Prečo? Lebo…
Hřích hovorí, že pri hodnotení nejde ani tak o osobu Igora Matoviča, ale o to, že je súčasťou väčšiny konfliktov. „Ľuďom už ani tak neprekáža on ako osoba, ale to vzájomné doberanie, konflikty. Sme v období, keď ľudia majú množstvo iných tém – riešia pandémiu, infláciu, vojnu. Na ľudí dopadá množstvo negatív a tým pádom im nepridáva, že sa generuje ešte ďalšia negatívna vec. Teda konflikt medzi jednotlivými členmi koalície. Ľudia nemajú radi negatíva,“ upozorňuje Hřích.
„Ľudia to možno hodnotia aj tak, že nezvládol pandémiu, musel odísť z postu premiéra. Je konfliktný, to je tiež črta, ktorá je veľmi negatívne vnímaná. Navyše je konfliktný takmer ku všetkým a, samozrejme, myslím si, že jeho posledné kroky ako akceptovanie spolupráce s krajnou pravicou, roztržka so Sulíkom, to je to, prečo sú ľudia nespokojní,“ myslí si politologička Malová.
Hřích dodáva, že „viac-menej táto vláda nemala zatiaľ príliš veľa času vládnuť“. Časť konfliktov v rámci koalície súvisela s pandémiou, časť so situáciu medzi jednotlivými pandemický vlnami. „Ľudia teda akoby nemali možnosť mať dlhodobú skúsenosť, že táto vláda funguje. Zatiaľ len zažili konflikty,“ podčiarkuje sociológ s tým, že občas koalícia rieši konfliktom aj veci, ktoré by vôbec nemusela.
Poukazuje pritom na dôveryhodnosť k inštitúciám. Za najdôveryhodnejšiu verejnosť pokladá napríklad armádu, ktorá má status dlhodobej servisnej inštitúcie.
„Ľuďom prekážajú konflikty a momentálne by potrebovali trošku viac rutiny a okrem rutinného, bežného vládnutia aj nejakú jasnú informáciu, akým spôsobom sa štát o nich stará, ako im pomáha. Lebo očakávajú, že štát im bude pomáhať, a nie vláda sa o pomoci hádať. Potrebujú vidieť výsledok, nie konflikt. A keď výsledky nemajú, nedôverujú ani štátu, ani politikom,“ dodáva Hřích.