Kam sa nalejú peniaze z fondu obnovy? Lekárska fakulta bojuje s Pentou a prehráva

Peniaze z plánu obnovy sú, no nemocnice sa nestavajú. Už niekoľko mesiacov stoja plány nových nemocníc na stole u premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO).

, 27.05.2022 10:00
Vladimír Lengvarský Foto: ,
Ak chce minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský do roku 2026 preinvestovať takmer 1,5 miliardy eur, veľa času mu neostáva.
debata (5)

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO) dúfal, že o tom, kde sa budú nové nemocnice stavať, kde sa bude čo rekonštruovať a čo dostavovať, bude verejnosť vedieť už v apríli.

Pred viac ako dvoma týždňami Lengvarský vyhlásil, že zoznamom nových nemocníc sa bude vláda zaoberať do dvoch týždňov. Nestalo sa tak, pretože koaličná rada sa pre pomoc rodinám a hádkam, odkiaľ na ňu zoberie peniaze, nemala kedy výstavbou či rekonštrukciou nemocníc zaoberať. Premiér Heger na otázku denníka Pravda, či sa rokovania o zdravotníckej problematike niekam pohli, reagoval, že „nemocnice sa hýbu stále“ a odišiel.

Rezort zdravotníctva v tejto otázke zaryto mlčí a minister zdravotníctva sa otázkam ohľadom investícií z plánu obnovy už niekoľko dní vyhýba. Ani v stredu po rokovaní vlády nemali novinári možnosť zistiť, kde je pri schvaľovaní projektov zádrh. Aj bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) kritizoval rezort, že nemocnice do roku 2026 nepostaví. Premiér Heger má pritom dvoch poradcov pre zdravotníctvo. Prvým je viceprezident Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov Michal Weinciller, druhou Helena Hlubocká, asistentka poslanca Krajčího.

VIDEO: Apel lekárov, aby vyrástla nová univerzitná nemocnica.

Medici a finančníci

Dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave profesor Juraj Šteňo zdôrazňuje, že Slovensko má výnimočnú historickú šancu postaviť z európskych zdrojov v hlavnom meste novú modernú univerzitnú nemocnicu. Aj napriek viac ako miliarde eur z plánu obnovy, ktoré sú špeciálne určené na výstavbu a rekonštrukciu nemocníc, Šteňo upozorňuje, že v súčasnosti dochádza v Bratislave k postupnému rozkladu univerzitnej zdravotnej starostlivosti. To podľa neho začína zásadne ohrozovať vzdelávanie budúcich lekárov ako aj dostupnosť kvalitnej zdravotnej starostlivosti s potenciálnym dosahom na celé Slovensko.

Preto považuje za nevyhnutné, aby sa štát postaral o to, že v Bratislave takáto nemocnica vyrastie. Profesor Šteňo si pomáha výrokom bývalého štátneho tajomníka na ministerstve zdravotníctva Petra Ottingera zo začiatku tohto tisícročia. „Nekonečný príbeh univerzitnej nemocnice v Bratislave je obeťou nerozhodnosti, neschopnosti alebo úplatnosti politikov slúžiacich nie občanom, ale finančným skupinám,“ citoval.

Dekan Šteňo naráža na to, že finančná skupina Penta už na budúci rok otvorí v Bratislave novú modernú nemocnicu na Boroch. Spresnil, že už viac ako sedem rokov predstavujú rezortu zdravotníctva koncepciu jednotlivých operatívnych úkonov, ktoré by sa v národnej nemocnici mali vykonávať, no bez odozvy. Zdôrazňuje, že „záujem o výstavbu štátnej nemocnice sa prekrýval so záujmom finančných skupín alebo skupiny". Dekan taktiež vyvracia tvrdenie ministra Lengvarského, že občanovi je jedno, či bude operovaný v štátnej alebo v súkromnej nemocnici, dôležité je, aby bol zoperovaný dobre. „Ak bude zákrok zložitý a drahý a súkromná nemocnice si ho nebude chcieť alebo nebude môcť dovoliť, lebo nechce stratiť zisk, tak to robiť nebude," spresnil Šteňo.

Nemocnicu Bory považuje prinajlepšom za doplnkovú nemocnicu na výučbu. Nemocnica Bory pritom predstavila spoluprácu s českou Lekárskou fakultou Karlovej Univerzity. „Od ministerstva dostal dekan Lekárskej fakulty UK odporúčanie, aby nateraz o spolupráci s Penta Hospitals nerokovali.“. Vraj majú počkať na koncepciu národnej nemocnice. „Služba občanovi nie je kompatibilná so ziskom," dodal dekan Lekárskej fakulty.

Finančná skupina tieto tvrdenia dlhodobo popiera, no faktom je, že nemocnica Bory má slúžiť na rýchle jednodňové zákroky. Šteňo sa preto pýta, kto sa potom postará o polymorbídnych pacientov s viacerými vážnymi diagnózami, či takých, ktorí na lôžku zotrvajú viac ako týždeň. Pravdou však je, že na rozdiel od štátu je to práve finančná skupina, ktorá predstavila reálne projekty nových nemocníc na Slovensku a trúfa si ich do roku 2026 aj postaviť. Len na to najskôr potrebuje požehnanie od štátu.

Investičná skupina Penta je však podľa ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) Slovensku dlžná veľmi veľa. Dodal, že svoj „dedičný hriech“ by mohla zmyť, ak by novopostavenú nemocnicu Bory darovala štátu. Zároveň kritizuje socializmus v zdravotníctve a navrhuje vniesť do sektora trochu kapitalizmu. „Solidarita by mala byť zachovaná, ale musíme byť efektívni vo vnútri," vyhlásil Matovič.

Výsmech a výpovede

Molekulárny biológ Peter Celec pripomína, že legendárna nemocnica Rázsochy sa začala stavať v roku 1987 a aj tak jej hrubú stavbu nakoniec štát zbúral. „Rázsochy stavajú 35 rokov, Cheopsovu pyramídu stihli za 23 rokov,“ posmieva sa molekulárny biológ. Lekárska fakulta pripomína, že študenti majú ísť od tretích ročníkov do nemocníc. Závisí od toho ich výskum a prax.

No lekárska fakulta upozorňuje, že lôžková kapacita na výučbu je v Bratislave nedostačujúca. „Je pre mňa nepochopiteľné, že za 40 rokov všetky vlády a všetci ministri len rozprávajú," hnevá sa prednostka internej kliniky Lekárskej fakulty Soňa Kiňová. Pripomína, že investičné prostriedky, ktoré boli určené pre Univerzitnú nemocnicu v Bratislave, do nej nešli, lebo boli alokované na Rázsochy. „Vláda je priamo zodpovedná za pokles zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Všetky vyspelé štáty majú univerzitnú nemocnicu ako výkladnú skriňu zdravotnej starostlivosti," tvrdí Peter Sabaka z kliniky infektológie a geografickej medicíny Lekárskej fakulty. Prízvukuje, že finančná skupina pacienta nechce liečiť medicínsky, ale ekonomicky. „Ak ale súkromné nemocnice finančných skupín vytlačia Lekársku fakultu UK, tak v budúcnosti nebude mať kto liečiť," upozorňuje Sabaka.

Predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský pripomenul, že nemocniční lekári pohrozili vláde štrajkovou pohotovosťou. „Situácia je tak kritická a hrozí, že tisíce lekárov podajú hromadné výpovede," vyhlásil. Termín výpovedí by mal byť koncom júna. Podotkol, že štátu dali jednotlivé podmienky na zlepšenie kvality zdravotnej starostlivosti a lepšie pracovné prostredie pre zdravotníkov. Jednou z podmienok má byť práve podpora lekárskych fakúlt. Pred pandémiou podľa správy, ktorá bola predložená v roku 2019 Bezpečnostnej rade SR, chýbalo na Slovensku 2 600 lekárov.

„Tá istá správa predpokladala, že do roku 2025 ich bude chýbať viac ako štyritisíc a nič sa zatiaľ nezmenilo," mieni. Dodal, že dnes už to nie je problém nedostatku financií, ale podľa neho to je problém ministra zdravotníctva a premiéra.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #zdravotníctvo #nemocnice #fond obnovy
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy