Miesta pre ukrajinské deti vytvorili aj slovenské školy a škôlky. Prieskum medzi 6-tisíc učiteľmi z konca júna ukázal, že ukrajinské deti má v triede viac ako polovica učiteľov slovenských základných škôl. Učitelia sa zhodli, že vnímajú ochotu ukrajinských detí učiť sa po slovensky, ale narážajú na jazykovú bariéru a inú úroveň vedomostí a spôsobilostí týchto žiakov. Až 77 percent pedagógov v prieskume Komenského inštitútu uviedlo, že ukrajinskí žiaci vytvárajú priateľstvá so spolužiakmi, a podľa 69 percent učiteľov začínajú deti z Ukrajiny rozumieť slovenskému jazyku.
Podobne aj podľa analýzy Centra vzdelávacích analýz (CVA) sa zatiaľ ukrajinské deti nedarí úspešne začleňovať do vzdelávania. Jedným z problémov podľa výskumníkov je, že školy nie sú pripravené na vzdelávanie detí cudzincov. „Údaje zo štúdie OECD Talis z roku 2018 ukazujú, že učitelia na Slovensku sú v porovnaní s priemerom OECD menej pripravení na výučbu v multikultúrnych a viacjazyčných podmienkach takmer vo všetkých sledovaných indikátoroch,“ odôvodnilo CVA.
Kľúčová pracovná sila v zdravotníctve
Rovnako významní sú podľa ekonóma Vaňa aj ukrajinskí odborníci, ktorí posilňujú pracovnú silu na Slovensku, napríklad zdravotníci a ošetrovatelia. Spoluprácu je však nutné rozvíjať, rovnako ako aj zlepšovať životné a pracovné podmienky Ukrajincov na našom území. Podľa štatistík totiž len asi 10 percent Ukrajincov, ktorí prešli od začiatku vojny hranicami, ostalo na Slovensku.
„Je viac ako 10,5 milióna Ukrajincov, ktorí od vypuknutia vojny opustili jej územie. A zabúda sa, že Ukrajina je dôležitý, ale podceňovaný partner. To sme vedeli už pred vojnou. Lekári, zubári v regiónoch – ukrajinskí experti dlhodobo pomáhajú udržať v regiónoch ambulancie, ktoré by inak nefungovali,” povedal Vaňo.
Na problém ohľadom pracovnej sily poukázala aj Zuzana Rumiz, členka Prezídia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) a generálna manažérka spoločnosti Manpower. „V prvom rade nám chýbajú ľudia. Ukrajinská komunita, ktorá tu bola už pred vojnou, bola drvivo najsilnejšia spomedzi zahraničných pracovníkov na Slovensku. Išlo dokopy približne o 70-tisíc ľudí,” vyčíslila Rumiz.
Podľa údajov z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny ešte v roku 2012 malo pracovné povolenie na Slovensku len 678 Ukrajincov, začiatkom tohto roka to bolo už vyše 13-tisíc. K tomu sa pridávajú ďalšie desaťtisíce ľudí, ktorí pracujú na takzvanú informačnú kartu. V porovnaní s občanmi Srbska, čo je druhá najpočetnejšia skupina cudzincov na Slovensku, je Ukrajincov u nás viac ako dvojnásobok. Najväčší zamestnávatelia na Slovensku preto aj pre aktuálnu situáciu žiadajú, aby štát Ukrajincom, ale aj ľuďom z iných krajín pomohol dostať sa na Slovensko a umožnil im prístup k zamestnaniu.
AZZZ upriamuje pozornosť na kvalifikovaných pracovníkov, ktorých je už dnes u nás nedostatok. Príkladom je zjednodušenie uznávania napríklad zdravotníckych kvalifikácií pri personáli z tretích krajín – najmä lekárov a sestier, ale aj iných profesií. Rumiz v tejto oblasti ocenila, že poslanci na jar schválili aj takzvaný lex Ukrajina, aby sa zdravotníci z Ukrajiny u nás zamestnali jednoduchšie. Môžu nastúpiť do nemocníc aj do ambulancií ako odborní stážisti pod dohľadom lekára alebo zdravotníckeho pracovníka v našom systéme.
„Stačí doklad o vzdelaní alebo o predchádzajúcom zamestnaní v ich pôvodnom jazyku,“ povedala hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová.
Dlhoročnú prax s Ukrajincami majú hlavne nemocnice na východe Slovenska. Často tam doteraz pracovali Ukrajinky a Ukrajinci, ktorí chceli mať blízko k rodinám a blízkym doma za hranicami.
Napríklad v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura Košice krátko po vypuknutí vojny na Ukrajine zriadili UKRAINE CARE CENTER (UCC), kde zdravotníci poskytovali pomoc pacientom, utečencom z Ukrajiny.
Oddelenie vedie Oksana Bazel-Slafkovská, lekárka pôvodom z Ukrajiny, ktorá v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura pôsobí už sedem rokov. „Je to ťažké, mám na Ukrajine rodinu, veľmi ťažko to všetci prežívame. Tu v centre sa snažíme spraviť pre pacientov všetko, čo sa dá, pomôžeme každému, ako sa len dá. A, samozrejme, robíme aj zbierky zdravotníckeho materiálu, potravín, aby sme ich mohli posielať ľuďom na Ukrajinu,“ dodáva. Spolu s ňou poskytujú zdravotnú starostlivosť v UCC aj ďalší dvaja lekári a sestra z Ukrajiny.
„Skúsenosti máme prevažne pozitívne, Ukrajinci sa vedia rýchlo adaptovať na naše podmienky, majú veľmi dobrý prístup k pacientom a hendikepom nie je ani ich odborná stránka. Žiaľ, pre neústretovú legislatívu naša krajina a sektor zdravotníctva nikdy nemohli naplno využiť práve tento imigračný potenciál na zmiernenie dlhodobého nedostatku zdravotníkov,” skonštatoval Tomáš Kráľ, hovorca siete ProCare a Svet zdravia. Dodal, že okolité štáty preto nadobúdajú konkurenčnú výhodu – ponúkajú jednoduchšie zamestnanie aj vyššie platy. „O Ukrajincov, ktorí sú odborne zdatní, majú dnes eminentný záujem okolité krajiny ako Česko, Poľsko a Nemecko. Tento konkurenčný súboj so Slovenskom jednoznačne vyhrávajú,” uzatvoril.