pravdepodobne aj preto tá ukrajinská obrana ešte stále drží. Aj keď už nie je v najorganizovanejšom stave a tvoria ju skôr rôzne sily odporu v jednotlivých štvrtiach a ich uliciach.
Viacerí analytici, aj váš kolega Lukáš Visingr, upozorňovali, že Rusko nedokáže túto vojnu utiahnuť viac ako tri mesiace. Zmenil sa v niečom tento odhad alebo aká je perspektíva z hľadiska času?
To je naozaj nesmierne ťažké povedať, pretože nepoznáme ruské ciele v tejto nadchádzajúcej druhej fáze ich operácie. Ruské zdroje sú limitované, ale stále môžu vyhlásiť mobilizáciu, ak by potrebovali získať viac živej sily. Na druhej strane to ale nerieši ich logistické problémy, naopak, by ich to iba prehĺbilo. Síce by mohli povolať 100-tisíc ľudí do zbrane, ale potrebovali by ich aj niečím vybaviť, poslať na front a aj tam ich zásobovať. Takže to nie je také úplne jednoduché. Hovorí sa, že nejaký hmatateľný výsledok budú chcieť Rusi za každú cenu dosiahnuť do 9. mája, keď budú oslavovať Deň víťazstva ako svoj najväčší sviatok. Na ten zhruba mesiac bojov si Rusi ešte vystačia. Na východnej Ukrajine teraz obrancov čakajú ťažké časy. Množstvo ruských jednotiek je tam už unavených a v nekompletných stavoch. Na druhej strane ale tá minimálne kvantitatívna prevaha ruskej armády tam stále je. Takže na najbližší mesiac bojov ešte Rusi podmienky majú. Teraz im ešte môže zahrať do kariet aj to, že ofenzívu nebudú musieť rozťahovať po celej veľkej Ukrajine, ale budú ju môcť koncentrovať len do jedného regiónu. Tým znížia škálu územia, kde prebiehajú boje. V niečom si teda budú môcť aj pomôcť.